Túra

Rakovský kameň a Ostrý z Kusína

05.03.15
Vihorlatské vrchy sú pre mňa dosť neznámou oblasťou. Zažil som v nich len jedinú túru, a to pred štyrmi rokmi výstup na najvyšší vrch Vihorlat. Viac som sa venoval svojej srdcovke - Slanským vrchom. Posledné výlety som absolvoval individuálne, a preto som hľadal niečo nové, čo by zmenilo moje samotárske prechádzky. Pred Vianocami som objavil na internete jednu ponúkanú turistickú akciu, ktorú organizoval KST Michalovce. Aby sme trocha obmedzili sviatočné prejedanie a niečo urobili pre zdravie, vôbec nebolo treba veľa nad tým premýšľať.

Trasa

Kusín – Rakovský kameň – Ostrý – Lopušťan – Kusín

Počas prvého vianočného dňa som volal usporiadateľovi podujatia, čo a ako. Kedy a kde sa majú stretnúť. Vďačne odpovedal na otázky a ráno v stanovenom čase som čakal na mieste stretnutia príchod domácich účastníkov. Až na organizátora to pre mňa boli neznámi turisti, s ktorými som sa stretol po prvýkrát v živote. Po zoznámení a podaní si rúk sme nasadali do áut a vyrazili smerom popri Zemplínskej Šírave skoro až na jej koniec, do obce Kusín. Turisti veľmi dobre vedia, že Vihorlatské vrchy sú vo väčšej časti vojenského obvodu Valaškovce, kde je prístup verejnosti obmedzený, hlavne ich stredná časť. Naša trasa zasahovala len do okrajovej časti vojenského pásma. Mňa nalákal na výlet Rakovský kameň, lebo sa rád túlam po neznámych miestach. Veľmi ma priťahujú prírodné dominanty niektorých vrchov a ich kamenná, chladivá krása.

Rakovský kameň (507 m)

Vyrážame od hájovne nad obcou Kusín smerom na sever. Prekračujeme potok Boháč a smerujeme okolo starých viníc k lesu. Vchádzame doň, pokračujeme miernym stúpaním stále vyššie, až sa dostávame na lesnú asfaltovú cestu. Hneď vedľa cesty asi 100 metrov od miesta, kde ju križujeme, ma oslovuje jedna skala, ktorá pripomína hlavu opice. Sme pod hrebeňom Rakovského kameňa, ale k samotnému vrcholu to je ešte ďaleko. Zvažujeme, rozhodujeme sa, z ktorej strany budeme pokračovať, domáci to majú prejdené z obce Jovsa a mne je to úplne jedno. Návrh je, aby sa išlo z opačnej strany a tak odbočujeme trocha vľavo a potom začíname stúpať až pod samotný vrchol a skalisko. Začínajú poletovať prvé tohtoročné snehové vločky, konečne bude trocha aj bielej na fotografiách. K samotnému vrcholu je o niečo strmšie stúpanie, ktoré musíme zdolať, aby sme mohli stáť pod samotným skalným vrcholom. Miestami sa začína šmýkať.

Pod vrcholom začína hranica vojenského obvodu Valaškovce, dokonca som videl tabuľu, padnutú v skalách. Ostatní stúpajú hneď k vrcholu a hrebeňom sa chcú dostať až k vyhliadke s krížom, ako to na takýchto miestach býva. Samozrejme, že sa chcem popozerať po okolí samotného skalného vrcholu Rakovského kameňa, a tak ho chcem celý poobchádzať a urobiť si nejakú fotodokumentáciu, aby som mal predstavu o mieste. Prechádzam ho pod západnou stranou smerom k juhovýchodu a potom sa z opačnej strany dostávam na severnú časť. Na skalách sú miesta, kde miestni chodia liezť. Na niektorých miestach je vidieť úchyty pre lano. Skaly síce nie sú vysoké, ale pre začiatočníkov asi stačia aj 10-metrové. Osobne to neviem posúdiť, lebo nemám v tomto smere žiadnu skúsenosť.

Druhá strana sa mi zdá o niečo vyššia a je tu viac balvanov. Prechádzam po kameňoch, ktoré sú troška biele od snehu, musím o to viac dávať pozor, aby som sa niekde nepošmykol. Prešiel som popod skalisko z každej strany a vystupujem na jeho vrchol, ktorý je zo severnej strany prístupný a pomedzi stromy po hrebeni kráčam za priateľmi k vyhliadke. Partia oddychuje a posilňuje sa na ďalšiu časť putovania. Nemusíme sa veľmi ponáhľať, lebo s časom sme na tom veľmi dobre. Z vyhliadky sa ponúka pohľad na juh a východ. Zemplínsku Šíravu máme ako na dlani, len viditeľnosť je o niečo slabšia. Na chvíľu sa v nej zatrbliece slniečko a môžeme ju dobre pozorovať. Schádzame dole z hrebeňa a opäť sme na asfaltovej ceste. Dostávame sa na zaujímavú točňu, akoby kruhový objazd niekde v meste. Trocha zídeme po ceste od "kruháča" nižšie, počkáme na ostatných a odbočujeme vľavo do lesa. Po chvíli sme v mladine a opäť začína trochu hustejšie snežiť. Cestička je obrastená mladinou, a tak je to tu o niečo užšie. Asi kedysi dávno tadiaľ prechádzala lesná technika. Pod vrcholom čakáme oneskorencov, lebo to tu bolo trochu náročnejšie, dobre padne chvíľka oddychu a ovlaženie hrdla teplým čajom. Oddýchli sme si a pokračujeme hrebeňom mierne na severozápad k vrchu Ostrý.

Ostrý (666 m)

Cestou po hrebeni sa nám otvorí pohľad na Zemplínsku Šíravu z rúbaniska. Samotný vrchol nie je výrazný, ale jeho severovýchodná strana je skalnatá. Aj tu je les dosť vyťažený a ponúka sa výhľad smerom k najvyššiemu vrchu Vihorlatu, ktorý sa nám nechce z mrakov ukázať. Je vidieť len južná časť vrcholu. Opäť začínajú padať snehové vločky, tak pokračujeme ďalej. Na východnej strane vrcholu je menšia skalná stena. Z vrcholu sa črtajú východným smerom do doliny nižšie skalné útvary, ale nechcem odbiehať od kamarátov, aby na mňa nemuseli čakať. Možno, keď sem zavítam niekedy sám, tak sa po okolí poobzerám viac a dôkladnejšie. Obozretne zostupujeme dole pár metrov po zasnežených kameňoch a pokračujeme ďalej. Odbočujeme do lesa, kde by mala byť "partizánska" hrebeňová značka, ktorá by nás chrbátom viedla od vrchu Kyjov popod Lopušťan k Rozdielni a následne až pod samotný majestátny a najvyšší vrch Vihorlat. Jej značenie je jeden červený a jeden biely pruh, nie je to však turistický značkovaný chodník.

My nejdeme k Rozdielni, ale smerom na západ k Lopušťanu. Prechádzame pekným lesným chodníkom vyznačeným spomínanou značkou, až sa dostaneme k asfaltovej ceste, ktorá smeruje do Kamienky. Naše kroky smerujú k vrchu Kyjov. Po dosiahnutí Lopušťanu odbočujeme vľavo a jeho hrebeňom cez les sa uberáme smerom na juh až juhovýchod. Chceli by sme nájsť miesto podľa mapy prezývané Hradisko. Možno tam kedysi bolo pradávne opevnenie. Nachádzame miesta s kameňmi a balvanmi, kde drevené hradisko mohlo niekedy stáť. Dnes po tom niet ani pamiatka. Sme opäť na hlavnej zvážnici, ktorú prechádzame a čakáme na oneskorencov, aby sme pokračovali smerom na Kusín. Ešte nás čaká dobrý kus cesty, ale bez stúpania. Ďalej budeme pokračovať lesnou cestou stále len a len dole.

Hneď na druhej, možno do 100 metrov na ľavej strane cesty je zopár skál, ktoré si samozrejme musím obzrieť... Dobieham ostatných a potom pokračujeme lesom. Prekračujeme potok a sme v mieste, kde sme ráno vchádzali do lesa, ešte 1 kilometer popri potoku a sme pri horárni a na konci dnešnej Štefanskej túlačky po Vihorlatských vrchoch nad Kusínom. Sadáme do áut a presúvame sa do Michaloviec na parkovisko, z ktorého sme ráno vyrážali na túlačku. Mne ostáva sa len rozlúčiť s michalovskými turistami, ktorí mi dnes robili spoločnosť a presunúť sa domov.

Záver

Dnes to nebolo o kilometroch, ale skôr o strávení sviatočného dňa ináč ako sedením doma a prežieraním sa jedlami a sladkosťami. Určite to nebola moja posledná turistika vo Vihorlatských vrchoch. Nechýbala krásna príroda, výhľady a množstvo prírodných zákutí. Som veľmi rád, že som sa rozhodol stráviť sviatočný deň na potulkách pod Vihorlatom. Spoznal som milých a priateľských ľudí, ktorí ma medzi seba prijali.

Fórum 4 príspevky
Rakovský kameň a Ostrý z Kusína 05/03/15 21:17 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Túra Južný Cyprus – pohorie Troodos s deťmi Po týždni strávenom pri mori sa presúvame do hôr. Málokto, kto počuje Cyprus, si predstaví hory. A pritom tu sú. Troodos National Forest Park - najvyšší vrchol – Mount Olympus má 1952 m. V zime sa tu lyžuje. A ak patríte medzi ľadové medvede, iba hodinka cesty autom a po lyžovačke sa môžete v Limassole okúpať v mori. V letných horúčavách je pohorie Troodos vítaným vyslobodením – chladnejšie počasie a tieň stromov vytvorí priam oázu. včera Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rakovský kameň a Ostrý z Kusína 05/03/15 21:17 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatske vrchy (CHKO Vihorlat a Vojenský obvod Valaškovce)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 680 m n. m.
    • min: 129 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 642 m
    • klesanie: 642 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 26.12.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.81448 ° SŠ
      dĺžka: 22.06365 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.81448 ° SŠ
      dĺžka: 22.06365 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Kusín (bus, parkovanie pri hájovni na hornom konci)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.26)