Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Jesenný polom
Jesenný polom Zatvoriť

Túra Výstup na Pilsko a NCH Klin

Súčasťou CHKO Horná Orava sú husté lesy, vlhké rašeliniská, rázovité dediny i oravské more, čiže vodná nádrž Orava. Text "na Orave dobre, na Orave zdravo" presne vystihuje oblasť, konkrétne dedinku Rabčice. Môžeme vidieť tradičné práce na poli s pomocou zvierat. Radšej uprednostňujem málo preľudnené oblasti a to Rabčice určite sú. Ubytovaní sme boli priamo na gazdovstve u milých a sympatických manželov Katky a baču Štefana s ich štyrmi deťmi. Som veľmi rada, že sme mali možnosť ich spoznať. Ukázali nám výrobu oštiepka a s bačovou pomocou som si urobila vlastný. Gazdiná Katka mi ukázala plstenie ovčej vlny a s pomocou ich synčeka som si vyzdobila ovčiu tašku. Obdivovali sme ich trpezlivosť a schopnosť každý deň tvrdo pracovať. Vládlo tu nádherné ticho a z chalupy bolo vidieť Babiu horu.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+790 m stúpanie, -790 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 03.10.2014
Pohoria
Oravské Beskydy, Podbeskydská brádza, Podbeskydská vrchovina, Oravská kotlina (CHKO Horná Orava)
Trasa
Voda
Oravské Veselé (Chata Pilsko)
Nocľah
Rabčice - Salaš u Štefana
Doprava
Námestovo (bus) - Oravské Veselé (bus, parkovanie pri Chate Pilsko)
Námestovo (bus) - Klin (bus)
SHOCart mapy
» č.1086 Oravská Magura (1:50.000)

Pilsko (1557 m)

Oravské Veselé – chata Pilsko – Dudová – Skalisko – Pilsko

Ráno som vstala okolo 7.00 h a z okna som videla ovečky, ktoré boli usporiadané pekne v rade za sebou a išli sa pásť. Pohladkala som obrovského huňatého Dunča, ktorý je stredoázijský ovčiak z Ruska a vyvolá rešpekt aj u medveďa. Z chalupy u Štefana som sa kochala pohľadom na Babiu horu. Na raňajky sme si dali bačov výborný oštiepok, za ktorý dostal ocenenie. Zapili sme to výbornou žinčicou a mohli sme vyraziť na túru do lesa.

Dopravili sme sa do dedinky Oravské Veselé. Dedina je hlboko v horách a žijú v nej ľudia ďaleko od mesta. Začali sme od chaty Pilsko a išli chvíľu lesníckou asfaltkou okolo potoka a videli sme, že tu práve prebieha ťažba. Našťastie sme hneď zabočili do lesa. Bolo hmlisto a pri chodníku boli rôzne druhy machov. Stúpali sme strmo hore do kopca rozjazdeným chodníkom smrekovou monokultúrou, bola dosť veľká hmla. Vyššie sa hmla vytrácala a začalo svietiť slniečko. Fotila som jesenne sfarbený buk, konečne zaujímavý objekt pre foťák. Išli sme pekným chodníčkom a obdivovali sme čučoriedky, žlto sfarbené papradie a listy na stromoch.

Zbadali sme tabuľku rezervácie Pilsko a bola som zvedavá na prales, ktorý je dosť rozľahlý. Prechádzali sme peknou časťou polomu. Vyzeralo to tu ako na Šumave. Popadané stromy, machy, lišajníky. Polom sa nachádzal v rezervácii Pilsko, a preto tu nemôže prebiehať ťažba. Mŕtve drevo bolo popadané všade navôkol. Rastú tu jarabiny, kvety a bylinky, ktoré rozvoniavali príjemnými vôňami a my sme ich radi vdychovali, vtáčiky poletovali. Ľudia majú možnosť sledovať v priamom prenose, ako funguje príroda. Ako sa postupne vyvíja nový les. Je to pomalý cyklus, ale výsledok bude stáť za to. Nové generácie budú obdivovať to, čo vytvorila príroda bez zásahu človeka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jesenné slniečko ma príjemne hrialo a cítila som sa uvoľnene a nasávala som svieži prírodný vzduch. Z polomu sme vstúpili do pralesa. Stromy boli krásne zdravo zelené. Kráčali sme nádherným starým pralesom. Prechádzali sme peknou časťou s borievkami, kosodrevinou a čučoriedím. Na borievkach boli kvapky vody, len sa tak blyšťali, keď ich slnko osvetľovalo. Na chodníku sme videli medvedí trus.

Na vrchole Pilska bolo dosť chladno. Je rozľahlý, posiaty kosodrevinou, s krížom. Videli sme aj Babiu horu, vrchol jej vyčnieval z hmly. Obdivovali sme hradbu Tatier, ale len veľké kopce, všetko ostatné bolo v bielej hmle. Dali sme si čaj, sušené ovocie, oštiepok. Boli tu poľskí turisti. Zásobovala som sa čistým vzduchom. Pofukoval studený vietor, a tak sme sa vrátili naspäť do civilizácie. Opäť v hmle začalo byť dosť chladno a čerstvo. Hmla pôsobila tajomne a pridávala krásu pralesu. Poriadna divočina, len sme čakali, kedy vykukne macík.

V Oravskej Jasenici sme v pekárni kúpili pšenično-ražný chlieb na dreve vyrobený. Najedli sme sa pri Oravskej priehrade a pili sme bylinkový čaj, kávu, dobrú kapustnicu s klobáskou a kuracie mäsko na kari s opekanými zemiakmi. Domáci nás zavolali, aby sme sa pozreli, ako doja ovce. Taká ponuka sa nedá odmietnuť! Ovečky prišli pekne v zástupe za sebou. Bača ich začal dojiť. Večer mesiac svietil a Dunčo zavýjal ako vlk. Posedeli sme pri horiacom krbe, ktorý vlastnoručne urobil bača. Večer hral na husliach a Katka na heligónke, pri tom krásne spievali goralské a iné ľudové piesne a my sme spievali s nimi.

Ochrana Pilska

Pilsko - zóna A zahŕňa územie pôvodnej NPR Pilsko, ktorá bola vyhlásená v roku 1967. Pilsko (1557 m) je druhým najvyšším vrcholom Oravských Beskýd. Samotný vrchol Pilska leží na slovenskej strane. Výmera zóny vyhlásenej v roku 2003 je 706 ha. Predmetom ochrany sú zachované pralesovité lesné a subalpínske spoločenstvá horských smrečín s pásmom kosodreviny a borievky sibírskej.
Zóna B Pilsko územie s výmerou 607 ha nadväzuje na zónu A Pilsko a tvorí jej ochranné pásmo. Cieľom vyhlásenia v roku 2003 je zabezpečenie ochrany horských smrekových lesov s výskytom veľkých šeliem a lesných kurovitých vtákov – chránené vtáčie územie od 6. 4. 2005.

Náučný chodník Klin

Vybrali sme sa do Námestova navštíviť Správu CHKO Horná Orava. Chceli sme sa informovať o rôznych zaujímavostiach, ktoré ponúka oblasť a chceli sme vedieť, prečo sme nenašli Náučný chodník Oravská priehrada. Na správe nás informovali, že náučný chodník je zrušený a zatiaľ nie je obnovený. Poskytli nám dobrý tip na prehliadku náučného chodníka Klin a dostali sme o ňom krásnu brožúrku. Dali nám plno zaujímavých prospektov, tri DVD o Orave, vtákoch, krásne detské hry o prírode a pralese. Boli sme veľmi prekvapení ich milým prístupom a ochotou. Po zlej skúsenosti s inou správou NP na strednom Slovensku, kde nás doslova arogantne a bez záujmu poslali preč, som rada, že v Námestove bol prístup profesionálny a priateľský. Nech sa im darí v ochrane prírody a nech vedú deti k poznávaniu prírody.

Trasa náučného chodníka Premeny lesa je dlhá 9 km. Je na nej umiestnených 13 informačných tabúľ, v slovenskom i poľskom jazyku. Počas celej trasy uvidíte neopísateľné výhľady na oravskú krajinu.

Témy zastávok náučnej trasy:

1. Náučný chodník premeny lesa
2. Rašeliniská
3. Tradičná poľnohospodárska krajina
4. Živočíchy poľnohospodárskej krajiny
5. Horopis
6. Lúky, ich význam a liečivá sila
7. Pralesy
8. Lesný ekosystém
9. Mimoprodukčné funkcie lesa
10. Živočíchy lesa
11. Kaplnky a kríže
12. Ťaskovka
13. Klin a plátenníctvo

Trasa NCH začína na dolnom konci obce Klin pri Námestove na starej klinskej ceste. Z tohto bodu sme pokračovali slepou vetvou ku Klinskému rašelinisku, odkiaľ je potrebné sa vrátiť tou istou trasou k bodu č. 1. Rašelinisko je dosť veľké a z diaľky som zbadala podmáčané koláče ako bochníky. Krásne zelené koláče, len škoda, že sa nachádza blízko hlavnej cesty. Pokračovali sme ďalej náučným chodníkom poľnou cestou, kde boli rozsiahle lúky. Z vrcholu Grapy vo výške 797,3 m je najkrajší výhľad na Orave. Môžeme vidieť Belianske Tatry, Roháče, a najvyššie vrcholy Vysokých Tatier. Výhľady sme mali zakryté hmlou. Nachádza sa tu veľká biela socha Krista (9,5 m) a pod ňou je socha bývalého pápeža Jána Pavla II.

Zaujali ma tieto citáty, ktoré boli napísané na informačných tabuliach:
„V tieni stromov sa naučíš to, čo sa nikdy nenaučíš v škole.“
„Všetky vrchy, pohoria, všetky lúky a lesy sú prirodzené lekárne“. Paracelsus

Klinské rašelinisko je najstaršie chránené územie Hornej Oravy, ktoré bolo vyhlásené v roku 1967. Podmáčaná plocha predstavuje vrchovisko nelesného typu - rašelinisko s extrémne nízkym obsahom živín, ktoré je zásobované len zrážkovou vodou.

Ťaskovka (zóna B) sa nachádza nad obcou Klin pri osade Ťaskovka. Zahŕňa územie pôvodnej PR, ktorá bola vyhlásená v roku 1995. Je rozlohou najmenšou zónou s výmerou 0,67 ha. Dôvodom vyhlásenia je zabezpečenie ochrany ojedinelého výskytu penovcov na Hornej Orave a ochrana travertínových útvarov a slatinného rašeliniska s existenčne ohrozenými druhmi rastlín. Endemit rastlinnej ríše Babej hory je rožec alpínsky babiohorský.

Zaujímavosti okolia Námestova

Oravský hrad, Oravská priehrada s možnosťou návštevy Slanickeho ostrova umenia lodnou dopravou, Trstená – predajňa s trstenskou keramikou.

Výstup na Babiu horu (1725 m) - najvyšší flyšový vrch na Slovensku. V oblasti Babej hory sa chránia pralesové porasty smreka obyčajného s vtrúseným javorom horským a jarabinou vtáčou, vo vyšších polohách kosodrevina a borievka nízka a v najvyšších polohách horské subalpínske a alpínske spoločenstvá najvyššieho flyšového komplexu v Západných Karpatoch

Náučný chodník Slaná voda – Babia hora – Markowe Szczawiny. Je slovensko-poľský náučný chodník. Dĺžka trasy je 8,4 km na slovenskej strane, 2 km na slovensko-poľskej štátnej hranici a 1,1 km na poľskej strane. Na trase je 14 informačných panelov.

Bobrov - najznámejšia kalvária, ku ktorej vedie 100-ročná aleja. Vďaka kalvárii sa Bobrov stal známym pútnickým miestom. Zaujímavou prírodnou lokalitou sú slanické a bobrovské bory, rašeliniská pri Oravskej priehrade, v ktorých sa ťaží a spracúva rašelina.

Hájovňa na Rovniach (Hviezdoslavova horáreň) je samota ležiaca v malebnom horskom prostredí pod Babiou horou. Z kraja čerpal P. O. Hviezdoslav námet pre svoje dielo Hájnikova žena. V zrube je umiestnená stála expozícia Hviezdoslavovho diela a v susedstve pamätná izba Mila Urbana.

Hviezdoslavova aleja - chránený areál so smrekovými solitérmi rastúcimi na flyšovom podloží. Pomenovaná bola na počesť P. O. Hviezdoslava, ktorý tu pôsobil.

Malá Babia hora (1515 m) - druhý najvyššie sa vypínajúci vrchol na hraničnom hrebeni Oravských Beskýd. Kamenistý vrchol je pokrytý riedkou trávou a kosodrevinou. Z vrcholu je pekný panoramatický výhľad.

Tvrdošín - drevený kostol Všetkých svätých. Kostol je národná kultúrna pamiatka a bol zapísaný ako jeden z ôsmich drevených kostolov v slovenskej časti Karpatského oblúka v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

CHKO Horná Orava - rozloha 703,32 km2, vyhlásená v roku 1979. V roku 2003 bola zonácia CHKO, kde sú zóny rozdelené podľa charakteru prírodných hodnôt na štyri zóny ochrany (zóna A, B, C, D; zóna A je najprísnejší stupeň ochrany a zóna D je najmenej prísny stupeň ochrany). Na Hornej Orave v roku 2005 vyhlásili aj prvé chránené vtáčie územie na Slovensku. Plošne najviac zastúpeným biotopom európskeho významu sú na Orave horské smrekové lesy.

Mokrade Oravskej kotliny. Z dôvodu medzinárodného významu mokradí v roku 1998 vyhlásili Ramsarskú lokalitu Mokrade Oravskej kotliny. S výmerou 9287 ha. Medzi najvýznamnejšie svetové mokrade zaradili aj rieku Orava a jej prítoky. Rašeliniská na severnej Orave zaberajú plochu viac ako 800 ha.

Fotogaléria k článku

Najnovšie