Trasa

Byšta – hraničný priechod do Füzérkajata – Baba (Köves-hegy) – Lipovec (Hársas-hegy) – hraničný priechod cyklotrasy z Breziny - pod Babou horou – Byšta

Byšta

Počasie nie je nič moc, dosť fúka vietor a určite najhoršie to bude vyššie, na samotnom vrchu Lipovec. Autom prichádzam do najvyššie položenej obce v okrese Trebišov a tou je Byšta. Zo samotnej dediny je do bývalých vaňových kúpeľov ešte asi 1 kilometer. Škoda len, že celé okolie je dosť zanedbané. Prežívajú tu len chatári a cez leto reštaurácia Koliba. Počas rybárskej sezóny je tam trocha väčší pohyb rybárov, ktorí chodia loviť ryby na vodnú nádrž patriacu pod SRZ MO Trebišov.

Baba

Auto zaparkujem pri pravoslávnej cerkvi a vydávam sa smerom na juh cestou po novej cyklotrase, ktorá je súčasťou cezhraničnej spolupráce maďarských a slovenských obcí. Z Byšty vedie cyklotrasa do maďarskej dediny Füzérkajata. Ani nie za polhodinku som na štátnej hranici, kde je označenie pešieho turistického priechodu. Vydávam sa smerom vpravo po hraničnej čiare najprv miernym stúpaním, ktoré je postupne ostrejšie a strmšie. Zo začiatku to nie je veľmi zaujímavé, ale čim vyššie som, tým je viac kameňov a iných prekážok. Značkovanie je na výbornú a tak sa nemôžem stratiť, veď hranica je dosť široká a vyznačená pätníkmi. Prvým kopcom, na ktorého vrchol sa dostávam, je Baba (Köves-hegy, 520 m). Vrchol je mierne kamenistý, na slovenskej strane som objavil zopár väčších kameňov a balvanov. Inak je celý kopec porastený trávou a stromami. Z vrcholu potom pokračujem do sedla pod Lipovcom a pokračujem hranicou hore do kopca.

Lipovec

Vrch Lipovec (Hársas-hegy, 620 m) sa nachádza severozápadným smerom na obcou Byšta. Stúpam smerom po hraničnej čiare, ale na slovenskej strane je vidieť polom, tak odbočujem, aby som sa pozrel či bude pekný výhľad na rodný Zemplín a mesto, v ktorom dnes žijem. Zbadám, že o niekoľko metrov nižšie je drevený prístrešok, na ktorý sa idem pozrieť. Od neho sa mi naskytne pohľad na Zemplín, aj keď viditeľnosť nie je najlepšia. Trošku si oddýchnem, občerstvím sa a opäť šliapem po kamennej stráni hore k vrcholu samotného Lipovca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Som na vrchole a až tu pociťujem po prvýkrát chlad dnešného veterného počasia. Zatiaľ som bol po celý čas v závetrí. Pozerám, že zostup z Lipovca bude strmší a pripomína mi to nie tak dávnu trasu, ktorú som absolvoval a schádzal som z vrchu Tolvaj (v preklade Zlodej). Je práve oproti po dlhšej rovinke. Aj k nemu by som sa dnes chcel dostať, lebo od maďarskej dediny Pusztafalu sú tam pekné skaly. Ešte som prešiel len niekoľko výškových metrov a objavujem hneď pri hranici krásne trsy Hlivy bukovej. Samozrejme, že ju tu nenechám, aj keď budem o niečo ťažší, veď mám rád polievku z týchto húb a tiež praženica nie je na zahodenie. Všetky hubky skončia v mojej taške.

Na maďarskej strane je niekoľko skalných miest, ale nejdem až celkom pod ne. Je dosť šmykľavo a nerád by som spadol a šmýkal sa až dole po zadku. Radšej sa vraciam späť na hranicu a pokračujem v strmom schádzaní z vrcholu Lipovca. Dole je to už v pohode a smelo kráčam miernym klesaním až skoro po rovine. Na pravej - slovenskej strane je ešte niekoľko väčších balvanov, ktoré si poprezerám a potom prechádzam cez niekoľko poriadne hlbokých výmoľov s tečúcimi potôčikmi (Patakmeder). V týchto miestach odbočujem z hranice vľavo na maďarskú stranu na velikánske lúky. Z nich si chcem pozrieť z diaľky skalné útvary pod vrchom Tolvaj (Zlodej), ktoré som počas predchádzajúcej trasy nevidel. Sú na južnej strane vrchu. Musím to tu obchádzať, lebo pozemky sú oplotené. Napriek tomu sa mi to podaril odfotiť. V prvotnom pláne som mal ísť až k miestu, kde som prechádzal na Slovensko počas prechodu cez Tolvaj (Zlodej). Dostávam sa na cyklotrasu, ktorá prichádza z Breziny a smeruje do Pusztafalu v Maďarskej republike.

Zostup

Cestou po cyklotrase má ešte zaujali po ľavej strane skaly a tak sa pomedzi ne trocha poobzerám a pokračujem ďalej cyklotrasou až k mostu cez potok Izra. Hneď za ním je turistická značka, po ktorej by som došiel k samotnému jazeru Izra, ale dnes tam nepôjdem. Budem pokračovať ku smerovníku pod Babou horou. Cestou k rázcestiu míňam poľovnícky posed a vysypanú kukuricu okolo. Uvedomujem si, že to nie je na siatie, ale na prikrmovanie lesnej zveri.

Od smerovníka pod Babou horou ma čaká ešte hodinka cesty na Byštu, ak sa niekde na dlhšie nezastavím. Pokračujem červenou a občas vyleziem na nejaký menší vrch, aby som nevyšiel z cviku. Dostávam sa k miestu, kde je lúka a črtá sa tam nejaká chatka. Samozrejme, že sa na to idem pozrieť. Je to maringotka s pristavanou terasou, kde sa dá oddýchnuť, Je vidieť, že slúži pre lesných pracovníkov. Nad ňou ma upútajú menšie skalné steny a tak ho poď do hora. Prechádzam až na koniec lúky a po hrebeni sa dostávam ku skalkám. Urobím pár záberov a potom dole späť na turisticky chodník. Ostáva len po zvážnici obísť vrchy Lipovec a Baba a vychádzam na lúky nad Byštou. Dorazím k ohradenej zvernici, kde sú diviaky, ale hneď utečú. Nepokračujem pravou stranou oplotenia po turistickej trase, ale dnes chcem odísť zverník z ľavej strany, veď aj tak sa napokon dostanem na značkovaný chodník. Ešte mi cestou vo zvernici zapózujú muflóny. Z lúk je dobrý výhľad a preto robím niekoľko snímkov Zemplína a Zemplínskych vrchov a potom poďme dole do dediny k autu.

Sadám do auta a zberám sa domov, ale ešte sa idem pozrieť dole do nefunkčných kúpeľov Byšta, hlavne k vodnej nádrži. Trocha sa tam zdržím a cesto do Trebišova sa zastavím v dedine Kazimír, kde je časť steny z hrádku, ktorú chcem ísť pozrieť dlhší čas. Vždy, keď tadeto prechádzam z rybačky, tak sa ju snažím objaviť. Napokon ju dnes objavujem a stáčam auto, aby som našiel prístupovú cestu k ruine.

Kazimír

Obec nachádzajúca sa vo Východoslovenskej (Potiskej) nížine v okrese Trebišov smerom z Michalian na Byštu v nadmorskej výške od 137 do 151 m n. m. Ukrýva pozostatok hrádku v lokalite "Hrunok", pri starom reformovanom kostole. Je to torzo takmer úplne zrúcaného hrádku, stojaceho na JZ strane obce pri spomínanom kostole, ktorý je pre nájdenie dôležitým orientačným bodom. Hrádok bol pravdepodobne postavený v polovici 13. storočia ako šľachtický hrádok majiteľa Petra de Kazmer. Plnil dôležitú úlohu na ochranu cesty vedúcej od Zemplína do Slanského priesmyku. Dnes stojí z neho len jedna stena z hlavnej obytnej časti a pozostatky v okolí. Bol na pôdoryse 50 x 30 m na mieste starého kostola. Pozostatky steny slúžia ako miesto pre bocianie hniezdo, ktoré sa nachádza na vrchu. V obci je tiež kaštieľ z roku 1840, v ktorom sídlili Torokovci. Po obhliadke miesta a stojacej steny mi ostáva len cesta domov a preto vyrážam smerom do Michalian.

Záver

Dokonca aj počasie nebolo najhoršie a tak môžem spokojne zavŕšiť putovanie po ďalšej časti hranice s južným susedom. Prešiel som miesta a vrchy na hraničnej čiare. Z tejto časti Slanských vrchov mi ostáva ešte pokúsiť sa prejsť hranicou od najsevernejšieho bodu v Maďarsku smerom na Skároš. Dnes opäť príroda ukázala niečo nové zo svojich skrytých krás a naplnila moje očakávania.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek