Túra

Rakovský kameň a Ostrý z Kusína

05.03.15
Vihorlatské vrchy sú pre mňa dosť neznámou oblasťou. Zažil som v nich len jedinú túru, a to pred štyrmi rokmi výstup na najvyšší vrch Vihorlat. Viac som sa venoval svojej srdcovke - Slanským vrchom. Posledné výlety som absolvoval individuálne, a preto som hľadal niečo nové, čo by zmenilo moje samotárske prechádzky. Pred Vianocami som objavil na internete jednu ponúkanú turistickú akciu, ktorú organizoval KST Michalovce. Aby sme trocha obmedzili sviatočné prejedanie a niečo urobili pre zdravie, vôbec nebolo treba veľa nad tým premýšľať.

Trasa

Kusín – Rakovský kameň – Ostrý – Lopušťan – Kusín

Počas prvého vianočného dňa som volal usporiadateľovi podujatia, čo a ako. Kedy a kde sa majú stretnúť. Vďačne odpovedal na otázky a ráno v stanovenom čase som čakal na mieste stretnutia príchod domácich účastníkov. Až na organizátora to pre mňa boli neznámi turisti, s ktorými som sa stretol po prvýkrát v živote. Po zoznámení a podaní si rúk sme nasadali do áut a vyrazili smerom popri Zemplínskej Šírave skoro až na jej koniec, do obce Kusín. Turisti veľmi dobre vedia, že Vihorlatské vrchy sú vo väčšej časti vojenského obvodu Valaškovce, kde je prístup verejnosti obmedzený, hlavne ich stredná časť. Naša trasa zasahovala len do okrajovej časti vojenského pásma. Mňa nalákal na výlet Rakovský kameň, lebo sa rád túlam po neznámych miestach. Veľmi ma priťahujú prírodné dominanty niektorých vrchov a ich kamenná, chladivá krása.

Rakovský kameň (507 m)

Vyrážame od hájovne nad obcou Kusín smerom na sever. Prekračujeme potok Boháč a smerujeme okolo starých viníc k lesu. Vchádzame doň, pokračujeme miernym stúpaním stále vyššie, až sa dostávame na lesnú asfaltovú cestu. Hneď vedľa cesty asi 100 metrov od miesta, kde ju križujeme, ma oslovuje jedna skala, ktorá pripomína hlavu opice. Sme pod hrebeňom Rakovského kameňa, ale k samotnému vrcholu to je ešte ďaleko. Zvažujeme, rozhodujeme sa, z ktorej strany budeme pokračovať, domáci to majú prejdené z obce Jovsa a mne je to úplne jedno. Návrh je, aby sa išlo z opačnej strany a tak odbočujeme trocha vľavo a potom začíname stúpať až pod samotný vrchol a skalisko. Začínajú poletovať prvé tohtoročné snehové vločky, konečne bude trocha aj bielej na fotografiách. K samotnému vrcholu je o niečo strmšie stúpanie, ktoré musíme zdolať, aby sme mohli stáť pod samotným skalným vrcholom. Miestami sa začína šmýkať.

Pod vrcholom začína hranica vojenského obvodu Valaškovce, dokonca som videl tabuľu, padnutú v skalách. Ostatní stúpajú hneď k vrcholu a hrebeňom sa chcú dostať až k vyhliadke s krížom, ako to na takýchto miestach býva. Samozrejme, že sa chcem popozerať po okolí samotného skalného vrcholu Rakovského kameňa, a tak ho chcem celý poobchádzať a urobiť si nejakú fotodokumentáciu, aby som mal predstavu o mieste. Prechádzam ho pod západnou stranou smerom k juhovýchodu a potom sa z opačnej strany dostávam na severnú časť. Na skalách sú miesta, kde miestni chodia liezť. Na niektorých miestach je vidieť úchyty pre lano. Skaly síce nie sú vysoké, ale pre začiatočníkov asi stačia aj 10-metrové. Osobne to neviem posúdiť, lebo nemám v tomto smere žiadnu skúsenosť.

Druhá strana sa mi zdá o niečo vyššia a je tu viac balvanov. Prechádzam po kameňoch, ktoré sú troška biele od snehu, musím o to viac dávať pozor, aby som sa niekde nepošmykol. Prešiel som popod skalisko z každej strany a vystupujem na jeho vrchol, ktorý je zo severnej strany prístupný a pomedzi stromy po hrebeni kráčam za priateľmi k vyhliadke. Partia oddychuje a posilňuje sa na ďalšiu časť putovania. Nemusíme sa veľmi ponáhľať, lebo s časom sme na tom veľmi dobre. Z vyhliadky sa ponúka pohľad na juh a východ. Zemplínsku Šíravu máme ako na dlani, len viditeľnosť je o niečo slabšia. Na chvíľu sa v nej zatrbliece slniečko a môžeme ju dobre pozorovať. Schádzame dole z hrebeňa a opäť sme na asfaltovej ceste. Dostávame sa na zaujímavú točňu, akoby kruhový objazd niekde v meste. Trocha zídeme po ceste od "kruháča" nižšie, počkáme na ostatných a odbočujeme vľavo do lesa. Po chvíli sme v mladine a opäť začína trochu hustejšie snežiť. Cestička je obrastená mladinou, a tak je to tu o niečo užšie. Asi kedysi dávno tadiaľ prechádzala lesná technika. Pod vrcholom čakáme oneskorencov, lebo to tu bolo trochu náročnejšie, dobre padne chvíľka oddychu a ovlaženie hrdla teplým čajom. Oddýchli sme si a pokračujeme hrebeňom mierne na severozápad k vrchu Ostrý.

Ostrý (666 m)

Cestou po hrebeni sa nám otvorí pohľad na Zemplínsku Šíravu z rúbaniska. Samotný vrchol nie je výrazný, ale jeho severovýchodná strana je skalnatá. Aj tu je les dosť vyťažený a ponúka sa výhľad smerom k najvyššiemu vrchu Vihorlatu, ktorý sa nám nechce z mrakov ukázať. Je vidieť len južná časť vrcholu. Opäť začínajú padať snehové vločky, tak pokračujeme ďalej. Na východnej strane vrcholu je menšia skalná stena. Z vrcholu sa črtajú východným smerom do doliny nižšie skalné útvary, ale nechcem odbiehať od kamarátov, aby na mňa nemuseli čakať. Možno, keď sem zavítam niekedy sám, tak sa po okolí poobzerám viac a dôkladnejšie. Obozretne zostupujeme dole pár metrov po zasnežených kameňoch a pokračujeme ďalej. Odbočujeme do lesa, kde by mala byť "partizánska" hrebeňová značka, ktorá by nás chrbátom viedla od vrchu Kyjov popod Lopušťan k Rozdielni a následne až pod samotný majestátny a najvyšší vrch Vihorlat. Jej značenie je jeden červený a jeden biely pruh, nie je to však turistický značkovaný chodník.

My nejdeme k Rozdielni, ale smerom na západ k Lopušťanu. Prechádzame pekným lesným chodníkom vyznačeným spomínanou značkou, až sa dostaneme k asfaltovej ceste, ktorá smeruje do Kamienky. Naše kroky smerujú k vrchu Kyjov. Po dosiahnutí Lopušťanu odbočujeme vľavo a jeho hrebeňom cez les sa uberáme smerom na juh až juhovýchod. Chceli by sme nájsť miesto podľa mapy prezývané Hradisko. Možno tam kedysi bolo pradávne opevnenie. Nachádzame miesta s kameňmi a balvanmi, kde drevené hradisko mohlo niekedy stáť. Dnes po tom niet ani pamiatka. Sme opäť na hlavnej zvážnici, ktorú prechádzame a čakáme na oneskorencov, aby sme pokračovali smerom na Kusín. Ešte nás čaká dobrý kus cesty, ale bez stúpania. Ďalej budeme pokračovať lesnou cestou stále len a len dole.

Hneď na druhej, možno do 100 metrov na ľavej strane cesty je zopár skál, ktoré si samozrejme musím obzrieť... Dobieham ostatných a potom pokračujeme lesom. Prekračujeme potok a sme v mieste, kde sme ráno vchádzali do lesa, ešte 1 kilometer popri potoku a sme pri horárni a na konci dnešnej Štefanskej túlačky po Vihorlatských vrchoch nad Kusínom. Sadáme do áut a presúvame sa do Michaloviec na parkovisko, z ktorého sme ráno vyrážali na túlačku. Mne ostáva sa len rozlúčiť s michalovskými turistami, ktorí mi dnes robili spoločnosť a presunúť sa domov.

Záver

Dnes to nebolo o kilometroch, ale skôr o strávení sviatočného dňa ináč ako sedením doma a prežieraním sa jedlami a sladkosťami. Určite to nebola moja posledná turistika vo Vihorlatských vrchoch. Nechýbala krásna príroda, výhľady a množstvo prírodných zákutí. Som veľmi rád, že som sa rozhodol stráviť sviatočný deň na potulkách pod Vihorlatom. Spoznal som milých a priateľských ľudí, ktorí ma medzi seba prijali.

Fórum 4 príspevky
Rakovský kameň a Ostrý z Kusína 05/03/15 21:17 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Tomášovský výhľad - okruh z Čingova Leto a letné mesiace sú vraj ako stvorené pre realizovanie oddychu a času dovoleniek, preto tiež relaxujem v prírode na okraji Národného parku Slovenský raj. Ubytovaný som v zariadení, ktoré je len na skok od veľmi pekného a turistami navštevovaného miesta - Tomášovského výhľadu, jedného z najkrajších slovenských výhľadov. 19/04/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. 21/03/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Čingov Ubehlo niečo cez mesiac od prvej mojej tohtoročnej návštevy v Slovenskom raji, keď som absolvoval roklinu Piecky. Už vtedy po skončení jej prechodu som si vopred dával do plánu turistických podujatí, že sa sem počas letnej dovolenky určite vrátim a prejdem ďalšiu roklinu z desiatky, ktoré nádherný prírodný a čarovný Slovenský raj môže turistovi poskytnúť. Zvažoval som rôzne možnosti turistického vyžitia a prechody po roklinách, ale rozhodnutie aj tak padlo až počas samotných dni dovolenky pod Slovenským rajom v časti Čingov v hoteli, kde sme sa s rodinou ubytovali. Bude to roklina Suchá Belá. 07/01/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rozhľadňa Žalostiná s deťmi Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme. dnes Daniela Mäkká Biele Karpaty
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. včera Ľubomír Mäkký Batohy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rakovský kameň a Ostrý z Kusína 05/03/15 21:17 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatske vrchy (CHKO Vihorlat a Vojenský obvod Valaškovce)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 680 m n. m.
    • min: 129 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 642 m
    • klesanie: 642 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 26.12.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.81448 ° SŠ
      dĺžka: 22.06365 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.81448 ° SŠ
      dĺžka: 22.06365 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Kusín (bus, parkovanie pri hájovni na hornom konci)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.22)