Bežky

Melocík – Greguše – Kasárne a späť

22.02.15
Keď si náš Kubo opäť priniesol z jaslí domov bacily, zúrila na západe a severe našej krajiny už druhá snehová kalamita v tomto roku. Doktorka mu predpisuje nejaké medikamenty a ja k tomu pridávam pobyt na čerstvom vzduchu a vyrážame sa liečiť k babke na Kysuce. Správy z domu hlásia snehu vyše hlavy, balím do kufra auta všetky pomôcky potrebné pre pohyb v zimnej krajine, ktorými disponujem (bežky, snežnice aj zjazdové lyže) a verím v to, že babka sa obetuje a bude sa chvíľku venovať svojmu vnukovi a tato si trošku užije snehu.

Podpora cestovného ruchu

Meteorológovia zo SHMÚ síce od stredy hlásia mrazivé noci a jasné dni, no predpoveď im vychádza až na tretí pokus a až v piatok sa konečne vyčasí aj na Kysuciach. Predchádzajúce dva dni vládnu v doline plusové teploty a hrebeň Javorníkov sa utápa v hustej hmle. Priebežne sledujem plán úpravy Beskydsko–Javorníckej lyžiarskej bežeckej magistrály. V sobotu na Valentína sa koná lyžiarsky prechod od Melocíka na Kasárne a späť a úpravu trasy si organizátori nechávajú až na piatok, vraj aby bola čerstvá stopa. Hoci som nemal v pláne práve túto trasu, po preskúmaní všetkých možností mi vychádza ako najjednoduchšie vyviezť sa autom do niektorého zo sediel na trase a vrátiť sa po absolvovaní určitej trasy späť k autu. Žiaľ, podpora cestovného ruchu od dopravcov často absentuje aj cez víkend, nie to ešte cez pracovný týždeň.
Od januára 2012 začal Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) s úpravou bežeckej trasy na hrebeni Javorníkov od Husárika na Kasárne. Pamätám si na časy, kedy som s partiou kamarátov časť tejto trasy prešliapaval v hlbokom snehu a ak sme chceli bežkovať, stopu sme si museli vytvárať svojpomocne. No dnes je radosť sa po hrebeni Javorníkov presúvať na bežkách.

Trasa

U Melocíka – Čerenka – osada Greguše (Gregušovci) – Čemerka – sedlo pod Hričovcom – sedlo Butorky a späť

Kým sa vymotám z domu, je 10 hodín preč. Parkujem na parkovisku povyše reštaurácie u Melocíka. Dnes vrchné aj spodné parkovisko pri reštaurácii zíva prázdnotou. Ale cez víkend to tu vyzerá ako pred nákupným centrom. Len ciele parkujúcich sú vznešenejšie ako tých, čo trávia víkendy na vyššie spomenutých miestach. Prezujem topánky, na bežky nanesiem po krátkom váhaní vrstvu fialového vosku a vyrážam smerom na západ. Trasu som absolvoval nespočetne veľakrát na bicykli. Na bežkách už menej a na strojovo upravenej trase som tu prvý raz. Až po Čerenku ma čaká plynulé stúpanie a treba prekonať asi 150 výškových metrov. Asi po 20-tich minútach šúchania sa po panenskej stope sa oproti mne vyrútia dve čudá, zodpovedné za úpravu trasy. Prvým je vozidlo s pásmi namiesto kolies a za ním ide ratrak, za ktorým ostávajú ďalšie dve krásne drážky v snehu. Vychutnávam si zasneženú krajinu, v smrekovom lese je aj zima akási krajšia. Keďže sa radím k bežkárom s prívlastkom „rekreační“, uvoľňujem stopu bežkárovi „pretekárovi“ a popri tom si fotím všetku krásu naokolo.

Greguše

Prichádzam do sedla pod Čerenkou. Keď som tu bol naposledy, smerovník stál v lese, no dnes ma na vrchol Čerenky čaká stúpanie do kopca bez stromov. Zato sa mi ponúkajú výhľady na Kysucké Beskydy a Malú Fatru. Z vrcholu Čerenky, kde končí vlek makovského lyžiarskeho strediska, dokonca spoza Malého Rozsutca vykukuje tatranský Kriváň, obe časti Malej Fatry mám ako na dlani, na opačnej strane ma zdravia Moravskosliezske Beskydy s Lysou horou a Smrkom. Na otvorenej odlesnenej ploche poriadne prefukuje, preto sa nezdržujem a pokračujem ďalej. Miernym klesaním, ktoré sa končí celkom prudkým zjazdom, sa dostávam na lúky pred osadou Gregušovci/U Gregušov (po makovsky Greguše). Sneh je miestami vyfúkaný až na trávu. Osadu Greguše považujem za najkrajšiu z osád Makova. Naši predkovia si veru vedeli vybrať miesto pre život, ktorý tu ale vôbec nebol jednoduchý. Stretávam prvých bežkárov, ktorí idú opačným smerom – od Kasární. Popri starej lipe s krížom prichádzam k tabuliam s mapou. Chodník do osady neexistuje, je pod hrubou vrstvou snehu. Po vlaňajšej bezsnehovej zime je tu opäť zima, ako sa na Kysuce patrí. Nechám sa unášať spomienkami a v hlave si premietam chvíle, ktoré som tu strávil. Spomínam si na búrku, pred ktorou sme unikali na bicykloch do doliny smerom na Kopanice... Treba mi však pokračovať ďalej. Nad osadou sa ešte zastavím pri soche „Dolmen života a smrti“ od akademického sochára Milana Greguša, ktorý je rodákom z osady. Jeho sochárske dielo je súčasťou Galérie v prírode. Je to zaujímavý a jedinečný spôsob prezentácie umeleckých diel.

Adrenalínová vsuvka

Stúpam k rázcestiu nad Zápačou a pokračujem na vrch Čemerka (1052 m). Dobieha ma Moravák s veľkým batohom, uvoľňujem mu stopu, no hovorí, že on si len nadbehne a vráti sa späť ku kolegyni, ktorá za ním nestíha. Stromy sú krásne namrznuté. Hmla, ktorá vládla predchádzajúce dni, zakonzervovala na stromoch hrubú vrstvu snehu. Vo vzduchu je ju stále cítiť. Zjazd je spočiatku príjemný, sem-tam sa musím vyhnúť iba vetvičke zasahujúcej do trasy. No prichádzam k bodu zlomu, za ktorým ma čaká prudké klesanie. Na bicykli sa kopček nezdá až taký prudký. Dobieha ma Moravák aj s kolegyňou. Kým ja s pani rozmýšľame, ako by bolo najlepšie úsek zísť dole, pánko sa vyberá šusom dole. Teta len zalomí rukami a hovorí: „Vždyť on neumí plužit!“ Ale našťastie nemusím byť účastný na záchrannej akcii a všetci sme dole zišli bez toho, aby sme oblápali niektorý zo stromov. Podľa stôp v snehu je vidieť, že niektorí bežkári pred nami klesanie zišli radšej s bežkami v rukách. Bolo by zaujímavé vidieť, ako to tu bude vyzerať o deň neskôr, na hromadnom prechode (vraj bolo 266 registrovaných účastníkov).

Po adrenalínovej vsuvke ma čaká mierne stúpanie a výhľady na Strážovské vrchy, malofatranský Kľak a Martinské hole. Zakrátko prichádzam do sedla pod Hričovcom s novým prístreškom. Keď som si myslel, že dnes budem na trase bezkonkurenčne posledný, predbieham skupinku, ktorá si tu dopriava obed. Od sedla vedie stopa aj do sedla pod Lemešnou. No nie je strojovo upravovaná. Miernym stúpaním sa dostávam nad Butorky, odkiaľ sa mi ponúkajú výhľady na Radhošť, Pustevny, Kněhyne, Smrk a Lysú horu.

Zjazdím do sedla Butorky. Tu trasa upravovaná ŽSK končí, no dá sa pokračovať po asfaltke na Kasárne, prípadne cez Veľký Javorník po červenej TZT až na Kohútku. Od Kasární trasu ďalej upravuje Sport centrum Kohútka. Dám si krátku pauzu, doplním tekutiny a pri pohľade na hodinky rozmýšľam, čo s načatým dňom. Nakoniec si poviem, že nie je ešte všetkým dňom koniec a minimálne do nedele má byť krásne počasie, takže sa sem ešte vrátim a pre dnešok volím len návrat po rovnakej trase späť na Melocík.

Kaziči stopy

V sedle pod Hričovcom otestujem nový prístrešok a dám si neskorší obed – horalku s čajom. Chcem pokračovať, no viazanie na jednej z bežiek je proti. Topánka sa nechce zacvaknúť, tak skúmam, čo je vo veci. Vyberám nožík a snažím sa z viazania vyšpárať ľad, ktorý bráni upnutiu topánky. No márne. V tom mi napadne spásonosná myšlienka – vyberám termosku s horúcim čajom a zalievam viazanie. Ľad povolil, rýchlo teda bežky pripínam na nohy a chcem pokračovať. Od Melocíka sa oproti mne rúti skupinka asi 15-tich česky hovoriacich turistov - pešiakov. Čakám, kým prejdú a hovorím im: „Dúfam, že ste nešľapali po stope.“ Uisťujú ma: „Jasné, že ne.“ Musím ich pochváliť, stopu nechali na pokoji, no „menčester“ medzi dvomi stopami vyzerá ako tankodrom. Oproti mne stretám ešte zopár bežkárov, s jedným párom sa dám do reči. Chvíľku postojíme, vymeníme si dojmy z trasy a rozlúčime sa. Pred osadou Greguše zbadám pod stromom učupenú starú stodolu. Z opačnej strany ju cez závej nebolo vidieť, už som si myslel, že neexistuje. Idem pozrieť k nej, reku si ju pofotím a ak ešte nie je v databáze Hikingu, zopár riadkov o nej napíšem. No keď večer zapínam internet, zisťujem, že ma predbehol MišoB. Zozjazdujem do osady a v diaľke vidím po lúke šantiaceho chlapíka na snežnom skútri. Dúfať, že nejazdil po stope, by bolo len mojim zbožným prianím. Na niekoľkých miestach stopu prekrižoval. Nechápem, prečo si niektorí ľudia nevážia prácu druhých...

Záver

Čaká ma len stúpanie na Čerenku, kde pri konečnej stanici vleku chvíľku postojím a pokochám sa ešte pohľadmi na blízke aj vzdialené hory. Predtým, ako sa pustím dole kopcom k autu, zamyslím sa nad tým, či by sa nemohli stroje na úpravu trás medzi jednotlivými krajmi požičať, keďže aj v Malých Karpatoch je tento rok snehu dostatok, len chýba stroj na úpravu trás. Ako som si všimol na parkovisku, prevážajú ich na nákladnom aute a od Melocíka sa dokážu dostať do Malých Karpát bez problémov za 2 - 3 hodiny. Ale to by asi musel byť aj bratislavský župan v správnej strane. Krásny deň mám za sebou, trasu vrelo odporúčam všetkým milovníkom bežeckého lyžovania. A ak sa počasie vydarí, tak ako mne, tak je o dokonalý zážitok postarané.

Diskusia
Melocík – Greguše – Kasárne a späť 05/04/15 18:19 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rozhľadňa Čajka nad Bojnicami Keď sa povie Bojnice, každý si hneď predstaví krásny romantický zámok a zoologickú záhradu. Prednedávnom na kopci nad Bojnicami vyrástla ďalšia atrakcia – 30 metrov vysoká rozhľadňa Čajka. Inšpirovali sa podobnou vežou na dolnej Morave. Vyhliadková veža mala mať pôvodne výšku až 60 m, ale kvôli námietkam pamiatkarov, že by bola dominantnejšia ako Bojnický zámok, museli od zámeru upustiť a vežu znížiť. Veža je zatiaľ od začiatku júla otvorená v núdzovom režime a pár dní po jej otvorení sme sa vybrali do Bojníc aj my s vierou, že nával ľudí nebude ešte taký, ako keď otvorili vežu v Bachledovej doline, ktorú sme zatiaľ aj kvôli návalu ľudí nenavštívili. 09/08/18 Zdeno Vasilišin Strážovské vrchy
Túra Stezka bosou nohou: Schrattenberg – Valtice Keď sa mi nedávno na sociálnej sieti zobrazil leták s ponukou, že od 1. 5. do 9. 9. premáva každý víkend a cez štátne sviatky z Břeclavi do Lednice historický motorový vláčik „Hurvínek“ a vo dva víkendy dokonca parný vlak, bolo rozhodnuté, kam sa s našim malým nadšencom železnice čoskoro vyberieme. 05/06/18 Zdeno Vasilišin Česko, Rakúsko
Túra Chorvátsko - na najvyššie body ostrova Pag Ostrov Pag je piatym najväčším chorvátskym ostrovom. Má rozlohou 284,56 km² a okolo 8-tisíc obyvateľov. Nachádza sa v Zadarskej (severná časť) a Licko-Senjskej župe (južná časť). Najväčším mestom na ostrove je správne centrum Pag. A práve tento ostrov a toto mesto sme si vybrali za miesto uplynulej letnej dovolenky. 05/12/17 Zdeno Vasilišin Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra V dolinách pod Prosečným Hovorí sa, že máj je lásky čas. Keďže trávim týždeň dovolenky pod Chočskými vrchmi, tak moja láska k horám a prírode je v tomto prípade na mieste. Lúčky sú celkom fajn miesto na spoznávanie nádhernej a čarokrásnej prírody. Len je potrebné vyraziť do terénu. Príroda ukrýva množstvo nádherných zákutí, dolín a iných prírodných miest. Minulý rok to bol výstup a prechod Veľkého Choča, pred tým ešte návšteva najvyššie položenej zrúcaniny Sielnického (Liptovského) hradu, a tak sa tento rok rozhodujem pre dve nádherné doliny - Prosiecku a Kvačiansku. dnes Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Pozvánka Kosodrevina rastie, kto chodníky spasie? Veru, nezostalo veľa miest na hrebeňovom chodníku medzi Telgártom a Donovalmi, ktoré by neskrášlila ruka našich dobrovoľníkov alebo aspoň nepochodila noha prieskumníkov. Prichodí nám preto vrátiť sa späť na začiatok našej cesty, na majestátnu Kráľovu hoľu. O zelenom strome na nej nemôže byť reč už dlhšiu dobu, určite ale treba hovoriť o piatich prístupových chodníkoch na vrchol, z ktorých väčšina trpí zanedbaným stavom. A tento fakt ideme v septembri zmeniť. Každá nápomocná ruka padne vhod. Príďte, tešíme sa na vás. včera Stanislava Vrbická Iné
Túra Čížov – Hardegg – Znojmo 5. etapa KPG V putovaní proti prúdu rieky Dyje som sa dostal na koniec železničnej trate Břeclav – Znojmo a ukázalo sa, že nie je v mojich silách spraviť ako jednodňovku trasu Vranov nad Dyjí - Znojmo. Mivy pre pracovné zaneprázdnenie dlhodobo vypadol z našich plánovaných túr, a tak padol nápad prejsť trasu na bicykli. Samému sa mi jednoducho nechcelo. Nuž som si zase sadol nad mapu a cestovné poriadky a rozdelil som si napokon úsek Podhradí nad Dyjí - Znojmo na dva jednodňové s tým, že z Čížova do Znojma pôjdem hlavne Rakúskom. Moravskú stranu som podrobne prešiel pri dovolenkách v rokoch 2007 a 2011. včera Miroslav Svítek Česko, Rakúsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Melocík – Greguše – Kasárne a späť 05/04/15 18:19 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1050 m n. m.
    • min: 790 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 742 m
    • klesanie: 742 m
  • Vzdialenosť
    • 22 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 13.02.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.3435 ° SŠ
      dĺžka: 18.5079 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3435 ° SŠ
      dĺžka: 18.5079 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • osada Greguše, studnička na Butorkách
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bytča (vlak, bus)/Makov (vlak, bus) - Kolárovice-Javorník (bus, parkovisko pri motoreste Melocík)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.16)