Trasa

Nitrianska Blatnica – rotunda svätého Juraja (Jurko) – sedlo Marhát – Marhát – Trhovičná lúka – sedlo Gajda – Krahulčie vrchy – Veľká jaskyňa – Visiace skaly – Trhovičná lúka – Nitrianska Blatnica

Stretli sme sa v Nitrianskej Blatnici. Cieľom bola drevená rozhľadňa na Marháte, prípadne ak sa stihne, tak aj niečo iné. Autá parkujeme pri kaštieli, načasovanie máme vynikajúce. V priebehu 10 minút prichádzajú tri autá z troch rôznych miest (Bratislava, Holíč a Nové Zámky). Pri vystupovaní z auta zisťujem, že som si doma zabudol zimné topánky. Tie, čo mám na sebe na šoférovanie, mi síce premoknú, ale neprekáža.

Prvý úsek cez pole k lesu (na okraji lesa sa dá tiež zaparkovať) je zahrievací, deti obdivujú diviaka v jednej záhrade. Po pravej strane sa zarezáva potok Blatnica. Možno o 50 rokov tu bude druhá Haluzická tiesňava, miestami to tak vyzerá už teraz... Konečne, po asi 2 kilometroch vchádzame do lesa a užívame si sneh. Deti dostali vysielačky, aby sa nepostrácali a aby im cesta do kopca rýchlejšie ubiehala. Od križovatky zelenej a žltej značky pri poľovníckej chatke (kúsok pred ňou je pekne upravený prameň – je tam šípka) pokračujeme po žltej okolo rotundy svätého Juraja, hovorovo nazývanej "Jurko" (najkrajší pohľad na ňu je od kríža kúsok nad ňou), kde sa na chvíľu zastavíme a pokračujeme do sedla Marhát.

Kúsok za rotundou je pri chodníku upravený prameň. Cestou sa ponúkajú prvé výhľady na Ponitrie a Podunajskú pahorkatinu. Od sedla Marhát k rozhľadni to už nie je ďaleko. Tu sme ešte neboli, a tak sa všetci vystriedame na vrchole rozhľade s nádherným kruhovým výhľadom. Poznávame hrad Tematín, Inovec, rozhľadňu na Panskej Javorine, len škoda, že Topoľčiansky hrad je za kopcom. Síce je krásne počasie, ale v diaľke je dymno, takže Vtáčnik, Tribeč či Biele Karpaty v diaľke vidieť, ale na fotku to nie je. Považský Inovec má v porovnaní s inými pohoriami u nás šťastie, nevidieť tu žiadne rozsiahle holoruby ani iné kalamity. Je tu kopec ľudí, aj oheň niekto založil, ale chceme sa ešte prejsť, a tak po doplnení živín pokračujeme po hrebeni k sedlu Gajda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na niektorých strmších úsekoch sa dosť šmýka, ale inak máme super sneh, nelepí sa, je sypký a je ho dosť. Úplne ideálny. Aj počasie je akurát, tak okolo nuly a jasná obloha. Prichádzame na Trhovičnú lúku (už v období Veľkej Moravy sa tu stretali obchodníci z Považia s obchodníkmi z Ponitria) a k sedlu Gajda. Tu sa naša výprava rozdeľuje. Niektorí idú dole naspäť do Nitrianskej Blatnice. A niektorí si ešte zachádzame na Krahulčie vrchy a k Veľkej jaskyni pod nimi. Úsek od Krahulčích vrchov k jaskyni vedie po okraji skaly a sú tu pekné výhľady do vnútra pohoria. Jaskyňa bola momentálne obývaná, pri ohníku nachádzam s pivkom v ruke dvojicu moderných troglodytov. Jaskyňa nie je dlhá, je to skôr výklenok v skale. Prehodíme pár slov, otáčam sa a ponáhľam sa naspäť, aby ostatní dlho nečakali.

Pri odbočke na Visiace skaly sa znova delíme a na na skaly pokračujem len so synom. Veľmi oceňujem, že chce ísť so mnou, lebo keď je unavený, býva veľmi ufrfľaný. Ideme po stope niekoho, kto tam bol v ten deň pred nami, lebo značiek veľa nevidieť. Z Visiacich skál sú výhľady na dediny pod Inovcom, dole pod skalou. Je tu nejaká jaskyňa (meno neviem, ale nie je to Mačacia), vhodná skôr na plazenie.

Keďže sme sa dlho zdržali, tak k Trhovičnej lúke, kde nás čakajú ostatní, čo s nami išli až na Krahulčie vrchy, ideme krížom cez les. Syna som tým poriadne nahneval, lebo nečakal, že sa pôjde ešte do kopca (ani ja) a nálada sa mu vracia, až keď sme prišli na známu cestu. Celkom dobre sme trafili, lebo po pár metroch sa stretáme s ostatnými. Časovo sme ale veľa neušetrili, lebo miestami bolo aj po kolená snehu. Z Trhovičnej lúky definitívne smerujeme do Nitrianskej Blatnice. Cestou ešte zjeme a vypijeme posledné zásoby. Máme aj šťastie, že posledný úsek od parkoviska pod lesom do dediny sa zvezieme. Odvoz je odmena za pomoc s vytlačením zapadnutého auta, čo dve naše deti, ktoré so mnou a s bratom išli až na Krahulčie vrchy, veľmi oceňujú. Už toho mali dosť. Všetci sa schádzame pri autách a s pocitom nádherne prežitého dňa sa rozchádzame domov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek