Bežky

Melocík – Greguše – Kasárne a späť

22.02.15
Keď si náš Kubo opäť priniesol z jaslí domov bacily, zúrila na západe a severe našej krajiny už druhá snehová kalamita v tomto roku. Doktorka mu predpisuje nejaké medikamenty a ja k tomu pridávam pobyt na čerstvom vzduchu a vyrážame sa liečiť k babke na Kysuce. Správy z domu hlásia snehu vyše hlavy, balím do kufra auta všetky pomôcky potrebné pre pohyb v zimnej krajine, ktorými disponujem (bežky, snežnice aj zjazdové lyže) a verím v to, že babka sa obetuje a bude sa chvíľku venovať svojmu vnukovi a tato si trošku užije snehu.

Podpora cestovného ruchu

Meteorológovia zo SHMÚ síce od stredy hlásia mrazivé noci a jasné dni, no predpoveď im vychádza až na tretí pokus a až v piatok sa konečne vyčasí aj na Kysuciach. Predchádzajúce dva dni vládnu v doline plusové teploty a hrebeň Javorníkov sa utápa v hustej hmle. Priebežne sledujem plán úpravy Beskydsko–Javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály. V sobotu na Valentína sa koná lyžiarsky prechod od Melocíka na Kasárne a späť a úpravu trasy si organizátori nechávajú až na piatok, vraj aby bola čerstvá stopa. Hoci som nemal v pláne práve túto trasu, po preskúmaní všetkých možností mi vychádza ako najjednoduchšie vyviezť sa autom do niektorého zo sediel na trase a vrátiť sa po absolvovaní určitej trasy späť k autu. Žiaľ, podpora cestovného ruchu od dopravcov často absentuje aj cez víkend, nie to ešte cez pracovný týždeň.
Od januára 2012 začal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) s úpravou bežeckej trasy na hrebeni Javorníkov od Husárika na Kasárne. Pamätám si na časy, kedy som s partiou kamarátov časť tejto trasy prešliapaval v hlbokom snehu a ak sme chceli bežkovať, stopu sme si museli vytvárať svojpomocne. No dnes je radosť sa po hrebeni Javorníkov presúvať na bežkách.

Trasa

U Melocíka – Čerenka – osada Greguše (Gregušovci) – Čemerka – sedlo pod Hričovcom – sedlo Butorky a späť

Kým sa vymotám z domu, je 10 hodín preč. Parkujem na parkovisku povyše reštaurácie u Melocíka. Dnes vrchné aj spodné parkovisko pri reštaurácii zíva prázdnotou. Ale cez víkend to tu vyzerá ako pred nákupným centrom. Len ciele parkujúcich sú vznešenejšie ako tých, čo trávia víkendy na vyššie spomenutých miestach. Prezujem topánky, na bežky nanesiem po krátkom váhaní vrstvu fialového vosku a vyrážam smerom na západ. Trasu som absolvoval nespočetne veľakrát na bicykli. Na bežkách už menej a na strojovo upravenej trase som tu prvý raz. Až po Čerenku ma čaká plynulé stúpanie a treba prekonať asi 150 výškových metrov. Asi po 20-tich minútach šúchania sa po panenskej stope sa oproti mne vyrútia dve čudá, zodpovedné za úpravu trasy. Prvým je vozidlo s pásmi namiesto kolies a za ním ide ratrak, za ktorým ostávajú ďalšie dve krásne drážky v snehu. Vychutnávam si zasneženú krajinu, v smrekovom lese je aj zima akási krajšia. Keďže sa radím k bežkárom s prívlastkom „rekreační“, uvoľňujem stopu bežkárovi „pretekárovi“ a popri tom si fotím všetku krásu naokolo.

Greguše

Prichádzam do sedla pod Čerenkou. Keď som tu bol naposledy, smerovník stál v lese, no dnes ma na vrchol Čerenky čaká stúpanie do kopca bez stromov. Zato sa mi ponúkajú výhľady na Kysucké Beskydy a Malú Fatru. Z vrcholu Čerenky, kde končí vlek makovského lyžiarskeho strediska, dokonca spoza Malého Rozsutca vykukuje tatranský Kriváň, obe časti Malej Fatry mám ako na dlani, na opačnej strane ma zdravia Moravskosliezske Beskydy s Lysou horou a Smrkom. Na otvorenej odlesnenej ploche poriadne prefukuje, preto sa nezdržujem a pokračujem ďalej. Miernym klesaním, ktoré sa končí celkom prudkým zjazdom, sa dostávam na lúky pred osadou Gregušovci/U Gregušov (po makovsky Greguše). Sneh je miestami vyfúkaný až na trávu. Osadu Greguše považujem za najkrajšiu z osád Makova. Naši predkovia si veru vedeli vybrať miesto pre život, ktorý tu ale vôbec nebol jednoduchý. Stretávam prvých bežkárov, ktorí idú opačným smerom – od Kasární. Popri starej lipe s krížom prichádzam k tabuliam s mapou. Chodník do osady neexistuje, je pod hrubou vrstvou snehu. Po vlaňajšej bezsnehovej zime je tu opäť zima, ako sa na Kysuce patrí. Nechám sa unášať spomienkami a v hlave si premietam chvíle, ktoré som tu strávil. Spomínam si na búrku, pred ktorou sme unikali na bicykloch do doliny smerom na Kopanice... Treba mi však pokračovať ďalej. Nad osadou sa ešte zastavím pri soche „Dolmen života a smrti“ od akademického sochára Milana Greguša, ktorý je rodákom z osady. Jeho sochárske dielo je súčasťou Galérie v prírode. Je to zaujímavý a jedinečný spôsob prezentácie umeleckých diel.

Adrenalínová vsuvka

Stúpam k rázcestiu nad Zápačou a pokračujem na vrch Čemerka (1052 m). Dobieha ma Moravák s veľkým batohom, uvoľňujem mu stopu, no hovorí, že on si len nadbehne a vráti sa späť ku kolegyni, ktorá za ním nestíha. Stromy sú krásne namrznuté. Hmla, ktorá vládla predchádzajúce dni, zakonzervovala na stromoch hrubú vrstvu snehu. Vo vzduchu je ju stále cítiť. Zjazd je spočiatku príjemný, sem-tam sa musím vyhnúť iba vetvičke zasahujúcej do trasy. No prichádzam k bodu zlomu, za ktorým ma čaká prudké klesanie. Na bicykli sa kopček nezdá až taký prudký. Dobieha ma Moravák aj s kolegyňou. Kým ja s pani rozmýšľame, ako by bolo najlepšie úsek zísť dole, pánko sa vyberá šusom dole. Teta len zalomí rukami a hovorí: „Vždyť on neumí plužit!“ Ale našťastie nemusím byť účastný na záchrannej akcii a všetci sme dole zišli bez toho, aby sme oblápali niektorý zo stromov. Podľa stôp v snehu je vidieť, že niektorí bežkári pred nami klesanie zišli radšej s bežkami v rukách. Bolo by zaujímavé vidieť, ako to tu bude vyzerať o deň neskôr, na hromadnom prechode (vraj bolo 266 registrovaných účastníkov).

Po adrenalínovej vsuvke ma čaká mierne stúpanie a výhľady na Strážovské vrchy, malofatranský Kľak a Martinské hole. Zakrátko prichádzam do sedla pod Hričovcom s novým prístreškom. Keď som si myslel, že dnes budem na trase bezkonkurenčne posledný, predbieham skupinku, ktorá si tu dopriava obed. Od sedla vedie stopa aj do sedla pod Lemešnou. No nie je strojovo upravovaná. Miernym stúpaním sa dostávam nad Butorky, odkiaľ sa mi ponúkajú výhľady na Radhošť, Pustevny, Kněhyne, Smrk a Lysú horu.

Zjazdím do sedla Butorky. Tu trasa upravovaná ŽSK končí, no dá sa pokračovať po asfaltke na Kasárne, prípadne cez Veľký Javorník po červenej TZT až na Kohútku. Od Kasární trasu ďalej upravuje Sport centrum Kohútka. Dám si krátku pauzu, doplním tekutiny a pri pohľade na hodinky rozmýšľam, čo s načatým dňom. Nakoniec si poviem, že nie je ešte všetkým dňom koniec a minimálne do nedele má byť krásne počasie, takže sa sem ešte vrátim a pre dnešok volím len návrat po rovnakej trase späť na Melocík.

Kaziči stopy

V sedle pod Hričovcom otestujem nový prístrešok a dám si neskorší obed – horalku s čajom. Chcem pokračovať, no viazanie na jednej z bežiek je proti. Topánka sa nechce zacvaknúť, tak skúmam, čo je vo veci. Vyberám nožík a snažím sa z viazania vyšpárať ľad, ktorý bráni upnutiu topánky. No márne. V tom mi napadne spásonosná myšlienka – vyberám termosku s horúcim čajom a zalievam viazanie. Ľad povolil, rýchlo teda bežky pripínam na nohy a chcem pokračovať. Od Melocíka sa oproti mne rúti skupinka asi 15-tich česky hovoriacich turistov - pešiakov. Čakám, kým prejdú a hovorím im: „Dúfam, že ste nešľapali po stope.“ Uisťujú ma: „Jasné, že ne.“ Musím ich pochváliť, stopu nechali na pokoji, no „menčester“ medzi dvomi stopami vyzerá ako tankodrom. Oproti mne stretám ešte zopár bežkárov, s jedným párom sa dám do reči. Chvíľku postojíme, vymeníme si dojmy z trasy a rozlúčime sa. Pred osadou Greguše zbadám pod stromom učupenú starú stodolu. Z opačnej strany ju cez závej nebolo vidieť, už som si myslel, že neexistuje. Idem pozrieť k nej, reku si ju pofotím a ak ešte nie je v databáze Hikingu, zopár riadkov o nej napíšem. No keď večer zapínam internet, zisťujem, že ma predbehol MišoB. Zozjazdujem do osady a v diaľke vidím po lúke šantiaceho chlapíka na snežnom skútri. Dúfať, že nejazdil po stope, by bolo len mojim zbožným prianím. Na niekoľkých miestach stopu prekrižoval. Nechápem, prečo si niektorí ľudia nevážia prácu druhých...

Záver

Čaká ma len stúpanie na Čerenku, kde pri konečnej stanici vleku chvíľku postojím a pokochám sa ešte pohľadmi na blízke aj vzdialené hory. Predtým, ako sa pustím dole kopcom k autu, zamyslím sa nad tým, či by sa nemohli stroje na úpravu trás medzi jednotlivými krajmi požičať, keďže aj v Malých Karpatoch je tento rok snehu dostatok, len chýba stroj na úpravu trás. Ako som si všimol na parkovisku, prevážajú ich na nákladnom aute a od Melocíka sa dokážu dostať do Malých Karpát bez problémov za 2 - 3 hodiny. Ale to by asi musel byť aj bratislavský župan v správnej strane. Krásny deň mám za sebou, trasu vrelo odporúčam všetkým milovníkom bežeckého lyžovania. A ak sa počasie vydarí, tak ako mne, tak je o dokonalý zážitok postarané.

Diskusia
Melocík – Greguše – Kasárne a späť 05/04/15 18:19 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Chorvátsko - na najvyššie body ostrova Pag Ostrov Pag je piatym najväčším chorvátskym ostrovom. Má rozlohou 284,56 km² a okolo 8-tisíc obyvateľov. Nachádza sa v Zadarskej (severná časť) a Licko-Senjskej župe (južná časť). Najväčším mestom na ostrove je správne centrum Pag. A práve tento ostrov a toto mesto sme si vybrali za miesto uplynulej letnej dovolenky. 05/12/17 Zdeno Vasilišin Svet
Túra Polhrebeňovka Javorníkov cez tri Vrchrieky Keď si tak v máji na vandri Volovskými vrchmi sedíme pod strechou a čakáme, kým prestane pršať, padne otázka: „A čo naplánujeme na leto?“ Už po niekoľkýkrát hádžem do pléna na schválenie moje domovské pohorie – Javorníky. Už sme ich mali v pláne niekoľkokrát, ale vždy na jeseň, kedy nám plány zrušil skorý nástup zimy. Návrh je na moje potešenie jednohlasne odsúhlasený, pri pohľade do kalendára hneď navrhujeme dátum a po spomenutí plánov na leto medzi kamarátmi k nám postupne pribúdajú ďalší záujemcovia. Vyzerá to na masovú akciu. Predbežne by nás mohlo byť desať. Uff. 22/10/17 Zdeno Vasilišin Javorníky
Túra Na Geldek Častovskou dolinou Keď mi po Veľkej noci Juro poslal odkaz na „Oborový manuál“ a zároveň fotky z jeho túry, hneď mi bolo jasné, kam najbližšie povedú moje kroky v Malých Karpatoch. Ani som nedúfal, že sa do Častovskej doliny (podľa mapy Častianskej) dostanem ešte na jar, kedy sa príroda zobúdza a je všetko krásne zelené. Ale predpovede počasia nabúrali naše plány na predĺžený víkend, a tak v poslednú aprílovú nedeľu vyrážam spoznávať nespoznané. Vystupujem v Častej na námestí a okolo kostola sa vyberám asfaltkou do kopca po žltej TZT. Za poslednými domami míňam červeno-bielu miestnu značku, ktorá označuje chodník vedúci k najväčšiemu stromu gaštana jedlého na Slovensku. Ale o tom potom. 02/06/17 Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako vegánsky stravovať dieťa na túre Keď nášmu Maťkovi ako čerstvo dvojročnému zistili silnú alergiu na vajce a mlieko a zakázali potraviny obsahujúce aj ich stopy, boli sme zúfalí. Naša strava obsahovala samé mlieko, syry, maslo, nátierky, deti jedli kaše, domáce vajíčka. Čo len bude to úbohé dieťa jesť? A najmä, čo bude jesť vonku, kde nie je priestor na nejaké sofistikované varenie? dnes Soňa Mäkká Strava a pitie
PR Kúpou topánok to nekončí Kamenný obchod VEREDA Sport v Považskej Bystrici sa sortimentu turistickej obuvi venuje už desať rokov a môže sa pochváliť najširšou ponukou turistických a bežeckých topánok v trenčianskom regióne. Navyše na obuv poskytuje kompletný servis vrátane dodatočnej úpravy veľkosti a pracovníci vám ochotne pomôžu s výberom tej správnej topánky, nielen slovne, ale napríklad aj skenovaním chodidla. včera sponzorovaný článok Obchody
Túra Nízke Taury - výstup na Radstätter Tauern V roku 2017 som začal objavovať Radstätter Tauern, čo je oblasť Niedere Tauern (Nízke Taury). Koncom mája som sa nad Hüttschlagom snažil vyliezť náročnú ferratu na hladkej skale, tvorenej akýmsi vrstveným serpentinitom. V júni som bol na Ennskraxene a prešiel som sa nenáročným, ale pekným hrebienkom na Kraxenkopf. Práve z tohoto vrcholu som obdivoval zasnežené štíty Faulkogel a Mosermandl. Nuž a začiatkom augusta som sa na najvyššie kopce pohoria vybral. včera Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Melocík – Greguše – Kasárne a späť 05/04/15 18:19 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1050 m n. m.
    • min: 790 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 742 m
    • klesanie: 742 m
  • Vzdialenosť
    • 22 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 13.02.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3435 ° SŠ
      dĺžka: 18.5079 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3435 ° SŠ
      dĺžka: 18.5079 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • osada Greguše, studnička na Butorkách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bytča (vlak, bus)/Makov (vlak, bus) - Kolárovice-Javorník (bus, parkovisko pri motoreste Melocík)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.15)