Ferrata

Tri hrebienky pod Triglavom

27. 01. 2015
Rád cestujem prstom po mape. Severovýchodne od Triglavu už dlhšie pútali moju pozornosť tri hrebienky. Ťahajú sa rovnobežne, od severovýchodu na juhozápad, a cez všetky vedú zaistené chodníky. V lete uplynulého roku som ich prešiel.

Kot

Auto som odstavil v Kosmačevom prevale (844 m) a o 6.45 h som vyrazil hore dolinou Kot. Údolím vedie kamenistá a dosť rozbitá cesta. Zrejme po nej ľudia chodia autami, pretože hneď vedľa cesty som fotil hríby. Nik ich tu nezbiera. Minul som prázdne parkovisko a cesta sa zmenila na chodník. Ten išiel najprv lesom, za prameňom kosodrevinou. Dolinu prehradzovali dva obrovské prahy. Nad jedným bol na suťovisku bludný Debeli kamen (Diablov kameň). Z pásma lesa som vystúpil do pásma skál a snehu.

Rjavina

Odbočil som doľava a začal som sa štverať na Rjavinu. Najprv úsypiskovým kužeľom, neskôr dosť exponovane rebrom. Je tu istenie s lanom a množstvom kolíkov. Na jednom mieste som za pomoci čakana prešiel snehový jazyk, mačky som však nepoužil. Počas celého výletu som ich nosil v batohu. Sériou kramlí som vyliezol na hrebeň. Je tu sedielko s dvomi malými skalnými oknami. Kúsok za sedielkom je vrchol Rjavina (2532 m). Pokochal som sa výhľadom, a keďže sa na severe nad Karavankami (Karavanke / Karawanken) začali zbiehať chmáry, vyrazil som po hrebeni na juhozápad. Čo najrýchlejšie som prešiel istené úseky a v sedle Dovška vratca (2254 m) som si zhodil ferratový set, akurát keď začalo pršať. Myslel som, že zo sedla pôjdem po vrstevnici, no bolo treba kusisko stúpať svahom Rž-a. Kopec som však nevidel, lebo som kráčal v daždi a oblakoch. Po chvíli som mal mokré nohavice a z nich mi tieklo do topánok. Ločkala mi v nich voda.

Begunjski vrh

Dorazil som na chatu Dom Valentina Staniča (2332 m). Chatárka mi zavesila vetrovku na bidlo nad pec a keďže z nej tieklo, dolu capla handru. Problém bol v tom, že len čo som za sebou zavrel dvere, prestalo pršať. Dokonca sa stratili oblaky a na oblohe zažiarilo slnko. Zvesil som si vetrovku a išiel som sa vysušiť vetríkom na blízky Begunjski vrh (2461 m). Na tomto kopci som bol pred piatimi rokmi, keď som išiel na Triglav. Pozoroval som z neho najvyššiu horu Slovinska v lúčoch zapadajúceho slnka. Tentokrát som sa na kopci zdržal len dotiaľ, kým mi neobschli nohavice a ponožky. Nato som sa vrátil na chatu.

Dom Valentina Staniča

Ubytovanie v lágri s kartou OeAV stojí 12,- € (+ taxa), nožička klobásy s chlebom 4,- € a pollitrová kola 3,- €. Na chate mali zásoby, ktoré potrebovali minúť, tak nám zadarmo dali kúsok štrúdle. Nám, tým myslím mne a dvom Belgičanom, otcovi s 12-ročným synom. Okrem nás troch na chate neboli žiadni hostia. Toto leto je upršané a v horách je veľa snehu, Slovinci čakajú na lepšie počasie.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cmir

Ďalší deň ráno som z chaty vyrazil na Cmir. Naľahko. Včera som si z Begunjskeho vrhu prezrel cestu a usúdil som, že mačky a čakan nebudem potrebovať. Dve veľké snehové polia pod kopcom som si nevšimol. Strmšie som obišiel, menej strmé som prešiel. Chodník na Cmir je istený len na pár miestach. Jedným je traverz šikmej platne, na ktorej je séria kolíkov, druhým schádzanie komínom do štrbiny. Cmir (2393 m) leží trochu bokom, preto sú z neho nádherné pohľady na Júlske Alpy (Julijske Alpe). Za dolinou Vrata sa týči Škrlatica, Dolkova Špica a Stenar, na druhej strane vidno Vrbanovu Špicu a za ňou Rjavinu. Na juhu je za Begunjskym vrhom impozantný Triglav. Zvislé, horizontálne zbrázdené skaly sa ťahajú od sedla Luknja až na Cmir. Cestou späť som sa zastavil na lúčke posiatej plesnivcami a zhltol som raňajky. Nato som sa, ešte pred deviatou, vrátil na chatu, kde som si pobalil zvyšné veci a vyrazil som na posledný z trojice hrebienkov.

Vrbanova Špica

Pred posledným hrebienkom som mal rešpekt. Z Rjaviny ani z Cmiru kamene nepadajú, no z Vrbanovej Špice som ich uplynulé dva dni videl padať niekoľko. Je tu ferrata náročnosti C, ktorá je veľmi exponovaná. Sú tu prudké zostupy a výstupy, série kramlí a kolíkov, komíny, rebrá, rímsy... Zaistená cesta cez Vrbanovu Špicu patrí k najdlhším a najatraktívnejším isteným trasám v Slovinsku.

Vrchol hrebienka Visoka Vrbanova Špica (2408 m) je hneď nad Domom Valentina Staniča. Severovýchodný vrchol Spodna Vrbanova Špica (2299 m) je nižší. Medzi týmito kopcami je množstvo veží a vežičiek, pričom v jednom sedielku je, tak ako na Rjavine, dvojica skalných okien. Zo Spodnej Vrbanovej Špice som schádzal chodníkom v tráve. Lenže kozorožcami kosený alpský trávnik bol celý doničený od padajúcich kameňov. S obavou som sledoval veže nad chodníkom a očami som ich držal na svojom mieste. Zbehol som do Kotu a pri prameni som stretol prvých dnešných turistov. Včera som stretol iba Belgičanov na chate. Zajtra aj pozajtra má pršať, turisti sa do hôr nehrnú.

Záver

Triglav je pre turistov magnet. Lenže najkrajšie pohľady naň sú práve z kopcov ležiacich severne. Oplatí sa preto vyliezť na ne. Samotná Vrbanova Špica je zaujímavá aj kvôli náročnej a poriadne dlhej zaistenej ceste.

Fórum 9 príspevkov
Tri hrebienky pod Triglavom 09/08/15 15:45 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. dnes Martin Knor Svet
Túra Dva dni v Marmarole (Dolomity) Pred piatimi rokmi som prešiel v Dolomitoch kus Sorapiss a kraj Marmarole. V Sorapiss sa mi páčilo, ale Marmarole ma očarili. Za pol dňa, čo som tam bol, som nestretol ani nohy, chodníky boli vychodené slabo a krajina bola divoká. Po návrate domov som si naplánoval trasu a tento rok som ju chcel prejsť. Lenže korona to zmenila. Ako cudzinec som si netrúfal spať v bivakoch, budem spať v aute. A tak som behom dvoch dní prešiel iba západnú časť pohoria s cestou Sanmarchi. 22/09/20 Martin Knor Svet
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. dnes Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. včera Marián Jaššo Branisko
Túra Tribečská osmička z Kostolian pod Tribečom Chcel som sa poriadne prebehnúť, ale čas mi momentálne nedovolil vybrať sa niekam na viacdňovú túru. Rozmýšľal som teda kam vybehnúť a nakoniec som zvolil svoju klasiku - severnou časťou pohoria Tribeč. Osmičkový okruh som vymyslel asi pred dvoma rokmi a odvtedy som ho prešiel snáď v každom počasí, ale vždy je to iné a vždy ma tu niečo prekvapí. 27/09/20 Pavel Forgáč Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tri hrebienky pod Triglavom 09/08/15 15:45 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovinsko: Alpy (slovinsky Alpe) - Východné Alpy (Vzhodne Alpe) - Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe) - Júlske Alpy (Julijske Alpe) - Východné Júlske Alpy (Vzhodne Julijske Alpe) - Triglavský národný park (Triglavski narodni park)
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 2532 m n. m.
    • min: 844 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2560 m
    • klesanie: 2560 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 16.07.2014
  • Nocovanie
    • Dom Valentina Staniča
  • Voda
    • prameň v doline Kot na svahu Rjaviny, Dom Valentina Staniča
  • Doprava
    • horský priesmyk Kosmačev preval (parkovisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.5 (0.19)