Za základný tábor počas nášho 6-dňového pobytu v údolí Mattertal volíme kemp v Täschi. Dôvodom je dobrá dostupnosť (Täsch je posledná dedina pred Zermattom, kam sa smie autom) a tiež fakt, že za auto platíme len v kempe, čo je menej než na záchytných parkoviskách (orientačné ceny v kempe za noc – dospelý 8,- CHF, stan 7,- CHF, auto 6,- CHF). Z Täschu jazdí vlak do Zermattu v pravidelných intervaloch každých 20 minút. Lístok stojí 8,- frankov, ale kupujeme si lístok rovno aj na Gornergrat (jednosmerný lístok Zermatt – Gornegrat za 42,- CHF). Naspäť chceme zísť pešo nejakou zaujímavou trasou do Zermattu, a potom aj do Täschu, nie sme dopredu rozhodnutí, kade pôjdeme dole, keďže možností je viac.

Trasa

Zermatt – Gornergrat (vlakom) – Rotenboden – popod Gagenhaupt cez Dristelen dole do údolia po Gletschergartenweg – Gletschergarten – Furi – Zermatt – Täsch

Vláčikom do 3000 m

20 minút jazdy vlakom a sme v Zermatte. Vlaková stanica na Gornegrat je hneď cez cestu od stanice, na ktorú prichádzame z Täschu, vo výške 1620 m. Odchody vlaku, či lepšie povedané zubačky, si je možné pozrieť aj na stránkach železničky. Na nástupišti sa tlačí kopec ľudí, darmo, ide o obľúbený výlet, a tak keď príde vlak zhora, hneď sa naplní do posledného miestečka. Prevažujú ruskí a japonskí turisti. Prvé výhľady na Matterhorn, najznámejší miestny vrchol, vzbudzujú fotografický ošiaľ. Tiež sa necháme uniesť týmto momentom, aby som potom doma všetky fotky aj tak zmazala. Pozitívny je fakt, že počas jazdy prebieha výklad o okolí, plus sa hlásia jednotlivé stanice, a to v niekoľkých jazykoch. Tiež sme upozornení, že počas jazdy môžeme vystúpiť na ktorejkoľvek zastávke, a potom opäť nastúpiť na ďalší vlak.

Hneď prvá zastávka Findelbach by bola určite vhodná na fotenie, keďže vláčik prekonáva viaduktom hlboké údolie a po pravej strane míňame parádny vodopád. Nuž, ten si ale dáme inokedy, rozhodli sme sa, že ideme rovno hore. Nasledujú zastávky Riffelalp s luxusným 5-hviezdičkovým hotelom, to sme ešte v pásme lesa, ale už ďalšia zastávka Riffelberg poskytuje výborné výhľady do krajiny. Tu ešte prevažuje trávnatý povrch, vyššie už bude kamenná pustatina. Ešte zastavíme na zastávke Rotenboden, odkiaľ začína trasa k Monte Rosa Hütte a sme hore na Gornergrate, vo výške 3089 m. Konečná stanica. V tejto výške končí vlak, samotný vrchol má výšku 3135 m. Jazda sem trvala 30 minút.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Gornergrat

Obchod so suvenírmi, toalety, observatórium, reštaurácia pre turistov, aj drahšia reštaurácia, k tomu hotel, kaplnka a vyhliadková terasa. To všetko sa zmestilo na okolie vrcholu. Pre turistu vychutnávajúceho si samotu to môže byť odpudzujúce, ale 360° pohľad na 29 okolitých štvortisícoviek nám to vynahradí. Podľa prospektov takmer polovica európskych štvortisícoviek leží v blízkosti Zermattu. Niečo na tom bude. Neviem, kam sa mám skôr pozerať. Či na vrcholy okolo, či na ľadovec Gornergletscher podo mnou, či obrie ľadovcové seraky, ktoré sú na pohľad zhora maličké. V duchu ďakujem počasiu, že nám tak praje, pretože ani vo Švajčiarsku nebolo leto veľmi vydarené.

Popísať celú panorámu je nemožné. Vrchol s najcharakteristickejším tvarom na svete – Matterhorn (4478 m) vidíme na západe. A dnes ho aj budeme vidieť takmer počas celej túry. Snažím sa ísť očami po výstupovej hrane, odhadnúť, kde sa nachádza výstupová chata Hörnlihütte. Však ja si ťa vychutnám aspoň pohľadom, ty kopčisko! Celý deň sa dnes na teba budem pozerať! Z výhľadovej terasy za hotelom, ktorá je pomaly najvyšším bodom Gornergratu, je najlepší pohľad najmä na juh, na úžasnú severnú stenu Breithornu (4164 m), dvojičky Castor (4223 m) a Pollux (4092 m), Lyskamm (4527 m) a na Monte Rosu s najvyšším vrcholom Švajčiarska - Dufourspitze (4634 m), ktorá je na juhovýchode. Tu zasa hľadám Monte Rosa Hütte, ktorú vo výške 2883 m nanovo postavili v roku 2009 vo forme leského kryštálu, a tým pádom je dobre viditeľná aj z Gornergratu. Odporúčam si pozrieť stránku, kde je detailne popísaný proces návrhu aj výstavby chaty. Je to zaujímavé čítanie. Na severovýchode sa prudko nad údolím vypína Dom (4545 m) (výstup je popísaný aj na Hikingu). Cez údolie sa zubí Weisshorn (4506 m). Ale čo to budem komplikovane popisovať, pozrite sa sem na úžasne vymodelovanú panorámu (pozor, načítava sa dlhšie). Stačí jeden pohľad a som tam opäť.

Zostupujeme po vlastných

Po tom, čo nájdeme pre nás najvyššie položenú kešku (ktorú sme medzitým prekonali nálezom na Breithorne), sa vydávame na pozvoľný zostup. Dosť sa vlečieme, vychutnávajúc si výhľady okolo seba. Do fotoaparátu pribúdajú rovnaké zábery, ale človek má stále pocit, že toto si musí opäť odfotiť. Pri Riffelsee sa snažím zachytiť odraz Matterhornu vo vode a bez toho, aby mi tam niekto zavadzal, výsledok si môžete pozrieť v galérii. Niekde pod Gagenhauptom si dávame dlhšiu pauzu na neskorý obed. Začíname úplne sami, o chvíľu však okolo nás sedia asi ďalšie štyri skupinky ľudí. Asi sme ich inšpirovali. Čo už. Tiež ma prekvapuje miestna kvetena – z diaľky vyzerá krajina nehostinne, avšak zblízka nachádzame medzi trávami množstvo kvietkov. O kúsok nižšie sa nám naskytne výborný výhľad na sever, na údolie Mattertal s Zermattom. Nuž, do kempu to bude ešte pekný kúsok. Ale my ešte nechceme do stanu.

Namiesto toho aby sme sa vybrali „domov“ najkratšou trasou, ideme radšej na juh do poriadneho ľadovcového zárezu k ľadovcu Gornergletscher. Cez údolie máme nad hlavami Trockener Steg (2939 m), miesto, kde sa križujú lanovky (napr. aj k Malému Matterhornu (Klein Matterhorn s "Matterhorn Glacier Paradise" je východiskom pre najľahšiu trasu na Breithorn)) a odkiaľ sa dá vyraziť k Čiernemu plesu - Schwarzsee (2552 m) alebo hore po ľadovci k chate Rifugio Teodulo. Doteraz mierne klesanie naberie spád. Serpentínami zídeme až dole k hučiacej ľadovcovej rieke. Doľava by sme mohli prísť až k ústiu ľadovca do miesta zvaného Gletschertor, my sa dávame doprava. Celkovo ma miesto fascinuje. Vysoké steny okolo nás, nehostinná krajina, hučiaca voda, v diaľke ľadovec. Hoci som v Himalájach ešte nebola, ale takto nejako si predstavujem tamojšie údolia. Hoci samozrejme alpské "doliny" sú o čosi menšie.

Gletschergarten, lanový most a postupný zostup do Zermattu

Chvíľu klesáme popri rieke, aby sme čoskoro opäť stúpali po drevených schodíkoch popri skale. Mierime ku Gletschergarten – ľadovcovej záhrade, ak to otrocky preložím. Gletschergarten je parádne miesto, kde nájdeme množstvo konkrétnych príkladov ako ľadovec formoval krajinu. Veľmi poučné, určite vhodné na návštevu aj s deťmi.

Aby dojmov nebolo málo, tak z Gletschergarten si vyberáme cestičku do Zermattu cez lanový most. 100 m dlhý most visí cca 90 m nad roklinou. Super zážitok! Vo Švajčiarsku sa lanové mosty tešia veľkej obľube, len počas našej krátkej dovolenky sme sa prešli po troch skvelých mostoch. Postupne prichádzame do osady Furi (1867 m). Tí, ktorí nevládzu, môžu práve tu sadnúť na lanovku a odviezť sa posledné kilometre. To však nie je nič pre nás, my dnes už len pekne po svojich. Postupne schádzame do osady Zum See (1766 m), aby sme sa konečne ocitli opäť v Zermatte (1620 m). Strmé steny okolitých štvortisícoviek spôsobujú, že v neskoré poobedie už v Zermatte slnko nesvieti. Tak len rýchlo prebehneme mestečkom, ktoré je plné turistov.

Pri železničnej stanici mám veľkú dilemu, či sadnúť na vlak, alebo dôjsť 6 km do kempu pešo. Nakoniec zvíťazí moje odhodlanie a idem pešo, ale 2/3 cesty frfľajúc, že som predsa len mala ísť vlakom. Čo už. Trasa vedie popri železnici alebo ponad ňu, keďže veľká časť trate vedie tunelmi. Do kempu v Täschi (1438 m) prichádzame rovno so zotmením. Nuž, nakoniec to nebola úplne ľahká prechádzka, keďže sme prešli cca 24 km a klesli cca 1600 m. Ľúto mi je len potom zistenia doma po dovolenke, že technika s nami spolupracovať nebude a GPS tracklog z výletu zmizol nenávratne. Škoda. Ale aj bez presných dát výlet všetkým odporúčam!

Autori fotografií: Andrea Morongová a Matúš Morong

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek