Túra

Bradlo zo Slanského sedla

10.04.15
Dnes sa neukazuje nádherný deň na prechádzku. Mne to aj tak nedá, veď nie veľmi lákavé počasie ma snáď od výletu neodradí. Čo by som sedel doma pri telke, radšej prechádzka, tá mi viac prospeje. Ak si narýchlo niečo dobre naplánujem, tak to bude fajn aj za škaredého počasia. Našťastie, že sa konečne aj na východe troška umúdrilo počasie a prestalo pršať. Možno niekde vyššie bude trocha snehu, lebo sa aj ochladilo.

Trasa

Sedlo Slanec – chata spálená pod Bradlom – Bradlo – chata Karolka – Veľká Márovka – Dobrák – sedlo Slanec

Idem do Sečoviec a čakám, či niekto príde na miesto stretávania nedeľných turistických prechádzok. Ak nie, tak sa rozhodnem tam, kam pôjdem. Počas čakania trocha premýšľam, kam by som tak mohol ísť, ak sa nikto nedostaví. Čo tak do Slanského sedla a potom hore na Bradlo a trocha si ho poobzerať aj zo západnej strany. Veď sa uvidí na mieste. Samozrejme, že je viac spôsobov, ako sa dostať pod vrch Bradlo, ale od sedla je úvod na začiatku červenej medzinárodnej trasy. Odparkujem auto, zapínam navigáciu, pripravím foťák, ruksak beriem na plecia a palice do rúk. Môžem vyraziť v ústrety novému dobrodružstvu. Cesta je vyjazdená a po dažďoch dosť namrznutá, na nej je centimetrový poprašok snehu.

Od sedla začína trasa gaštanovou alejou cez pole, kde prechádzajú plynovody a vchádzam do lesa. Prichádzam k miestu, kde sa cesta rozdeľuje dvoma smermi. Medzi cestami je veľká tabuľa o cezhraničnej spolupráci v oblasti regiónu v okolí Veľkého Miliča a oddychové miesto pre cykloturistov a turistov. Na strome je tabuľka s nápisom Chata Karolka, kde by som sa chcel dnes dostať a spoznať miesta okolo. Ale to bude možno niekedy až okolo obeda - priam ideálna zastávka na jedlo a oddych. Pokračujem po červenej asfaltovou cestou a potom pri rúbanisku odbočujem vpravo do lesa a strmšie lesným chodníkom hore až na prvú cestu, na ktorú naďabím. Po dosiahnutí prvej zvážnice odbočujem doľava a prichádzam k miestu nad dolinou a s prudkou zákrutou cesty. Vľavo hore je vidieť nejaké stavby. Mala by to byť chata Spálená, ktorá je pri hrebeni vrchu Bradlo. Okolo chaty som prechádzal pred dvomi rokmi, keď som išiel cez Dobrák a Bradlo kvôli výhľadom. Dnes určite žiadne nebudú, je veľmi slabá viditeľnosť. Odbočujem hore k chate a štverám sa strmo, cez kamene až pod samotnú chatu. Pod ňou ma upútali väčšie skalky a balvany pokračujúce hrebeňom, na ktorom je chatka umiestnená. Na druhej strane cesty sa nachádza studnička. Pokračujem vpravo a po asi 100 metroch som v miestach, kde som po prvý raz schádzal z Bradla dole. Je to tu aj trocha skalnaté.

Dnes nebudem vystupovať týmto smerom, ale pôjdem ďalej a hore vystúpim zo západnej strany. Nachádzam miesto, kde sa dá vojsť do lesa a stúpam nahor smerom k vrcholu. Cestou hrebeňom ešte na kamennom podloží objavujem starší poľovnícky posed a šliapem ďalej. Konečne sa mi v hmle začínajú ukazovať obrysy vrcholu a skalných stien, ale nie pod najvyšším bodom samotného vrchu Bradlo.

Bradlo

Najvyšší bod Bradla je 840 m. Andezitový stratovulkán, jeden z mnohých, ktoré sa v Slanských vrchoch nachádzajú. Predstavuje dobrú vulkanickú štruktúru na juh od Slanského sedla. Má nepravidelný polkruhový tvar. Prechádzam sa pod skalnými stenami, na ktorých sú hore vyhliadky. Dnes sú nepoužiteľné, ale čo už, možno nabudúce to bude lepšie. Severovýchodná časť brala je masívnejšia a aj krajšia, ale aj zoskupenie na severozápad je celkom pekné. Dobre, že som sa sem štveral. Akosi som to nemal veľmi v pláne, chcel som to len obísť a teraz to neľutujem. Budem trocha dlhšie v prírode, čo je fajn. Samozrejme, že idem aj k vyhliadkam, ale ako som predpokladal, výhľady sú nepatrné, a tak pokračujem miernym stúpaním hrebeňom k samotnému vrcholu. Ešte pred označením nachádzam menšie skaly a som pri nivelizačnom bode. Vrchol som zvládol, výhľady neboli, ale skaly a ich krása to všetko nahradili. Môžem pokojne pokračovať dole ku ceste, z ktorej som odbočoval.

Pokračujem po západnej strane Bradla smerom na juh. Som nad dolinou a bol by z nej pekný výhľad, mňa však upútali skaly po ľavej strane, a tak poďme k nim. Čaká má prevýšenie okolo 50 m, terén je kamenistý, a tak aj náročnejší. Po ľavej ruke je vidieť skalnú stenu, ale vpravo sú oveľa výraznejšie, a tak idem k nim. Prezerám si to zdola a potom sa dostávam až nad zoskupenie, také výrazné je to len zo severnej strany. Po ich hrebeni sa dostávam až ku koncu a následne južnou stranou schádzam dole k ceste. Tak to bolo pre mňa dnes ako čerešnička na torte. S tým som vôbec nepočítal, že nájdem niečo nové a také výrazné.

Karolka

Som späť na lesnej ceste a pokračujem v trase cestou. Podľa mapy by ma priviedla až niekde k smerovníku Veľká Márovka pod vrchom Dobrák. Chcem sa dostať aj k spomínanej chate, a tak jednoducho odbočujem cez kamenné pole a strihnem si to dole na ďalšiu lesnú cestu, ktorá by tam mala prechádzať. V lese ešte vyplaším stádo srniek a už som na ďalšej zvážnici. Dostávam sa k miestu na prudkej zákrute a na kamennej stráni vo východnej časti svahu je niekoľko väčších skaliek a balvanov. Pomenoval som ju „Žabia kráľovná", veď posúďte sami podľa fotografie. Potom sa dostávam k dobrej spevnenej ceste, na ktorej by mala byť podľa mojich odhadov modrá značka, ktorá prichádza od Vyšnej Myšle. Áno, je to skutočne tak. Mám ju na strome a dokonca aj záznam trasy to potvrdzuje. Niekde cestou vľavo by som mal potom natrafiť na chatu.

Po ceste sa mi kráča oveľa lepšie a samozrejme rýchlejšie. Cestu lemujú krásne kamenné polia s machovým porastom. Prichádzam k miestu ako niekde v mestečku - kruhový objazd, s čím som sa stretol koncom minulého roka vo Vihorlatských vrchoch. Aha, tam je nejaká budova, asi 300 metrov od točne. Bude to chata Karolka? Poďme sa pozrieť, som pri nej. Je to tu pozamykané, ale vidieť dookola koľaje áut od pneumatík, dnes tu niet ani nohy. Aspoň ma nikto nebude rušiť, samozrejme, ani ja iných. S mojím skromným obedom by som sa nerád delil, ale to nie je pravda, to len tak hovorím. Určite by som hladnému pocestnému dal kúsok z toho, čo v ruksaku mám. Pod prístreškom rozkladám občerstvenie, termosku s teplým čajom, nejaké ovocie a keksík. V skutočnosti je toho na malú hostinu. Ešte som nespomenul, že chata Karolka patrí Lesom SR so sídlom v Banskej Bystrici a dá sa v nej ubytovať. Zahnal som hlad i smäd a môžem vyraziť k poslednej, možno tak dvojhodinovej etape dnešného putovania v Slanských vrchoch v okolí Bradla a Dobráka.

Križovatka trás

Vraciam sa späť na značkovanú trasu, po ľavej strane je vyznačená studnička vzdialená maximálne do 100 metrov od cesty. Pokračujem ďalej, až sa dostávam ku križovatke lesných ciest, kde zdola od Skároša prichádza asfaltová cesta, na ktorej je cyklotrasa aj žlto značený turistický chodník. Konečne prichádzam ku smerovníku na Veľkej Márovke, kde je tiež studnička, podobná ako pri chate Karolka. Odtiaľto dnes budem len klesať dole. Ale aj tu sa cez leto dosť zmenilo. Je to tu ako na nejakej mestskej križovatke - najväčší stret všetkých trás prechádzajúcich v okolí. Zelená a žltá cyklotrasa, zelená od Slanca k hranici s Maďarskom a žltá k Červenému vrchu. V okolí naďabíme aj na zvláštnu značku cesty kráľovnej Alžbety.

Turistické trasy, Kalša – Skároš cez Dobrák a Izru, to je žltá. Modrá do Vyšnej Myšle. Červená medzinárodná E3 od Slanca cez Izru, Byštu, Michaľany, Zemplínske vrchy až do Slovenského Nového Mesta a cez hranicu ďalej. Ale samotná hranica s Maďarskom je oveľa bližšie. Je to možno nie ani polhodinka cesty smerom na Malú Márovku a potom lúkou pod Suchou horou až k najsevernejšiemu bodu Maďarskej republiky s oddychovým miestom a možnosťou pokračovania trás hranicou vpravo do Trsteného pri Hornáde a vľavo cez Skárošskú vyhliadku na najvyšší bod a vrchol v podobe Veľkého Miliča a ďalej cez Tolvaj (Zlodej) k Čatorni a tiež k jazeru Izra.

Je tu oddychové miesto s prístreškom a ohniskom, vedľa sú pozostatky jedného z odstrelených bunkrov. Dole k autu ma ešte čaká niečo cez hodinku cesty, a tak pokračujem po magistrále E3 k smerovníku Dobrák, kde odbočuje žltá smerom na Slanskú Hutu. Už len stále dole červenou. Cesta je viac zľadovatelá, a tak sa držím viac po okraji. Konečne som v agátovej aleji a na parkovisku pri štátnej ceste cez Slanské sedlo.

Aj napriek zlej viditeľnosti sa potvrdilo, že aj počas takejto turistickej trasy sa dá objaviť stále niečo nové, len je potrebné trocha pozmeniť smer a trasu. Neponáhľať sa a vychutnávať si okolitú prírodu a jej krásu a miesta, ktoré pred nami chce skryť. My musíme tieto miesta hľadať, aby sme poznali niečo nové, obohacujúce náš turistický život.

Fórum 1 príspevok
Bradlo zo Slanského sedla 10/04/15 08:54 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bradlo zo Slanského sedla 10/04/15 08:54 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 840 m n. m.
    • min: 430 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 725 m
    • klesanie: 725 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6329 ° SŠ
      dĺžka: 21.4548 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6329 ° SŠ
      dĺžka: 21.4548 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri chate Spálená, prameň pri chate Karolka, prameň na Veľkej Márovke, Jóniho studnička v Slanskom sedle
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Slanec (vlak, bus, parkovanie v Slanskom sedle)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.32)