Ak majú hory dušu, potom je obrovská... Pred 90-timi rokmi dokázal mladý študent dovtedy nepredstaviteľné. Wieslaw Stanislawski vyliezol v najväčších stenách slovenských Tatier nové, náročné cesty. Len s konopným lanom okolo pása, ale s nesmiernou vášňou a túžbou. Dvaja priatelia sa vybrali po jeho stopách do tatranských stien v zimných podmienkach. Spájajú jeho cesty a hory spájajú ich myšlienky. V padajúcich lavínach i slnečných lúčoch nachádzajú Stanislawského odkaz: Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie.

Toľko píše o filme K2 studio, ktoré má film na rováši. Dlho som rozmýšľal, ako napísať netradičnú recenziu. Predsa len, ak píšem o outdoorovom vybavení, buď je dobré, alebo nie. Veci majú svoje vlastnosti, ktoré fungujú alebo nie. Pri filmoch je to horšie. Pri filme pracujú subjektívne pocity, sympatie k horám vo filme či k hlavným postavám. No a s čím som sa pasoval najdlhšie (viac trápenia ako prejedenie sa šalátom s kaprom) bolo vedomie, že mnoho čitateľov recenzie má istý druh rešpektu a obdivu voči tvorcovi filmu, pretože niečo dokázal, urobil zopár krásnych filmov, a teda zákonite všetko, čo urobí, bude dobré a kvalitné. Píšem teda môj názor na film, čo najobjektívnejšie, s vedomím všetkého, čo o filmoch viem a čo mám napozerané.

Poznáte film Stopy na hrebeni? To je o dvoch fasa lezcoch, ktorí ako jediní zopakovali zimný prechod hlavného hrebeňa Tatier po Pavlovi Pochylom (áno, Západných, Vysokých aj Belianskych). Koľkí z vás si pamätajú tento film? A ktorí z vás vedia mená dvoch hlavných protagonistov? (Aha, vidím hore oveľa menej rúk, ako predtým...) Samotné K2 studio o nich píše ako o dvoch kamarátoch. Ich mená sú na webe spomenuté len v titulkoch ako účinkujúci. Rovnakí kamaráti totiž “hrajú” aj v tomto filme, o ktorom píšem dnes. Ich mená rovnako nie sú spomenuté v úvode, hoci by si to obaja chalani zaslúžili. Tak im teda nejaké promo urobím.

Adam Kadlečík a Michal Sabovčík sú dvaja špičkoví slovenskí horolezci, ktorým nesmrdí zimný alpinizmus. Sú skromní, kamarátski a majú v hlave kopec nápadov, projektov a úspešne ich realizujú. Zimný prechod Tatier bol jeden z nápadov, ktorý chalani zrealizovali a Pavol Barabáš sa nápadu chytil a podujal sa to dať na plátno. Rovnako asi vznikol film Žiť pre vášeň. Adam a Michal sa podujali vzdať poctu poľskému horolezcovi Wieslawovi Stanislawskemu tým, že uskutočnia reťazový prechod jeho najznámejších lezeckých ciest. Projekt krásny, s obrovským filmovým potenciálom. Už pri ich prvom projekte som sa tešil na pekné zábery, dobrodružstvo, napätie a pekný moderne natočený film. “Voľné pokračovanie” dávam do prehrávača, začínajú sa prvé sekundy filmu a som trochu skeptickejší.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Viete, ako začína film? Skúste hádať. Kamera na statíve, kus hory a zrýchlené, prevaľujúce sa oblaky cez kopce. Do toho obligátne známy, hlbšie posadený hlas rozprávača, aký sprevádza väčšinu pátosov vzniknutých v tomto filmovom štúdiu. Nebudem vám písať dej, opisovať každú minútu filmu. Je to zbytočné. Film si skôr či neskôr pozriete. Pre mňa to bola od začiatku až do konca zívačka. Nuda, zabitých 65 minút môjho života, pachuť v ústach a smútok z toho, že taký silný potenciál bol tak zbytočne vymrhaný.

Potenciál lezcov, potenciál krásnej myšlienky, potenciál filmovej techniky a zručnosti, ktorou nepochybne Pavol a jeho tím oplývajú, potenciál veľkolepých hôr, výkonu a estetiky – to všetko mohlo byť úžasne zliate dohromady. A viete čo? Takto to je len jeden z ďalších Barabášových filmov, ktorý zapadne prachom a na ktorý si o rok nespomeniete.

Celkový dojem z filmu je, ako keby išlo o dokument robený na kolene v dielňach STV4. Zábery v horách sú profesionálne, avšak zákulisné zábery (či na oboch lezcov pri lezeckom materiáli, alebo na poľského literárneho teoretika rozprávajúceho o Stanislawskom) sú odfláknuté, bez nasvietenia či postprodukčnej úpravy. Ďalší pokazený záber je, keď chalani preliezajú Vidlový hrebeň. Nádherná trasa, cesta ako žiletka, letecký záber (dron alebo helikoptéra – neviem) potenciál ako sviňa a tretinu záberu nie je vidno ani chalanov, ani poriadne hrebeň. Záber je zároveň najkrajší v celom filme, celkom dobrá dramatická hudba, pekné prostredie, ale vyžmýkať sa z toho dalo oveľa viac. Hodnotím to ako “inšpirované” zo zahraničných filmov, odfláknuté domácou produkciou. Nehovorím, že natočený material je zlý. Vo finále je výsledok fádny.

V modernej dobe, keď máme k dizpozícii výbornú techniku, keď vznikajú mnohé výborné filmy s outdoorovou tematikou, vytvorené len pomocou GoPro kamier a nastrihané doma na notebooku. V dobe keď existuje kopec snímok, ktorými sa dá inšpirovať a vytvoriť poriadny film, ktorý by zostal vrytý do pamätí ľudí a ktorý by bol hodný oboch tatranských výkonov našich dvoch najlepších alpinistov. Niekto natočí film s pátosom, ktorý oslavuje viac režiséra ako samotný projekt, myšlienku a športovcov (platí pre oba spomenuté filmy). Film, ktorý sa pýši tým, že vznikol v dielni K2 a RTVS, ktorý bol podporený Audio-vizuálnym fondom, mohol byť pokojne natočený menším štúdiom alebo svojpomocne a možno by vyzeral lepšie.

Nemusíme ísť ďaleko a hľadať inšpiráciu v zahraničných štúdiach ako Senders film (Sharp end - 2008, First Ascent - 2010), alebo skvelých filmoch ako Nanga Parbat či Nordwand (všetko filmy podľa skutočnej udalosti). Stačí sa poobzerať po našom malom Slovensku a dá sa nájsť štýl, ktorý by chalanom a ich projektom sedel oveľa viac. Napríklad Ceper studio natáča pekné filmy, podstatne vhodnejšie pre akcie podobného typu.
Pavol Barabáš spolu s jeho filmami zostal zamrznutý v čase. Samozrejme, pri dokumentárnych filmoch o zvieratách a tatranskej divočine to neprekáža. Pri dlhotrvajúcich záberoch kvapkajúcej vody z rozmŕzajúceho ihličia a kamzíkoidných záberoch na rútiace sa oblaky, v tom stále kraľuje. Pri dynamických športoch a projektoch a la zimný prechod hrebeňa Tatier (vec, ktorú už možno nezopakuje nikto) by bolo dobré, keby sa na tohto filmára zabudlo a radšej dala šanca niekomu inému. Pretože inak to skončí rovnako ako film Žiť pre vášeň – vynikajúci projekt a vynikajúci výkon dvoch profesionálov, ktorých mená by mali zostať vryté v pamätiach všetkých, ktorí film videli. Avšak opak je pravdou. Film oslavuje Stanislawského, jeho zápisky, štebotajúceho Poliaka pri kartotéke plnej starých kníh a, samozrejme, oblaky.

Výkony oboch chalanov, ktorých osobne poznám, si veľmi vážim. Adamove a Michalove počiny by mali byť inšpiráciou pre ďalších, nových aj existujúcich lezcov. Máme šťastie, že žijeme v krajine a dobe, kedy máme talenty a projekty s filmárskym potenciálom. Nechajme Barabáša točiť dokumenty a dúfajme, že raz niekto natočí film, ktorý bude hodný životných výkonov našich najlepších horských športovcov.

Fotogaléria k článku