Túra

Dva dni v Západných Tatrách

26.09.06
Počasie v polovici tohoročného septembra bolo ako stvorené na turistiku. Blížil sa termín 2. stretnutia priaznivcov Hiking.sk a ja som dumal nad mapami, kadiaľ sa naň dostaviť, aby som využil dva dni, ktoré som si na to vyhradil. Vymyslel som trasu cez Západné Tatry.

Trasa: Pribylina (hot. Esperanto) - Baranec - Ostrý Roháč - Volovec - Račkovo sedlo - Pod Klinom - Bystré sedlo - Bystrá - Bystrá dolina - Podbanské - Tri studničky - Štrbské pleso.

Využívam ranný priamy autobusový spoj na východ a o deviatej mi ochotný vodič zastavuje pri hoteli Esperanto za Pribylinou, kde oficiálne nestáva (ešte raz vďaka). Tu začína zelená značka vedúca do ústia Račkovej doliny. Balím do batoha prebytočné oblečenie a vydávam sa po asfaltovej ceste vedúcej k autokempu a chatám. Z čistiniek sa otvárajú pekné pohľady na kopce, ktoré ma čakajú. V kotline je úplne jasno, ale nad horami sa tvorí kopovitá oblačnosť. Kúsok za pustým ATC pri chate Orešnica konečne opúšťam asfalt a hneď zostra začínam stúpať lesom. Orientačná tabuľka hlási: Baranec 4 hod...

Zanedlho chodník križuje žľab, ktorým tečie potok. Naberám vodu do všetkých fliaš, s tými 2,5 litrami musím vystačiť prakticky do konca etapy. Stúpanie je stále dosť strmé, z lúčok a polomov sa otvárajú výhľady na Liptov. Po vyše hodine šliapania prechádzam okolo koliby Horica, robím dokumentačné fotografie. Podľa máp by niekde v týchto končinách mal byť aj prameň, nič však nenachádzam. Ešteže som sa nespoliehal - čo pri mojej lenivosti vláčiť vodu je na neuverenie :). Zanedlho sa dostávam do pásma kosodreviny a konečne mám výhľad, ako sa patrí: úchvatný je záver Jamníckej doliny obkolesenej Plačlivým, Ostrým Roháčom, Volovcom... Impozantný je skalnatý hrebeň Otrhancov na protiľahlom hrebeni Jakubinej. Postupne zakrpatieva aj kosodrevina, nahrádzajú ju kríčky do fialovo-oranžova sfarbeného čučoriedia, neskôr alpínske lúky. Po troch hodinách stojím pri betónovom pylóne na vrchole Baranca (2184 m).

Ako na dlani mám Liptov s lesklou hladinou Mary a v opare sa strácajúcim hrebeňom Nízkych Tatier... Priamo naproti sa týči hradba hlavného hrebeňa Roháčov s Baníkovom a skupinou Kôp. Jasne vidím aj všetko, čo ma dnes ešte čaká - na to, že je už krátko po poludní, zdá sa dosť. Počasie je typicky horské: kotliny na oboch stranách zaliate slnkom, ale nad hlavou husté mraky. Prudký južný vietor je chladný a nedovoľuje povaľovanie sa na kopci. Schádzam prudko žltou značkou po skalách a v závetrí obedujem. Prvú dvojtisícovku mám za sebou :).

Skalnatým hrebienkom pokračujem cez Smrek (2072 m) do Žiarskeho sedla, kde stretávam prvých turistov. Opäť stúpam drobnými serpentínami a tesne pod vrcholom Plačlivého (2125 m) sa pripájam na červeno značenú hrebeňovku. Odtiaľto až po Volovec je premávka najhustejšia. Prechod cez Ostrý Roháč (2088 m) s plne naloženým batohom je zážitok - pri závese do reťazí si prichádzajú na svoje ruky, pri strmom zostupe stehná... výrazne mi pomáhajú paličky. Prehupnem sa cez Jamnícke sedlo a naberám výšku na pohraničný Volovec (2063 m). Tu sa značka prudko stáča na východ a sleduje hrebeň posiaty bielymi hraničnými kameňmi. Obzerám sa na scénu Jamníckej doliny s plesami v jej závere. Veľký osvetľovač cez clonu roztrhaných mrakov kúzli odlesky na striebornej hladine, nad všetkým sa týči tmavá kulisa Ostrého Roháča...

Prudký vietor neustáva. Pri klesaní neprodukujem toľko tepla a musím nahodiť ďalšie vrstvy oblečenia, ale prsty zvierajúce paličky trpia chladom. Na rukavice som zas nepomyslel. Posledné stúpanie dnešného dňa na Hrubý vrch mi už dáva zabrať. Po každých pár metroch oddychujem, ako keby som bol v bohvieakej nadmorskej výške. Mierne klesám k rázcestiu v Račkovom sedle, opúšťam hrebeňovku a po žltej zostupujem popri Račkových plesách ku kolibe pod Klinom. Kapacitu prične má obsadenú akurát 6 nocľažníkov, aj povyše si dve dvojice stavajú stany. Varím si večeru a po hygiene si ustielam v kolibe na zemi. Pred úplným zotmením pribúda ešte jeden podobný.

Ráno pred siedmou vyliezam von ako prvý. Počasie vyzerá sľubne. Kotlina je osvetlená slnkom, nad hrebeňom Bystrej sa prevaľujú len riedke mraky, aj vietor ustal. Dolina je zatiaľ zahalená tieňom a je chladno, ale po krátkom čase stúpania sa zohrievam. Gáborovou dolinou idem najprv po modrej, od rázcestia po zelenej a často sa obraciam a vychutnávam meniacu sa rannú panorámu. Mohutný Klin je už osvetlený, sledujem pár okamihov trvajúce divadlo, keď z vrcholu striasa oblačný závoj. O pol deviatej som späť na hrebeni v Bystrom sedle.

Hrebeň hneď aj zanechávam hrebeňom a pokračujem modrou, ktorá traverzuje západný svah Blyšťa. Vchádzam do vrstvy mrakov a na chvíľu strácam výhľad. Po dosiahnutí sedielka však už pozorujem cez trhajúcu sa hmlu doliny na oboch stranách. Vrchol Bystrej (2248 m) je "čo by kameňom dohodil"... Neviem sa nabažiť pohľadu z najvyššieho bodu pohoria. Celý Liptov podo mnou, sponad hrebeňa Jakubinej vykúka Baranec, skupina Roháčov cudne zahalená roztrhaným mrakom, poľská časť Tatier s nekonečnou rovinou za nimi... a v protisvetle na východe trčia naostrené zuby Vysokých Tatier kontrastujúce s mäkkými chrbtami Liptovských kôp.

Pozvoľna zostupujem po žltej značke po hrebeni oddeľujúcom Kamenistú a Bystrú dolinu. Po necelom kilometri sa chodník stáča doprava a serpentínami klesá do záveru Bystrej doliny. Stretávam prvých turistov idúcich nahor. Popod plesá sa po lúkach postupne vnáram do pásma kosodreviny. Nie je tu typický strmší skalný prah. Osviežujem sa v potoku. Chodník je pohodlný, len drobné prítoky sa miestami snažia spestriť turistom trasu a žblnkocú po ňom, kým nezbehnú nadol. Už hlboko v pásme lesa sa dostávam na červenú Tatranskú magistrálu. Po nej to mám len hodinku na Podbanské. Tu okolo obeda završujem putovanie po Západných Tatrách.

Samozrejme, zvyšok krásneho dňa nebudem tráviť v dopravných prostriedkoch. Po oddychu pokračujem Magistrálou na Tri studničky. Hneď nad Podbanským sa mi otvárajú fotogenické pohľady na skupinu Bystrej aj na Kriváň predo mnou. Prechádzam tiež časťami postihnutými kalamitou, tie také fotogenické nie sú. Miestami už spomedzi vývratov vytŕčajú sadeničky. Spod Kriváňa prichádza množstvo ľudí, autá na Troch studničkách sú zaparkované, kde sa len dá. Opäť stúpam, a to po nepríjemnej ceste rozrytej mechanizmami likvidujúcimi kalamitu. Ostatne, upozorňuje na to aj oznam na strome... Neskôr je chodník už zas pravý horský. Chvíľu sa vyhrievam pri Jamskom plese a oberám zopár prezretých čučoriedok.

Stáčam sa okolo plesa a pri rázcestníku s modrou zočím... Soňu s Ľubom vracajúcich sa z Kriváňa. Pohodovým tempom ideme ďalej spolu a zabratí do rozhovoru ani nezbadáme, ako sme na Štrbskom Plese. Končím horskú dvojdňovku a začína sa 2. stretnutie Hiking.sk...

Fórum 20 príspevkov
Dva dni v Západných Tatrách 29/09/06 23:49 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Moštencov Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím. 17/01/20 Michal Bukvai Súľovské vrchy
Túra Belá – Belianske skaly – Terchová Tradičné koncoročné stretnutie autorského kolektívu sa konalo znova pod Malou Fatrou. A tradične sme sobotnú túru absolvovali vo dvojici s Mirom. Keď som mu v predvečer predstavil môj plán, vravím mu: "Asi Ťa tento rok sklamem, bude to taká seniorská trasa podhorím..." Ale nakoniec sme boli spokojní. 29/12/19 Michal Bukvai Malá Fatra
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. 07/12/19 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Alfa Walk King Advance – celokožené topánky Prvý dojem, ktorý som mal po rozbalení krabice s topánkami, bolo ohromenie. Prekvapili ma svojou mohutnosťou. Samozrejme, očakával som pevnú obuv. Keď som hľadal viac informácií o výrobcovi, dostal som sa k údaju, že firma vznikla v roku 1931. To vyvolávalo dojem dlhodobých skúseností založených na podmienkach drsnej nórskej zimy. dnes Henrich Tomáš Obutie
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. včera Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. 27/01/20 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dva dni v Západných Tatrách 29/09/06 23:49 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné a Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2248 m n. m.
    • min: 780 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 4190 m
    • klesanie: 3620 m
  • Vzdialenosť
    • 55 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 14.9.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1052 ° SŠ
      dĺžka: 19.8082 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1198 ° SŠ
      dĺžka: 20.0571 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.18511 ° SŠ
      dĺžka: 19.81619 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • koliba pod Klinom
  • Voda
    • pod Končitou, Tri studničky, horné toky tatranských potokov
  • Mapa
    • SHOCart 1: 50 000 - č. 1096, 1097
      VKÚ 1: 50 000 - č. 112, 113
  • Doprava
    • bus do Pribyliny
      bus, TEŽ zo Štrbského Plesa
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.29)