Túra

Tichý Potok – Ostrý vrch a späť

07.01.15
Levočské vrchy stále lákajú dušu turistu, aby spoznával nepoznané. K spoznávaniu však treba v tomto pohorí neraz využiť neznačené trasy, keďže so značkami je to zatiaľ skromnejšie. Naším plánom bolo spoznať neznačený hrebeň medzi dolinou potoka Černákovec a riekou Torysa.

Trasa

Tichý Potok – dolina Černákovec – Lazurka (Lazisko), senníky – Bišar (Bižar) – lúka pod Uhliskom – Ostrý vrch – dolina Černákovec – Tichý Potok

Ráno idyla. Nádherná obloha a slnko malo silu už od brieždenia. Začíname v Tichom Potoku, ktorý je vhodným miestom pre začiatok túry. Maličká, tichá a ospalá dedinka s nie viac ako 400 obyvateľmi. Parkujeme pri Toryse, neďaleko ústia potoka Černákovec do Torysy.

V hlbokej doline je dosť chladno, v tieňoch sa ešte drží mráz, ktorý zafarbil trávu do biela. Cesta by bola príjemná, nenáročná, ale to by sa nesmela využívať na sťahovanie dreva. Blato, hlboké ryhy a ešte raz blato. Červená značka, vedúca dolinou, je značená prehľadne a vlastne – ani nie je kde zablúdiť, veď stačí ísť proti toku Černákovca.

Koryto potoka sa oplatí pozorne sledovať. Malé kaskády a vodopádiky sú na mnohých miestach. Najväčší vodopád sa nachádza neďaleko odbočky červenej značky smerom na juhovýchod. Nevysoký, ale zato veľmi fotogenický vodopád sa oplatí prezrieť. My si pri ňom dávame prestávku na fotenie a samozrejme, aj klasickú potrebu turistu z východu – pivo.

Na spomínanej odbočke cesta začína prudšie stúpať. Postupne míňame prvý senník, ktorý je hneď vedľa značky a pokračujeme na pekné, kosené lúky Lazurka (Lazisko) v okolí ďalších nádherných senníkov, ktoré dotvárajú typický ráz tejto časti Levočských vrchov. Roztrúsene ich je po okolitých lúkach veľa. Niektoré v slušnom stave, iné majú najlepšie časy dávno za sebou. Mnoho z nich je zabudnutých a zarastených v lieskových lesíkoch. Tie sa prirodzene rozšírili tam, kde sa lúky prestali pravidelne kosiť.

Premýšľame, že je vhodný čas dať si niečo pod zub. Pripravené ohnisko pred jedným zo senníkov nás nenechá dlho váhať. Vybaľujeme klobásy, slaninu a cibuľu a vrháme sa do kladenia ohňa. O pol hodinu si spokojne sedíme na slnkom zaliatej lúke. Času máme zatiaľ dosť, a tak oznamujem, že si idem zdriemnuť, nech ma potom prebudia.

Budím sa po dlhšom čase na to, že mi je zima. Slnko zašlo za horu a vrhlo na nás dlhý tieň. Jaro a Maťo zaspali tiež. Pozerám na hodinky a je mi jasné, že máme čo robiť, aby sme naše leňošenie dohnali.

Rýchlo hasíme oheň, balíme veci a pokračujeme smerom na Bišar (Bižar) a potom na Brutovce. Cesta smerom na Bišar (Bižar) je miestami trošku horšie značená. Tesne pod vrcholom sa odpájame od červenej značky a chvíľu pokračujeme žltou TZT. V pláne máme, že pod vrcholom Spišská sa napojíme na neznačenú trasu, ktorá podľa mapy vedie k Ostrému vrchu (1022 m n. m.). Z veľkej lúky, nazývanej "Pod Uhliskom" sú naozaj krásne výhľady na okolité dedinky a prudké svahy Braniska.

Neznačená cesta vedie vrstevnicami, a tak nie je nijako náročná. Predsa len sme pomerne vysoko a ani nie je kam stúpať, aj keby sme chceli. Krátke dni nás ženú dopredu. Slnko je dosť nízko, ale môžeme si za to sami, nemali sme zachrápať...

Čelovky, samozrejme, nemáme. Hlavne, že sa nezabudlo na pivo. Neďaleko Ostrého vrchu začínajú nádherné riedke smrekovcové lesy, ktoré sa oplatí vidieť. Majú naozaj svoje čaro a atmosféru, aj keď zabraňujú akýmkoľvek výhľadom. Chtiac-nechtiac, musíme začať zostupovať z hrebeňa, ak to chceme stihnúť ešte za svetla.

Ako najľahší spôsob zostupu sme zvolili systém – poďme rovno dole a hotovo. To nás rýchlo prešlo, keď sme pod vrcholom videli množstvo pováľaných stromov a poriadne strmý svah. Hľadáme nejakú schodnejšiu cestu. Dolinou bezmenného potôčika začíname zostupovať najprv podmáčanou lúku, potom hustým lesom, až sa opäť dostávame na strmý svah s popadanými stromami. Silu a čas na návrat nemáme, a tak len hromžíme a preliezame popadané stromy. Pomaly už za šera prichádzame opäť na červenú značku a pohodovým tempom sa vraciame do Tichého Potoka.

Zhodnotenie

Celkom ma teší, že v Levočských vrchoch ostali ešte miesta, ktoré vyzerajú tak, ako by les vyzerať naozaj mal. Aj napriek častokrát hrozným fotkám holorubov v pohorí, sú tu ešte miesta, ktoré dýchajú atmosférou prirodzenosti a oplatí sa ich spoznať a navštíviť. Netreba mať obavu ani z pohybu mimo značených trás v oblastiach, kde to je dovolené (osobitne nechránená krajina). Mnohé lokality ešte čakajú na svoje objavenie.

Fórum 5 príspevkov
Tichý Potok – Ostrý vrch a späť 08/01/15 21:47 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ako som pod Nevoľným hodil papuliaka Niektoré túry sú zaujímavé tým, čo počas nich vidíte, iné tým, čo počas nich zažijete. Avšak najlepšie je, keď sa tieto veci spoja. Teda, keď počas túry vidíte množstvo atrakcií a zároveň sa prihodí čosi nezvyčajné. Presne taká bola prechádzka z Nevoľného, na ktorú som sa vybral koncom zimy. dnes Martin Knor Kremnické vrchy
Túra Te Araroa - Nový Zéland trochu inakšie 1300 km po vlastných naprieč Južným ostrovom Nového Zélandu po jednom z najmladších diaľkových trailov na svete. Te Araroa (TA) alebo The Long Pathway. Putovanie po plážach, pralese, bahne, riekach, ale aj poriadnych horách. Náš prvý long distance trail. včera Lenka Syrovátková Svet
Túra Od Burdy až na Gerlach 5. Už je to dosť dávno, ako som sem pridal prvý článok ohľadom najvyšších vrcholov pohorí. Vlastne to bol aj celkovo môj prvý článok. Na najvyššie vrchy som samozrejme nezanevrel, len som akurát vždy uprednostňoval opis iných túr, a tak mi už na opis najvyšších vrcholov neostával čas. 30/03/20 Pavel Forgáč Javorníky, Západné Beskydy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tichý Potok – Ostrý vrch a späť 08/01/15 21:47 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1022 m n. m.
    • min: 524 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1142 m
    • klesanie: 1138 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 26.10.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1471 ° SŠ
      dĺžka: 20.7899 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1471 ° SŠ
      dĺžka: 20.7899 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Výdatný prameň N49.11977° E20.78716°
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lipanz (vlak, bus) - Tichý Potok (bus, parkovisko pri kostole)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.1 (0.48)