Túra

Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra

23.01.15
Levočské vrchy ma nelákali až tak ako Bachureň či Volovské vrchy. Keďže som si povedal, že nebolo by na škodu tam zájsť, vytipoval som si trasu, ktorej východiskový a koncový bod by bol dosiahnuteľný autobusom. Zároveň som to konzultoval s pánom Googlom, lebo som vedel, že vrchy skrývajú rôzne skryté poklady. Voľba padla na Tichý Potok, kde som sa chcel prejsť lúčkami so zachovanými senníkmi. Zároveň som chcel navštíviť zaniknutú dedinu Podproč a ukončiť to prechodom Dreveníka v Žehre. Odtiaľ som sa chcel dostať do Spišských Vlách, kde som mal mať priamy spoj domov.

Trasa

Tichý Potok – Bišar – Oľšavica – Podproč – Ordzovany – Bijacovce – parkovisko pod Spišským hradom – Dreveník – Žehra

Lúky zabudnutých senníkov

Jedného príjemného júnového dňa som sa vybral do Tichého Potoka, z ktorého som vyštartoval po červenej. Prešiel som mostom cez Torysu a nechal sa viesť proti prúdu potoka Černákovec, až som sa dostal k starému smerovníku Černakovec. Odtiaľto na Bišar (Bižar) to rátalo na hodinu chôdze. Zarastajúce a rozbité lesné cesty našťastie vystriedal príjemnejší chodník, ktorý ma doviedol k prvému senníku nachádzajúcom sa v objatí hory, na miniatúrnej čistinke.

A presne na takýchto lúčkach sa za starých čias kosilo, čím sa zabraňovalo ich zarasteniu a to malo blahodarný efekt na vznik špecifických rastlinných spoločenstiev. To bolo podnetom, aby v roku 1979 bolo vyhlásené Chránené nálezisko Bišar, pričom hlavným dôvodom ochrany je výskyt vzácnej ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) v spoločenstvách horských kvetnatých lúk.

O niečo ďalej v smere chodníčka sa nachádzal ďalší senník, až som definitívne vyšiel z lesa a dostal sa na otvorené lúčne priestranstvo, zvané Lazisko, kde sa ukázali ďalšie a ďalšie senníky. Spätný pohľad na lúčky a senníky je naozaj neskutočný a kvôli nemu stoji sa vybrať na túru. Kultúrne dedičstvo našich dedov by už dávno zaniklo, ak by sa nenašla partia z lesoochranárskeho združenia VLK, ktorá iniciovala ich záchranu a za to im patri vďaka.

Na najvyššie položenej lúke som stratil značku, keďže som sa nechal viest senníkmi, ktoré viedli vľavo, musel som sa vrátiť a v štýle pokus–omyl som sa dopracoval ku značke, ktorá bola napravo. Tak som sa dostal k najvyššie položeným senníkom, až som sa opäť nakrátko vnoril do lesa a dostal sa na ďalšiu miniatúrnu lúčku, kde som očakával rázcestník Bišar a žltú spojnicu, vedúcu do Oľšavice. Zároveň som sa tešil na slávny odpadkový kôš. Smerovník som síce nenašiel, ale žltú trasu s odpadkovým košom áno.

Zelenou džungľou do Podproča

Odtiaľto som pohodovou cestou smeroval do Oľšavice. Sprvoti polozalesneným priestorom, kde som prešiel okolo sošky Panny Márie, ktorú postavili veriaci z Oľšavice a neskôr okolo dlhočiznej búdy. Po chvíli som vyšiel na rozsiahle lúky Krivuľa, ktoré ma popod Spišskú (vpravo s výhľadmi na Brutovce a Bachureň vľavo) doviedli do Oľšavice. Napojil som sa na zelenú, ktorá cez Podproč viedla až pod Spišský hrad. Prešiel som dedinkou až k hnojisku a vnoril sa do lesa. Tato časť trasy bola v dosť zlom stave. Bolo vidieť, že nie je veľmi frekventovaná, skôr takmer zabudnutá. Rôzne rastlinstvo skoro vyše rúk, miesta s ojedinele povyvracanými stromami, ktoré sa museli obchádzať. Čistá zelená džungľa. Čudné, že vôbec značku bolo ako-tak vidieť. Našťastie som sa ale dostal k Podproču, ktorý ma privítal polorozpadnutým, ale o to viac pôsobivým cintorínom. Kostol a pár domov, z ktorých niektoré boli zrekonštruované. Dokonca tam niekto aj budoval. Zrejme chatu. Niekdajší obyvatelia odišli v 70-tych rokoch kvôli strate možnosti obživy. A ďaleké dochádzanie k vlaku alebo autobusu už nebolo moderné. Z osady ma značka viedla po priestrannej ceste, za ktorú som bol po predošlej zelenej džungli aj celkom vďačný. Aká to irónia...

Sedliackou alejou popod Spišský hrad

Cesta do Ordzovian viedla miernym sklonom po starých lesných a asfaltových cestách, stále ale s výhľadmi na Spišský hrad a Dreveník, kde som sa chystal ukončiť túru. Všetko bolo na dohľad, ale stále tak ďaleko - vyše troch hodín chôdze. Pomerne rýchlo som zišiel do Ordzovian, kde ma zaujal opevnený kostol a domčeky so zachovanými priečeliami. Kiež by ich majitelia nepodľahli modernej dobe a nenávratne ich nezničili nejakým zatepľovacím krytom. Odtiaľ, cez Bijacovce až k parkovisku pod Spišským hradom ma čakala nezáživná trasa po asfaltke, po ktorej pokračovala zelená značka. V Bijacovciach som ešte zabočil smerom ku kostolu, kde som si chcel obzrieť kostnicu. Potešilo ma, že bola plne zrekonštruovaná. Aj keď dnu som sa nedostal, kostol bol otvorený, tak som aspoň doň na chvíľu vošiel. Cestou späť na zelenú značku som ešte raz odbočil, a to k miestnemu kaštieľu, tiež v plnej kráse.

Dlho som sa nezdržiaval, lebo stále som mal pred sebou hodinu šliapania k Spišskému hradu. Preto som, kráčajúc po normálnej ceste, skúšal stopovať. Zastavilo mi až nejaké piate auto, ale ešte pred tým som stihol odfotiť veľmi krásnu Božiu muku. Šoférka s dcérou išla do Spišského Podhradia, takže ma zobrali len asi kilometer na križovatku s Kráľovskou alejou. Ale aj za to som bol vďačný. Tam som rozmýšľal, že stopnem niekoho na Spišský hrad, aj išli nejakí Poliaci a dokonca zastavili... Ale iba si odfotili Spišský hrad. Pomaly kráčajúc a približujúc sa som obdivoval zväčšujúci sa Spišský hrad, ktorý som prvýkrát zazrel vo veľkosti palca z Podproča. Konečne som vyšiel k parkovisku a odbočil som doľava a chrbtom k hradu som pokračoval po žltej, ktorá viedla na Dreveník.

Finálny úsek na Dreveník a do Žehry

Táto časť trasy bola opäť veľmi príjemná. Prvá časť viedla chodníkom po hornej časti lúky a následne vnikla medzi skaly. Výhľady sa ukázali, keď chodník vyšiel zo skalného bludiska na jeho ľavú stranu, odkiaľ bolo možné vidieť Hodkovce, Žehru s typicky cibuľovitou vežou miestneho kostolíka, ktorý je pod patronátom UNESCO a tiež Spišské Vlachy. Prechod Kamenným rajom netrvá dlho a o chvíľu som bol na jeho konci. Záverečný úsek sa tiahne lúkou, ktorá sa napája na asfaltku, po ktorej sa dá zisť do dediny alebo rovno cez spodné lúky sa dá dostať k záhradám Žehry a na miestnu komunikáciu, ktorá vedie k diaľnici D1.

Vybral som sa opačným smerom, do centra dediny. Vybehol som ku kostolu, obhliadol zvonku a cez mreže aj z vnútra, pokochal sa výhľadmi na Dreveník a posledný raz aj na Spišský hrad. Veľa času som nemal, tak som rýchlo zbehol naspäť a snažil sa stopnúť niečo do Spišských Vlách. Keďže cesta prechádzala neslávne známou osadou s ironickým názvom Dobra Voľa, tak som len čakal na ochotného šoféra. Dokonca mi zastavil tamojší obyvateľ, že ma zoberie, ale len do osady. Ale bol ochotný ma zobrať až do Spišských Vlách, ak mu prispejem na benzín. Tak som sa mu poďakoval a čakal, keďže bolo jasné, že autobus domov nestíham. Konečne ma niekto zobral a o chvíľu som bol v mestečku, kde som hodinové čakanie využil na prehliadku celkom pekného a zrenovovaného centra, na ktoré som sa aj tak dlho chystal.

Zhrnutie

Bol som rád, že som sa vydal na túru a videl miesta, o ktorých som čítal. Najmä Lazisko zo senníkmi nad Tichým Potokom a prechod Dreveníkom. Rovnako bodku v podobne prehliadky Spišských Vlách a zaniknutú obec Podproč. Značkovanie, až na úsek džungle od Oľšavice do Podproča, hodnotím celkom dobre.

Ako som sa pri písaní článku dozvedel z internetových zdrojov, na začiatku trasy sa nachádzajú dve pseudokrasové jaskyne, ktoré sú vraj najdlhšie na Slovensku (620 m a 500 m). Prvá - “Židova jaskyňa”- sa má nachádzať v blízkosti Tichého Potoka a druhá pod horou Spišská, neďaleko Brutoviec. To môže byť ďalším dôvodom na návštevu zabudnutého kúta Levočských vrchov.

Súvisiace odkazy

Jaskyne Levočských vrchov
Zachraňujú senníky na Tichom Potoku
Elektrinu v Podproči zaviedli až v 21. storočí
Levočské vrchy – naša „terra incognita“ (článok z Krás Slovenska)
Lezecký areál Dreveník
Žehra - kostol sv. Ducha
Spišské Vlachy

Diskusia
Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra 31/01/15 16:06 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime Pri prvej návšteve Ľubovnianskej vrchoviny pred dvomi rokmi som bol tak očarený jej krásou, že som si zaumienil zájsť sem každoročne v zasneženom januári. No ale hneď na ďalší rok mi to nevyšlo, a tak druhá zimná návšteva sa podarila až začiatkom tohto roka. 25/06/17 Henrich Tomáš Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Túra Bývalými významnými mestami Volovských vrchov I. Slovensko ma bohatú históriu banských obci. Na východe je najznámejšia Rožňava. Medzi menej známe, či už celkom zabudnuté miesta patri Smolník, kedysi významné banské mestečko. Medzev je zase známy svojimi hámrami a prezidentom Schusterom. Málokto však vie, že obe miesta majú celkom hodnotné historické námestíčka. 29/05/17 Henrich Tomáš Volovské vrchy
Útulňa Koliba Dobrého pastiera na Kňazovke Aj keď planina Galmus, nie je rozlohou veľká - každý jej prechod trvá len pár hodín, a zároveň ponúka veľmi dobré dopravné spojenie či už autobusom alebo železnicou, predsa tu nadšenci z Olcnavy postavili útulňu,ktorá by mohla slúžiť ako vzor. 27/05/17 Henrich Tomáš Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Solárna nabíjačka BlitzWolf 15 W Nabíjanie telefónov, fotoaparátov, navigácií, či iných zariadení možno v outdoore riešiť rôzne. Najjednoduchšou možnosťou je powerbanka alebo náhradné batérie. To však na dlhšiu akciu mimo dosah elektrickej siete nemusí stačiť a vtedy je dobré využiť energiu slnka. Napríklad so solárnou nabíjačka BlitzWolf s deklarovaným výkonom 15 W. dnes Ľubomír Mäkký Ostatné
Rozhovor Malofatranská stovka oslavuje 5. narodeniny Ultra-trail za posledné roky nabral na Slovensku značne na obľube a aj podujatí s týmto zameraním poriadne popribúdalo. Malofatranská stovka vedie atraktívnym hrebeňom Krivánskej Malej Fatry a nie až tak masovo navštevovaným, ale tiež krásnym a divokejším hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. Preteky sú náročné nielen svojou dĺžkou a prevýšením, ale aj vysokohorskými podmienkami, ktoré často na hrebeni Malej Fatry panujú. Tento rok sa koná už 5. ročník Malofatranskej stovky a keďže je to pekné číslo, porozprávali sme sa s riaditeľom pretekov Martinom Drozdom. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Mürzsteger Alpen - Windberg z údolia Kalte Mürz V zime som bol v Schneealpe na snežniciach. Vyšliapal som na Windberg a po strmom výšvihu ma fascinoval dlhý horizontálny hrebienok, ktorý vybieha takmer 2 kilometre na sever, a ktorý je zakončený nádherným bralom. Hneď som si zaumienil, že sa tam na jar pozriem. Na internete som si pozrel, kadiaľ išiel na kopec pán Paulis a už som iba čakal na vhodný čas. včera Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra 31/01/15 16:06 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy a Hornádska kotlina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 965 m n. m.
    • min: 420 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 865 m
    • klesanie: 970 m
  • Vzdialenosť
    • 28 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 19.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1471 ° SŠ
      dĺžka: 20.7899 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9785 ° SŠ
      dĺžka: 20.7916 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň na Lazurke pod Bišarom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lipany (vlak, bus) - Tichý Potok
      Žehra (bus) - Spišské Vlachy (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1740 ľudí
0.61 (0.13)