Recenzia

Film Pavla Barabáša – Žiť pre vášeň

18.01.15
Do rúk sa mi dostalo naleštené DVD-čko – prírastok do kolekcie filmov od Pavla Barabáša. Viem o ňom, že je o dvoch horolezcoch, ktorí ako poctu Stanislawskiemu spravili reťazový prechod a spojili tak pár tatranských ciest a hrebeňov. Jeden by filmovou hantýrkou povedal, že ide o “voľné pokračovanie” filmu Stopy na hrebeni. Neočakával som od filmu veľa, vzhľadom na to, že mám Barabášovu filmografiu napozeranú. Film za filmom čakám niečo nové, prekvapivé, nikdy som sa však nedočkal. Ak ste teda skalný a ničím neotrasiteľný fanúšik jeho tvorby, bude sa vám film určite páčiť.

Ak majú hory dušu, potom je obrovská... Pred 90-timi rokmi dokázal mladý študent dovtedy nepredstaviteľné. Wieslaw Stanislawski vyliezol v najväčších stenách slovenských Tatier nové, náročné cesty. Len s konopným lanom okolo pása, ale s nesmiernou vášňou a túžbou. Dvaja priatelia sa vybrali po jeho stopách do tatranských stien v zimných podmienkach. Spájajú jeho cesty a hory spájajú ich myšlienky. V padajúcich lavínach i slnečných lúčoch nachádzajú Stanislawského odkaz: Ak robí človek niečo z hĺbky svojho srdca, robí to najlepšie.

Toľko píše o filme K2 studio, ktoré má film na rováši. Dlho som rozmýšľal, ako napísať netradičnú recenziu. Predsa len, ak píšem o outdoorovom vybavení, buď je dobré, alebo nie. Veci majú svoje vlastnosti, ktoré fungujú alebo nie. Pri filmoch je to horšie. Pri filme pracujú subjektívne pocity, sympatie k horám vo filme či k hlavným postavám. No a s čím som sa pasoval najdlhšie (viac trápenia ako prejedenie sa šalátom s kaprom) bolo vedomie, že mnoho čitateľov recenzie má istý druh rešpektu a obdivu voči tvorcovi filmu, pretože niečo dokázal, urobil zopár krásnych filmov, a teda zákonite všetko, čo urobí, bude dobré a kvalitné. Píšem teda môj názor na film, čo najobjektívnejšie, s vedomím všetkého, čo o filmoch viem a čo mám napozerané.

Poznáte film Stopy na hrebeni? To je o dvoch fasa lezcoch, ktorí ako jediní zopakovali zimný prechod hlavného hrebeňa Tatier po Pavlovi Pochylom (áno, Západných, Vysokých aj Belianskych). Koľkí z vás si pamätajú tento film? A ktorí z vás vedia mená dvoch hlavných protagonistov? (Aha, vidím hore oveľa menej rúk, ako predtým...) Samotné K2 studio o nich píše ako o dvoch kamarátoch. Ich mená sú na webe spomenuté len v titulkoch ako účinkujúci. Rovnakí kamaráti totiž “hrajú” aj v tomto filme, o ktorom píšem dnes. Ich mená rovnako nie sú spomenuté v úvode, hoci by si to obaja chalani zaslúžili. Tak im teda nejaké promo urobím.

Adam Kadlečík a Michal Sabovčík sú dvaja špičkoví slovenskí horolezci, ktorým nesmrdí zimný alpinizmus. Sú skromní, kamarátski a majú v hlave kopec nápadov, projektov a úspešne ich realizujú. Zimný prechod Tatier bol jeden z nápadov, ktorý chalani zrealizovali a Pavol Barabáš sa nápadu chytil a podujal sa to dať na plátno. Rovnako asi vznikol film Žiť pre vášeň. Adam a Michal sa podujali vzdať poctu poľskému horolezcovi Wieslawovi Stanislawskemu tým, že uskutočnia reťazový prechod jeho najznámejších lezeckých ciest. Projekt krásny, s obrovským filmovým potenciálom. Už pri ich prvom projekte som sa tešil na pekné zábery, dobrodružstvo, napätie a pekný moderne natočený film. “Voľné pokračovanie” dávam do prehrávača, začínajú sa prvé sekundy filmu a som trochu skeptickejší.

Viete, ako začína film? Skúste hádať. Kamera na statíve, kus hory a zrýchlené, prevaľujúce sa oblaky cez kopce. Do toho obligátne známy, hlbšie posadený hlas rozprávača, aký sprevádza väčšinu pátosov vzniknutých v tomto filmovom štúdiu. Nebudem vám písať dej, opisovať každú minútu filmu. Je to zbytočné. Film si skôr či neskôr pozriete. Pre mňa to bola od začiatku až do konca zívačka. Nuda, zabitých 65 minút môjho života, pachuť v ústach a smútok z toho, že taký silný potenciál bol tak zbytočne vymrhaný.

Potenciál lezcov, potenciál krásnej myšlienky, potenciál filmovej techniky a zručnosti, ktorou nepochybne Pavol a jeho tím oplývajú, potenciál veľkolepých hôr, výkonu a estetiky – to všetko mohlo byť úžasne zliate dohromady. A viete čo? Takto to je len jeden z ďalších Barabášových filmov, ktorý zapadne prachom a na ktorý si o rok nespomeniete.

Celkový dojem z filmu je, ako keby išlo o dokument robený na kolene v dielňach STV4. Zábery v horách sú profesionálne, avšak zákulisné zábery (či na oboch lezcov pri lezeckom materiáli, alebo na poľského literárneho teoretika rozprávajúceho o Stanislawskom) sú odfláknuté, bez nasvietenia či postprodukčnej úpravy. Ďalší pokazený záber je, keď chalani preliezajú Vidlový hrebeň. Nádherná trasa, cesta ako žiletka, letecký záber (dron alebo helikoptéra – neviem) potenciál ako sviňa a tretinu záberu nie je vidno ani chalanov, ani poriadne hrebeň. Záber je zároveň najkrajší v celom filme, celkom dobrá dramatická hudba, pekné prostredie, ale vyžmýkať sa z toho dalo oveľa viac. Hodnotím to ako “inšpirované” zo zahraničných filmov, odfláknuté domácou produkciou. Nehovorím, že natočený material je zlý. Vo finále je výsledok fádny.

V modernej dobe, keď máme k dizpozícii výbornú techniku, keď vznikajú mnohé výborné filmy s outdoorovou tematikou, vytvorené len pomocou GoPro kamier a nastrihané doma na notebooku. V dobe keď existuje kopec snímok, ktorými sa dá inšpirovať a vytvoriť poriadny film, ktorý by zostal vrytý do pamätí ľudí a ktorý by bol hodný oboch tatranských výkonov našich dvoch najlepších alpinistov. Niekto natočí film s pátosom, ktorý oslavuje viac režiséra ako samotný projekt, myšlienku a športovcov (platí pre oba spomenuté filmy). Film, ktorý sa pýši tým, že vznikol v dielni K2 a RTVS, ktorý bol podporený Audio-vizuálnym fondom, mohol byť pokojne natočený menším štúdiom alebo svojpomocne a možno by vyzeral lepšie.

Nemusíme ísť ďaleko a hľadať inšpiráciu v zahraničných štúdiach ako Senders film (Sharp end - 2008, First Ascent - 2010), alebo skvelých filmoch ako Nanga Parbat či Nordwand (všetko filmy podľa skutočnej udalosti). Stačí sa poobzerať po našom malom Slovensku a dá sa nájsť štýl, ktorý by chalanom a ich projektom sedel oveľa viac. Napríklad Ceper studio natáča pekné filmy, podstatne vhodnejšie pre akcie podobného typu.
Pavol Barabáš spolu s jeho filmami zostal zamrznutý v čase. Samozrejme, pri dokumentárnych filmoch o zvieratách a tatranskej divočine to neprekáža. Pri dlhotrvajúcich záberoch kvapkajúcej vody z rozmŕzajúceho ihličia a kamzíkoidných záberoch na rútiace sa oblaky, v tom stále kraľuje. Pri dynamických športoch a projektoch a la zimný prechod hrebeňa Tatier (vec, ktorú už možno nezopakuje nikto) by bolo dobré, keby sa na tohto filmára zabudlo a radšej dala šanca niekomu inému. Pretože inak to skončí rovnako ako film Žiť pre vášeň – vynikajúci projekt a vynikajúci výkon dvoch profesionálov, ktorých mená by mali zostať vryté v pamätiach všetkých, ktorí film videli. Avšak opak je pravdou. Film oslavuje Stanislawského, jeho zápisky, štebotajúceho Poliaka pri kartotéke plnej starých kníh a, samozrejme, oblaky.

Výkony oboch chalanov, ktorých osobne poznám, si veľmi vážim. Adamove a Michalove počiny by mali byť inšpiráciou pre ďalších, nových aj existujúcich lezcov. Máme šťastie, že žijeme v krajine a dobe, kedy máme talenty a projekty s filmárskym potenciálom. Nechajme Barabáša točiť dokumenty a dúfajme, že raz niekto natočí film, ktorý bude hodný životných výkonov našich najlepších horských športovcov.

Diskusia
Film Pavla Barabáša – Žiť pre vášeň 03/01/16 00:52 68 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Ako uvariť v ešuse puding Čo-Van-Hro-Ma Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – Každé dobré jedlo by si zaslúžilo bodku, záver, sladké potešenie. Minule som vám sľúbil, že pripravím recept “dezertu”, vhodného na outdoorové aktivity. Skvelé na ňom je, že v chladných obdobiach vás nielen poteší na jazyku, ale aj pekne zahreje. Hovoríme o pudingu, ktorý určite mnohí z vás už na vandri či pri stane varili. Toto je klasika, nejdem sa tváriť, že som vymyslel nové Créme Brulé. Každopádne, ak pomôžem “receptom” čo len jedinej hladnej a zahriatia hodnej duši, môžem si zapísať dobrý skutok. Poďme na to! 05/01/16 Michal Buberník Strava a pitie
Rada Ako uvariť v ešuse Linguine so sardinkami Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – okrem komplikovaných outdoorovo kulinárskych špecialít ako bolo Chilli Con Carne, je treba mať v zálohe chutné a jednoduché jedlá vhodné na varenie v prírode. Jedno také sme si spravili v úvodnom článku cyklu Outdoor Chef’s Diary – Dubákové Risotto. Druhé si spravíme teraz. A bez srandy - vifonkové slíže bokom, idú sa variť talianske cestoviny. Linguine di Montagna (Sardine i Pomodori Secchi). 29/12/15 Michal Buberník Strava a pitie
Rada Ako uvariť v ešuse Chilli con Carne Z cyklu Outdoor Chef’s Diary – Ľubo mi sľúbil, že pôjdeme otestovať nejaké variče a ja popri tom spravím ďalšie mňamkové recepty. Kuchtiť ma baví, prírodu zbožňujem, Ľubo sa mi upísal, a tak som vymyslel jemne komplikovanejšie recepty ako rizoto naposledy. Predsa len, na moderných kozmických varičoch a hrncoch sa varí omnoho lepšie ako na mojom starom hliníkovom ešuse. 22/12/15 Michal Buberník Strava a pitie
Najnovšie články na titulke
 
Svet Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon Let do Whitehorse netrval až tak dlho, ako prvý let z Ottawy do Yelloknife. Na maličkom letisku som si len zobral mapku teritória Yukon a šliapem v neskutočnej horúčave do kempu, ktorý sa nachádza pri brehu rovnomennej, mohutnej rieky Yukon. dnes Jaroslav Cips Svet
Búda Salaš Dlhý grúň nad Suchou dolinou Nedávno som si na počítači prezeral letecké mapy Veľkej Fatry. Už vtedy mi do oka padol chodník vedúci z hlavného hrebeňa Dlhým grúňom dole do Suchej doliny. Hneď ma zaujal. Preto som sa rozhodol, že počas mojich fotograficko-turistických potuliek pohorím ho obzriem. Medzi stromami som si všimol strechu na okraji hôľ. Zbadal som tam stavbu salaša. včera Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč
Túra Levice – Vápnik (Šiklóš) – Čankov Aj tento rok som sa dostal na rehabilitačný pobyt v kúpeľoch Dudince. Keďže som na rozdiel od predchádzajúcich rokov išiel sám, rozhodol som sa venovať rozhľadniam v širšom okolí Dudiniec. Ako prvé dve sa ponúkali rozhľadňa na Kalvárii priamo v Leviciach a kúsok ďalej, na travertínovej kope Vápnik (Šiklóš). Pátraním po internete sa ukázalo, že vežu na Kalvárii kvôli absolútne nemožným návštevným hodinám jednoducho nemôžem navštíviť, lebo by som sa nedostal včas späť do Dudiniec. 17/11/17 Miroslav Svítek Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Film Pavla Barabáša – Žiť pre vášeň 03/01/16 00:52 68 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1283 ľudí
0.4 (0.07)