Ferrata

Júlske Alpy – výstup na Prisojnik

20.01.15
Prisojnik je mimoriadne atraktívny kopec. V jeho masíve sú dve veľké skalné okná, cez ktoré vedú turistické chodníky, pričom predné je obrovské. Na výšku má 80 metrov a na šírku 40 m. Na porovnanie, skalné okno na Ohništi v Nízkych Tatrách má na výšku 20 metrov a Pravčická brána má na šírku necelých 27 metrov. Okrem toho, práve na Prisojnik vedie jeden z najnáročnejších značených turistických chodníkov v Slovinsku.

Jubilejna pot, 2010

Prvýkrát som vyšiel na Prisojnik v roku 2010, keď som robil trojdňový okruh z Trenty. Záverečný deň som išiel z chaty Pogačnikov dom na strmý Razor, plochú Planju, a pri schádzaní do sedla som sa obiehal so starším Slovincom. Keďže Slovinec to tu poznal, v sedle som ho uplatil keksami a navrhol som, že sa k nemu pridám. Po výstupe na špicatý Razor som mal srdce v gatiach, potreboval som kráčať vo dvojici.

Za sedlom sme za pomoci minikramlí vyliezli členitú stienku a ocitli sme sa v Zadnom okne. Je nádherné. Nie je veľmi široké, je však veľmi vysoké a pomerne hlboké. Hore pod stropom lietali nejaké dravce. Oknom sme prešli z južných úbočí na severné a mne začali rôsolovatieť kolená. Chodník vedie po úzkej štrkovej lavici, ktorá asi 10 až 20 metrov pokračuje šikmo nadol a ukončuje ju strmý skalný zráz. Neskutočne som sa bál. Držal som sa Slovinca ako kliešť a snažil som sa hľadieť na jeho nohy, chodník, skaly, laná... len sa nepozrieť doprava, kde je priepasť.

Nakoniec sme to úspešne zvládli a vyliezli sme na Prisojnik (2547 m). Pokochali sme sa výhľadom na Mangart, Jalovec, Bavški Grintavec, Razor, Triglav a rozlúčili sme sa. Málo používanými chodníkmi som zbehol na asfaltovú cestu, ktorou som dokráčal do Trenty.

Kopiščarjeva pot a Jubilejna pot, 2012

V roku 2012 som sa vybral do Júlskych Álp (Julijske Alpe) lepšie vystrojený. Zatiaľ čo pred dvomi rokmi som mal iba cyklistickú prilbu, tentoraz som so sebou ťahal ferratový set. Na Prisojnik som vyrážal zo sedla Vršič (1611 m), kde je veľké platené parkovisko. Minul som nejaké ruiny z prvej svetovej vojny a kosodrevinou som prišiel pod skalu, na ktorej niektorí ľudia vidia ženskú tvár. Tu začína Kopiščarjeva pot, technicky asi najnáročnejšia zaistená cesta v Slovinsku. Jej obtiažnosť je C.

Kopoščarjeva pot je ľahko prístupná, preto je hojne navštevovaná. Stretal som na nej davy turistov. Cesta je bezpečná, železa je neúrekom. Sú tu malé aj veľké kramle, kolíky, a stovky metrov oceľového lana našponovaného medzi skobami s veľkými očkami. Na pár miestach sa stúpa hore strmými žliabkami a na jednom sa treba plaziť šikmým komínom, avšak cesta nie je extrémne exponovaná.

Po zdolaní ustupujúcej skalnej steny sa vystúpi na šikmý štrkový svah. To je miesto, z ktorého vidno obrovské Predné okno, lenže to je ešte na kus cesty. Človek si vzdialenosť uvedomí, keď si všimne, akí maličkí sú ľudia, lezúci cez okno. Nad Predným oknom sa Kopiščarjeva pot napája na nenáročný chodník vedúci z Vršiča na Prisojnik. Aj tu sú ešte nejaké laná, ale ferratový set nepotrebujete. Z Prisojnika som sa vybral trasou, ktorou som stúpal v roku 2010. Volá sa Jubilejna pot a vedie cez zadné okno. Ide sa dlho po štrkových laviciach, pod ktorými je priepasť, no zatiaľ čo pred dvomi rokmi ma pri pohľade nadol chytal závrat, v roku 2012 mi to neprišlo také nebezpečné. Za uplynulé dva roky som si na také pohľady zvykol.

Hanzova pot, 2014

Na Prisojniku som bol dvakrát, no uplynulé leto som sa tam vybral opäť. Zlákala ma Hanzova pot. Podľa niektorých webových stránok je najnáročnejším turistickým chodníkom v Slovinsku. Aj tu je zaistená cesta, tá však nie je tak náročná ako Kopiščarjeva pot. Jej obtiažnosť je B/C. Lenže Hanzova pot prekonáva 1300 výškových metrov a oferratovaná je celá trasa! V roku 2011 sa časť svahu zosunula, preto Hanzovu pot uzavreli a ľudia, ktorí sem zavítali, písali o množstve padajúcich kameňov. Koncom roka 2012 istenie obnovili a chodník opäť otvorili. Hanzova pot je teda pomerne nebezpečná a náročná na kondíciu. Okrem toho, v jej dolnej časti je veľké a poriadne strmé snehové pole, na ktorom nie je žiadne istenie. Kvôli snehovému poľu sa sem odporúča ťahať mačky a čakan. Keď si k tomu pridáte sprchu na začiatku chodníka, získate celkom dobrú predstavu o tom, čo vás čaká.

Spal som v obľúbenom kempe neďaleko Villachu a o 7.30 h som vypínal motor na parkovisku pri Koči na Gozdu (1226 m). Na chrbát som si vyložil veľký batoh, hodil som očkom na sivú oblohu a vyrazil som. Z parkoviska treba pár metrov zísť do koryta Suhej Pišnice. Avšak už v schádzaní človek vidí na protiľahlom svahu úhľadné serpentíny, ku ktorým treba zamieriť. Po zlezení úsypiskových kužeľov sa pokračuje rímsami. Tie sú poplácané krížom-krážom. Zahýbajú doprava, doľava, obtáčajú sa okolo rebier, aby vzápätí strmo uskakovali nahor. Sú z nich pekné pohľady, no v stúpajúcej hmle som začínal mať problém s orientáciou. Značenie je dobré, len som zrazu nevedel, či idem ešte stále na západ, alebo už na juh, či na východ. V týchto častiach chodník križuje zopár potokov, pričom jeden sa do žľabu rúti z poriadnej výšky. Vodopád ma osprchoval, hoci uprostred leta v ňom nebolo veľa vody.

Kúsok vyššie som prišiel k známemu snehovému poľu. Je obrovské a dosť strmé. Končí zrázom. Nasadil som si mačky a opatrne som snehom prekráčal. Myslel som, že to najnáročnejšie mám za sebou. Mýlil som sa. Kúsok za snehovým poľom je rázcestie, na ktorom možno odbočiť na Kopiščarjevu pot do Predného okna. Pokračoval som Hanzovou cestou. Problém bol v tom, že na nej boli snehové polia, ktoré mali byť koncom júla roztopené. A k tomu sa pridala hmla. Takže situácia bola taká, že som pekným značeným chodníkom prišiel k veľkému snehovému poľu. Na ňom po včerajšom daždi nebolo vidno žiadne stopy. V niektorých smeroch sneh končil hmlou, v iných zvislou skalou, na ktorej nebola žiadna značka. Čo teraz? Rozhodol som sa, že snehové pole obídem. Pôjdem tesne popod skaly, aby som v hmle čosi neprehliadol. Ako píšem, bolo to náročné. Radšej som sa však teperil hore ako dole, pretože snehové polia často končili strmými zrázmi.

V hornej časti Hanzovej poti je vyhliadka Hudičev steblar. Vyliezol som na ňu, no z chuchvalcov oblakov trčali iba najbližšie skalné veže. Ježili sa všade naokolo. Záverečné úseky som išiel striedavo po snehu a po skale so sériami kramlí. Súhlasím s názorom, že Hanzova pot je náročný chodník, a to najmä v hmle a snehu.

Cesta dolu

Vrchol Prisojnika býva obsypaný ľuďmi, ale teraz som hore stretol iba štvoricu Čechov, ktorí plánovali pokračovať na Pogačnikov dom. Budú mať čo robiť, aby to v týchto podmienkach do večera stihli. Z Prisojnika som pokračoval smerom k Zadnému oknu, no ešte pred ním som z hrebeňa odbočil na juhozápad. Je tu málo používaný, na pár miestach zaistený chodník. Pretínalo ho zopár snehových jazykov, na najväčšom som si radšej opäť nasadil mačky. Zo záveru výletu stojí za zmienku schádzanie zo sedla Vršič po starej ceste. Používali ju dovtedy, kým tu počas vojny ruskí zajatci nepostavili novú širšiu cestu. Aby som nefrfľal, že mi dnes na Prisojniku nevyšlo počasie, v schádzaní pod sedlom Vršič začalo pršať.

Záver

Keď sa turisti od nás vyberú do Slovinska na hory, ich prvým a často jediným cieľom je Triglav, najvyššia hora Júlskych Álp. Je to škoda, lebo Prisojnik je zaujímavejší a ponúka viac trás rôznej obtiažnosti.

Fórum 5 príspevkov
Júlske Alpy – výstup na Prisojnik 26/01/15 17:32 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Teplého Vrchu V marci je v stredných polohách ešte sneh, preto som si naplánoval prechádzku do okolia Rimavskej Soboty. Lákala ma Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá má tri vchody a široký komín, takže ju pri troche dobrej vôle možno zaradiť medzi “skalné okná, brány a tunely”. Po konzultácii s Dankou a s mapou som do programu zaradil Pokoradzské jazierka, Skalného Janka, Hikóriový porast, ruinu hradu Blh a PR Horný červený les. Zistil som však, že pešo za deň všetky atrakcie obehať nestihnem. Tak som sa do Malohontu vybral dvakrát. 07/04/19 Martin Knor Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Túra Hochschwab – Veľký Buchberg na snežniciach Najkrajšie výhľadové miesta sú holé nevysoké kopce obkolesené vysokými horami. Práve takýmto kopcom je Buchberg na severozápadnom okraji Hochschwabu. Keďže na jeho vrchol treba ísť tiahlym oblým hrebeňom, je ideálny na snežnice. Zajtra má byť jasno, hoci trochu veterno, s teplotou tesne pod bodom mrazu. Už niekoľko dní nesnežilo, takže môj program je jasný. Idem do Hochschwabu. 12/03/19 Martin Knor Svet
Túra Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie Vlani som si v snehovej metelici pozrel dropy na rakúsko-maďarsko-slovenskom trojmedzí a zostalo mi posledné, rakúsko-česko-slovenské. V minulosti som išiel po hrádzi Moravy pár sto metrov od trojmedzia, preto ma nelákalo ísť naň zo slovenskej strany. Čo tak vybrať sa naň z moravskej strany? Lužné lesy medzi Lanžhotom a Hodonínom sa mi páčili, tu by to mohlo byť podobné. 08/03/19 Martin Knor Záhorie, Česko
Najnovšie články na titulke
 
Rada Turistika ako výkon a prostriedok rozvoja vytrvalosti 2. Turistika je jednou z najpopulárnejších voľnočasových aktivít. Venujú sa jej ľudia bez predošlej športovej skúsenosti, ale aj aktívni či vyslúžilí športovci. Na turistických chodníkoch stretávame celé rodiny, osamelých diaľkarov a ultramaratóncov. Asi sa nikto nebude sporiť, že táto voľnočasová aktivita má široký záber výhod pre tých, ktorí jej čaru podľahli. Okrem pobytu na čerstvom vzduchu, spoznávania prírody a okolitých zaujímavostí či kultúry, je turistika najmä športový výkon ako každý iný. A práve na športový rozmer turistiky, budú zamerané nasledujúce riadky. Nakoľko je článok určený čitateľom Hikingu, všeobecný pojem „turistika“ obmedzím na pešiu turistiku. dnes Tomáš Deneš Zdravie
Túra Rokliny Cheile Turzii a Cheile Râmețului (ferrata) Dcéra sa po prvom ročníku vysokej školy rozhodla stráviť prázdniny dobrovoľníckou prácou v zahraničí. Jej výber padol na mesto Kluž (v 19. storočí by sme povedali Koložvár, áno - odtiaľ pochádza chýrečná koložvárska kapusta) na severozápade Rumunska. Keďže je to pomerne neďaleko, ponúkli sme sa, že jej zabezpečíme dovoz a odvoz. A tak sme jedného pekného piatkového rána začiatkom augusta sadli do nášho rodinného tátoša, oznámili mu, že ideme navštíviť jeho rodnú krajinu a štartujeme. včera Juraj Švolík Svet
Túra Potulky Levočskými vrchmi II. - Čierna hora Večer po túre sa niesol v znamení varenia gulášu. Plánovali sme posedieť si vonku pri ohníku, no spustil sa lejak, a tak sme sedeli dnu, v peci pukotal oheň, Pelé rozozvučal struny na gitare a pri sviečkach sme strávili veľmi príjemný večer, ktorý sa pretiahol až do neskorej noci. Guláš bol fantastický, priam sa po ňom pýtal nejaký pohárik. Zažil som veľké prekvapenie, keď Pelé vytiahol fľašku Biatec – Cuvée biele ročník 2012. Viezol ho sem autom, len aby ma prekvapil. Tak už viem, čím si budem chcieť pripiť na oslavách 30. výročia vzniku TOM Biatec v roku 2019. Pršalo vytrvalo, a tak sme si plány na ráno nerobili, však sa ukáže až sa prebudíme. 21/04/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Júlske Alpy – výstup na Prisojnik 26/01/15 17:32 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovinsko: Alpy (slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe) - Júlske Alpy (Julijske Alpe) - Východné Júlske Alpy (Vzhodne Julijske Alpe) - Triglavský národný park (Triglavski narodni park)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2547 m n. m.
    • min: 1226 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m
    • klesanie: 1460 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 5
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 15.07.2014
  • Voda
    • Pogačnikov dom
  • Mapa
  • Doprava
    • Koča na Gozdu (parkovisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.39 (0.1)