Túra

Rožkovou dolinou na Drieňok

09.02.15
Skladačku virtuálnej mapy Veľkej Fatry, ktorú si skladám z navštívených miest a absolvovaných trás, som tentokrát obohatil o ľavý spodný dielik. Drieňok som mal v merku už dlhšie obdobie. Dostatočne vysoký, veštiaci pekné výhľady i dostatočne „zašitý“, sľubujúci samotu pri putovaní. Svoje do toho povedal aj termín, koniec novembra.

Trasa

Čremošné – Čremošnianske lazy – Kôpky – Veľká Skalná, ústie – Malý Rakytov, úbočie – sedlo za Drieňkom – Drieňok – sedlo za Drieňkom – Mača – Rakša – Diviaky

Do Rožkovej doliny

V Čremošnom som začínal pred dvoma rokmi putovanie na Kráľovu studňu a hlavný hrebeň. Tentokrát som namiesto zelenej značky volil modrú, ktorá prechádza dedinou a za ňou súvislým tiahlym stúpaním mieri k pozostatkom lyžiarskeho vleku. Lúky čremošnianskych lazov pokrýval prvý sneh, oblačnosť dovoľovala len obmedzený rozhľad do blízkeho okolia. Chodník viedol lúkou, neskôr traverzom desiatky metrov nad dnom Žarnovickej doliny. Pri jednej "kochacej zastávke" ma odspodu zočila skupinka vysokej zveri a bez rozmyslu sa dala na bezhlavý útek. Na tvári mi pribudol úsmev. Mám rád tieto kontakty s obyvateľmi lesa.

Cestička začala klesať, priviedla ma na dno Žarnovickej doliny, kde si potôčik Teplica tíško húdol tú svoju. Rehabilitácia ľudského organizmu prostriedkom zvaným natura dostala priestor k započatiu. Cítil som sa výborne, pohmkávajúc si dáku melódiu som v chladnom ráne prešiel nedlhý úsek k ústiu Rožkovej doliny (Veľká Skalná). Tu som hmkať prestal, prekvapene hľadiac na ruiny bývalého rekreačného zariadenia Cyklámen. Odbočiac do Rožkovej doliny som minul štvoricu kadibudiek. Ani tu si už zrejme dlho nikto neposedel.

Pokračoval som vo svojej púti netušiac, že ma čaká najkrajšia časť túry. Rožková dolina nezostala nič dlžná svojmu menu. Pečiva tam síce nebolo, zato skál trčiacich dohora sťa rohy až-až. Stáli samostatne i ako súčasť obrovských skalných blokov a stien týčiacich sa vysoko nad vrcholky stromov. Opäť raz ma nadchla expozícia veľkofatranskej prírody v jej prapodstate. O to znesiteľnejšie mi prišlo stúpanie úzkym strmým chodníčkom, ktorý sa v jednom momente odpojil z cesty. Zem pokrytá zmesou snehu a lístia poskytla priestor na pár tanečných krokov, myšlienky mi v tej chvíli často smerovali za paličkami odpočívajúcimi doma v kúte izby. Dekorácia priľahlého okolia bola stále lepšia, tvorcom som poslal hneď niekoľko „lajkov“. V istom momente ma zľava i sprava obkolesili skaly, moju trasu tiesňavou prekrižoval celkom slušne vydupaný chodník. Pátral som na jednu i druhú stranu, či nezazriem hnedý kožúšok, ale márne. Vystúpal som aj posledné desiatky metrov na zalesnené Rakytovské sedlo. Na tabuľku s touto informáciou som natrafil viacmenej náhodou, keď som hľadal modrú značku.

Na Drieňok a z Drieňka

Počasie pretrvávalo inverzno-hmlisté a pomaly som začal veriť tomu, že toho dnes veľa neuvidím. Zo sedla som kúsok zostúpil a začal traverzovať lesnú úboč Malého Rakytova. Ďalšie pekné zabudnuté miesto, hodné návštevy. Už čoskoro som bol opäť v sedle, tentokrát v sedle za Drieňkom, ktoré je križovatkou ciest a dá sa stadiaľto zostúpiť cez Rakytovskú do Blatnickej doliny. Kúsok nad sedlom sa mi odkryl výhľad na sever na masív Tlstej a Ostrej, poobdivoval som aj vrchné partie Malého Rakytova za mojím chrbtom. Zimno sa stupňovalo s pribúdajúcou výškou, vstupoval som do inverznej hmly, ktorá halila vrchol Drieňka. Pri absentujúcich diaľkových pohľadoch som sa tešil aspoň z blízkeho okolia. Hmla a ticho vytvárali v kombinácii so zasneženými skalami a inovaťou potiahnutými stromami to pravé mystično. Tesne pod vrcholom výstupové skaly pokrýval ľad, s potrebnou dávkou opatrnosti som ich prekonal a bol som hore. Keďže výhľad nehrozil ani náhodou, pofotil som sa aspoň s ochotne pózujúcou vrcholovou tabuľkou, prezliekol som si prepotené tričko a rozbalil som si obed. Bavil som sa pri predstave, ako sa ma niekto spýta: „Tak ako bolo na Drieňku?“ a ja mu odpoviem: „Nič som nevidel, ale tak som sa ti dobre najedol...“

V studenom vetríku som hodnú chvíľu nasával atmosféru miesta a predstavoval som si, čo sa za hmlou asi skrýva. Z príjemného rozpoloženia ma vytrhol až neúprosný čas, ruksak opäť putoval na chrbát. Opatrne našľapujúc som prešiel cez namrznuté úseky Drieňka, a potom už rýchlejšie lesom cez sedlo do doliny s milým názvom Mača. Chodník prekrižovala čierna blatistá cesta, ostro kontrastujúca so zasneženým lesom. Modrá značka sa rozhodla pokračovať po nej. Našťastie bol podklad primrznutý, takže som sa nemusel obávať, že ma za roznášku blata vyhodia zo šenku. Nasledoval dlhý, monotónny pochod dolinou popri potoku Rakša do dedinky Rakša, rodiska Michala Miloslava Hodžu i Jána Ursínyho. Autobus nešiel žiadny, tak som pokračoval ďalej cez Turčiansky Michal do Diviak, kde som si v blízkosti stanice vyhliadol malú sympatickú krčmičku. Čaj z termosky som vďačne vymenil za studené pivko. Ono sa to nezdá, ale aj v zime vie byť riadne teplo.

Záver

O čom bola túra? O objavení Rožkovej doliny a Malého Rakytova, dvoch krásne tajomných miest Veľkej Fatry. O poznaní, že duch miesta je na Drieňku pozoruhodný a silný, a preto sa naň chcem vrátiť. O potvrdení starej pravdy, že keď je cieľom cesta, človek neostane sklamaný, aj keď z vrcholu nič neuvidí.

Fórum 10 príspevkov
Rožkovou dolinou na Drieňok 05/12/18 07:47 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rožkovou dolinou na Drieňok 05/12/18 07:47 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Bralná Fatra (Národný park Veľká Fatra)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1268 m n. m. – Drieňok
    • min: 490 m n. m. – Diviaky
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1003 m
    • klesanie: 1151 m
  • Vzdialenosť
    • 23 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 29.11.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.848 ° SŠ
      dĺžka: 18.9034 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.876 ° SŠ
      dĺžka: 18.8509 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň v hornej časti doliny Mača
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Turčianske Teplice (vlak, bus) - Čremošné (bus)
      Diviaky (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.34)