Túra

Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra

23.01.15
Levočské vrchy ma nelákali až tak ako Bachureň či Volovské vrchy. Keďže som si povedal, že nebolo by na škodu tam zájsť, vytipoval som si trasu, ktorej východiskový a koncový bod by bol dosiahnuteľný autobusom. Zároveň som to konzultoval s pánom Googlom, lebo som vedel, že vrchy skrývajú rôzne skryté poklady. Voľba padla na Tichý Potok, kde som sa chcel prejsť lúčkami so zachovanými senníkmi. Zároveň som chcel navštíviť zaniknutú dedinu Podproč a ukončiť to prechodom Dreveníka v Žehre. Odtiaľ som sa chcel dostať do Spišských Vlách, kde som mal mať priamy spoj domov.

Trasa

Tichý Potok – Bišar – Oľšavica – Podproč – Ordzovany – Bijacovce – parkovisko pod Spišským hradom – Dreveník – Žehra

Lúky zabudnutých senníkov

Jedného príjemného júnového dňa som sa vybral do Tichého Potoka, z ktorého som vyštartoval po červenej. Prešiel som mostom cez Torysu a nechal sa viesť proti prúdu potoka Černákovec, až som sa dostal k starému smerovníku Černakovec. Odtiaľto na Bišar (Bižar) to rátalo na hodinu chôdze. Zarastajúce a rozbité lesné cesty našťastie vystriedal príjemnejší chodník, ktorý ma doviedol k prvému senníku nachádzajúcom sa v objatí hory, na miniatúrnej čistinke.

A presne na takýchto lúčkach sa za starých čias kosilo, čím sa zabraňovalo ich zarasteniu a to malo blahodarný efekt na vznik špecifických rastlinných spoločenstiev. To bolo podnetom, aby v roku 1979 bolo vyhlásené Chránené nálezisko Bišar, pričom hlavným dôvodom ochrany je výskyt vzácnej ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) v spoločenstvách horských kvetnatých lúk.

O niečo ďalej v smere chodníčka sa nachádzal ďalší senník, až som definitívne vyšiel z lesa a dostal sa na otvorené lúčne priestranstvo, zvané Lazisko, kde sa ukázali ďalšie a ďalšie senníky. Spätný pohľad na lúčky a senníky je naozaj neskutočný a kvôli nemu stoji sa vybrať na túru. Kultúrne dedičstvo našich dedov by už dávno zaniklo, ak by sa nenašla partia z lesoochranárskeho združenia VLK, ktorá iniciovala ich záchranu a za to im patri vďaka.

Na najvyššie položenej lúke som stratil značku, keďže som sa nechal viest senníkmi, ktoré viedli vľavo, musel som sa vrátiť a v štýle pokus–omyl som sa dopracoval ku značke, ktorá bola napravo. Tak som sa dostal k najvyššie položeným senníkom, až som sa opäť nakrátko vnoril do lesa a dostal sa na ďalšiu miniatúrnu lúčku, kde som očakával rázcestník Bišar a žltú spojnicu, vedúcu do Oľšavice. Zároveň som sa tešil na slávny odpadkový kôš. Smerovník som síce nenašiel, ale žltú trasu s odpadkovým košom áno.

Zelenou džungľou do Podproča

Odtiaľto som pohodovou cestou smeroval do Oľšavice. Sprvoti polozalesneným priestorom, kde som prešiel okolo sošky Panny Márie, ktorú postavili veriaci z Oľšavice a neskôr okolo dlhočiznej búdy. Po chvíli som vyšiel na rozsiahle lúky Krivuľa, ktoré ma popod Spišskú (vpravo s výhľadmi na Brutovce a Bachureň vľavo) doviedli do Oľšavice. Napojil som sa na zelenú, ktorá cez Podproč viedla až pod Spišský hrad. Prešiel som dedinkou až k hnojisku a vnoril sa do lesa. Tato časť trasy bola v dosť zlom stave. Bolo vidieť, že nie je veľmi frekventovaná, skôr takmer zabudnutá. Rôzne rastlinstvo skoro vyše rúk, miesta s ojedinele povyvracanými stromami, ktoré sa museli obchádzať. Čistá zelená džungľa. Čudné, že vôbec značku bolo ako-tak vidieť. Našťastie som sa ale dostal k Podproču, ktorý ma privítal polorozpadnutým, ale o to viac pôsobivým cintorínom. Kostol a pár domov, z ktorých niektoré boli zrekonštruované. Dokonca tam niekto aj budoval. Zrejme chatu. Niekdajší obyvatelia odišli v 70-tych rokoch kvôli strate možnosti obživy. A ďaleké dochádzanie k vlaku alebo autobusu už nebolo moderné. Z osady ma značka viedla po priestrannej ceste, za ktorú som bol po predošlej zelenej džungli aj celkom vďačný. Aká to irónia...

Sedliackou alejou popod Spišský hrad

Cesta do Ordzovian viedla miernym sklonom po starých lesných a asfaltových cestách, stále ale s výhľadmi na Spišský hrad a Dreveník, kde som sa chystal ukončiť túru. Všetko bolo na dohľad, ale stále tak ďaleko - vyše troch hodín chôdze. Pomerne rýchlo som zišiel do Ordzovian, kde ma zaujal opevnený kostol a domčeky so zachovanými priečeliami. Kiež by ich majitelia nepodľahli modernej dobe a nenávratne ich nezničili nejakým zatepľovacím krytom. Odtiaľ, cez Bijacovce až k parkovisku pod Spišským hradom ma čakala nezáživná trasa po asfaltke, po ktorej pokračovala zelená značka. V Bijacovciach som ešte zabočil smerom ku kostolu, kde som si chcel obzrieť kostnicu. Potešilo ma, že bola plne zrekonštruovaná. Aj keď dnu som sa nedostal, kostol bol otvorený, tak som aspoň doň na chvíľu vošiel. Cestou späť na zelenú značku som ešte raz odbočil, a to k miestnemu kaštieľu, tiež v plnej kráse.

Dlho som sa nezdržiaval, lebo stále som mal pred sebou hodinu šliapania k Spišskému hradu. Preto som, kráčajúc po normálnej ceste, skúšal stopovať. Zastavilo mi až nejaké piate auto, ale ešte pred tým som stihol odfotiť veľmi krásnu Božiu muku. Šoférka s dcérou išla do Spišského Podhradia, takže ma zobrali len asi kilometer na križovatku s Kráľovskou alejou. Ale aj za to som bol vďačný. Tam som rozmýšľal, že stopnem niekoho na Spišský hrad, aj išli nejakí Poliaci a dokonca zastavili... Ale iba si odfotili Spišský hrad. Pomaly kráčajúc a približujúc sa som obdivoval zväčšujúci sa Spišský hrad, ktorý som prvýkrát zazrel vo veľkosti palca z Podproča. Konečne som vyšiel k parkovisku a odbočil som doľava a chrbtom k hradu som pokračoval po žltej, ktorá viedla na Dreveník.

Finálny úsek na Dreveník a do Žehry

Táto časť trasy bola opäť veľmi príjemná. Prvá časť viedla chodníkom po hornej časti lúky a následne vnikla medzi skaly. Výhľady sa ukázali, keď chodník vyšiel zo skalného bludiska na jeho ľavú stranu, odkiaľ bolo možné vidieť Hodkovce, Žehru s typicky cibuľovitou vežou miestneho kostolíka, ktorý je pod patronátom UNESCO a tiež Spišské Vlachy. Prechod Kamenným rajom netrvá dlho a o chvíľu som bol na jeho konci. Záverečný úsek sa tiahne lúkou, ktorá sa napája na asfaltku, po ktorej sa dá zisť do dediny alebo rovno cez spodné lúky sa dá dostať k záhradám Žehry a na miestnu komunikáciu, ktorá vedie k diaľnici D1.

Vybral som sa opačným smerom, do centra dediny. Vybehol som ku kostolu, obhliadol zvonku a cez mreže aj z vnútra, pokochal sa výhľadmi na Dreveník a posledný raz aj na Spišský hrad. Veľa času som nemal, tak som rýchlo zbehol naspäť a snažil sa stopnúť niečo do Spišských Vlách. Keďže cesta prechádzala neslávne známou osadou s ironickým názvom Dobra Voľa, tak som len čakal na ochotného šoféra. Dokonca mi zastavil tamojší obyvateľ, že ma zoberie, ale len do osady. Ale bol ochotný ma zobrať až do Spišských Vlách, ak mu prispejem na benzín. Tak som sa mu poďakoval a čakal, keďže bolo jasné, že autobus domov nestíham. Konečne ma niekto zobral a o chvíľu som bol v mestečku, kde som hodinové čakanie využil na prehliadku celkom pekného a zrenovovaného centra, na ktoré som sa aj tak dlho chystal.

Zhrnutie

Bol som rád, že som sa vydal na túru a videl miesta, o ktorých som čítal. Najmä Lazisko zo senníkmi nad Tichým Potokom a prechod Dreveníkom. Rovnako bodku v podobne prehliadky Spišských Vlách a zaniknutú obec Podproč. Značkovanie, až na úsek džungle od Oľšavice do Podproča, hodnotím celkom dobre.

Ako som sa pri písaní článku dozvedel z internetových zdrojov, na začiatku trasy sa nachádzajú dve pseudokrasové jaskyne, ktoré sú vraj najdlhšie na Slovensku (620 m a 500 m). Prvá - “Židova jaskyňa”- sa má nachádzať v blízkosti Tichého Potoka a druhá pod horou Spišská, neďaleko Brutoviec. To môže byť ďalším dôvodom na návštevu zabudnutého kúta Levočských vrchov.

Súvisiace odkazy

Jaskyne Levočských vrchov
Zachraňujú senníky na Tichom Potoku
Elektrinu v Podproči zaviedli až v 21. storočí
Levočské vrchy – naša „terra incognita“ (článok z Krás Slovenska)
Lezecký areál Dreveník
Žehra - kostol sv. Ducha
Spišské Vlachy

Diskusia
Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra 31/01/15 16:06 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pamätaj na Kloptaň! Čo má spoločné slávny americky vojnový pokrik s málo známym slovenským kopcom vo Volovských vrchoch? Parafráza tohto pokriku mi napadla po absolvovaní strastiplného výstupu na celkom obyčajný vrch Kloptaň. A veru je si načo pamätať. 08/12/17 Henrich Tomáš Príbehy
Túra Pocta jesenným lazom na Vrchdobroči Jedna z mojich naj-naj-najskvelejsich túlačiek sa odohrala v jeden pamätný októbrový piatok roku Pána 2015, keď som navštívil ďalší zabudnutý kút nášho krásneho Slovenska a kde sa vo mne naplno rozhorela láska k samotám, kopaniciam a lazom. 10/09/17 Henrich Tomáš Veporské vrchy
Prístrešok Poľovnícka chata Podskalka Pri mojej trojdňovej tuláčke juhovýchodom Krupinskej planiny som pri vysielači na Špaňom laze natrafil na opustené usadlosti, ktoré dopomohli k suchému a relatívne pohodlnému prenocovaniu. Pred dažďom však môže ochrániť tiež znalosť altánka pri poľovníckej chate, prípadne niekoľkých posedov. 02/09/17 Henrich Tomáš Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Javorníky na bežkách (Kohútka – Kasárne) Letná sezóna sa skončila a všade vládne skôr sychravé novembrové počasie. Teploty pomerne klesli, čo spôsobilo, že vo vyšších polohách boli podmienky, aby napadol sneh, nižšie skôr často pršiavalo. Po poslednom ochladení a snežení sa ale stav na Javorníkoch dosť vylepšil. Vybrali sme sa preto vyskúšať prvýkrát túto zimnú sezónu bežky. dnes Michal Mikuláš Javorníky
PR Tipy na vianočné darčeky od Sport-Outdoor.sk Opäť nastal čas chystania sa na najkrajšie sviatky v roku, ku ktorým neodmysliteľne patrí prekvapenie pod vianočným stromčekom. Tradične vám zopár nápadov na outdoorové darčeky pre tých z vašich priateľov a blízkych, ktorí radi trávia čas v prírode, či už sú to dámy, páni, deti, rekreační turisti alebo výkonnostní športovci. Ak sa rozhodnete pre niektorý z našich produktov na poslednú chvíľu, môžete ho objednať ešte vo štvrtok 21. 12. 2017 do 14-tej hodiny. včera sponzorovaný článok Poradca
Túra Z Vlkolínca k útulni Limba pod Rakytovom Znovu som na začiatku cieľa. To som si spomenul na známy citát všetkých turistov: „Cesta je cieľ.“ Pekný to citát – niečo v tomto zmysle je vyryté na obelisku vrchu Roštún-Vápenna. A to platí pre všetkých nás, ktorých vždy po určitom čase začnú svrbieť nohy, páliť chodidlá v očakávaní obutia vyšúchaných turistických bagančí alebo vibrám, čakajúcich na poličke pre turistické potreby. včera Vladimír Popluhár Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tichý Potok – Podproč – Dreveník – Žehra 31/01/15 16:06 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy a Hornádska kotlina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 965 m n. m.
    • min: 420 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 865 m
    • klesanie: 970 m
  • Vzdialenosť
    • 28 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 19.06.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1471 ° SŠ
      dĺžka: 20.7899 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9785 ° SŠ
      dĺžka: 20.7916 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň na Lazurke pod Bišarom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Lipany (vlak, bus) - Tichý Potok
      Žehra (bus) - Spišské Vlachy (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1021 ľudí
0.56 (0.13)