Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Dva dni v Západných Tatrách

Počasie v polovici tohoročného septembra bolo ako stvorené na turistiku. Blížil sa termín 2. stretnutia priaznivcov Hiking.sk a ja som dumal nad mapami, kadiaľ sa naň dostaviť, aby som využil dva dni, ktoré som si na to vyhradil. Vymyslel som trasu cez Západné Tatry.

Vzdialenosť
55 km
Prevýšenie
+4190 m stúpanie, -3620 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 14.9.2006
Pohoria
Západné a Vysoké Tatry
Trasa
Voda
pod Končitou, Tri studničky, horné toky tatranských potokov
Nocľah
koliba pod Klinom
Doprava
bus do Pribyliny
bus, TEŽ zo Štrbského Plesa
SHOCart mapy
SHOCart 1: 50 000 - č. 1096, 1097
VKÚ 1: 50 000 - č. 112, 113
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa: Pribylina (hot. Esperanto) - Baranec - Ostrý Roháč - Volovec - Račkovo sedlo - Pod Klinom - Bystré sedlo - Bystrá - Bystrá dolina - Podbanské - Tri studničky - Štrbské pleso.

Využívam ranný priamy autobusový spoj na východ a o deviatej mi ochotný vodič zastavuje pri hoteli Esperanto za Pribylinou, kde oficiálne nestáva (ešte raz vďaka). Tu začína zelená značka vedúca do ústia Račkovej doliny. Balím do batoha prebytočné oblečenie a vydávam sa po asfaltovej ceste vedúcej k autokempu a chatám. Z čistiniek sa otvárajú pekné pohľady na kopce, ktoré ma čakajú. V kotline je úplne jasno, ale nad horami sa tvorí kopovitá oblačnosť. Kúsok za pustým ATC pri chate Orešnica konečne opúšťam asfalt a hneď zostra začínam stúpať lesom. Orientačná tabuľka hlási: Baranec 4 hod...

Zanedlho chodník križuje žľab, ktorým tečie potok. Naberám vodu do všetkých fliaš, s tými 2,5 litrami musím vystačiť prakticky do konca etapy. Stúpanie je stále dosť strmé, z lúčok a polomov sa otvárajú výhľady na Liptov. Po vyše hodine šliapania prechádzam okolo koliby Horica, robím dokumentačné fotografie. Podľa máp by niekde v týchto končinách mal byť aj prameň, nič však nenachádzam. Ešteže som sa nespoliehal - čo pri mojej lenivosti vláčiť vodu je na neuverenie :). Zanedlho sa dostávam do pásma kosodreviny a konečne mám výhľad, ako sa patrí: úchvatný je záver Jamníckej doliny obkolesenej Plačlivým, Ostrým Roháčom, Volovcom... Impozantný je skalnatý hrebeň Otrhancov na protiľahlom hrebeni Jakubinej. Postupne zakrpatieva aj kosodrevina, nahrádzajú ju kríčky do fialovo-oranžova sfarbeného čučoriedia, neskôr alpínske lúky. Po troch hodinách stojím pri betónovom pylóne na vrchole Baranca (2184 m).

Ako na dlani mám Liptov s lesklou hladinou Mary a v opare sa strácajúcim hrebeňom Nízkych Tatier... Priamo naproti sa týči hradba hlavného hrebeňa Roháčov s Baníkovom a skupinou Kôp. Jasne vidím aj všetko, čo ma dnes ešte čaká - na to, že je už krátko po poludní, zdá sa dosť. Počasie je typicky horské: kotliny na oboch stranách zaliate slnkom, ale nad hlavou husté mraky. Prudký južný vietor je chladný a nedovoľuje povaľovanie sa na kopci. Schádzam prudko žltou značkou po skalách a v závetrí obedujem. Prvú dvojtisícovku mám za sebou :).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Skalnatým hrebienkom pokračujem cez Smrek (2072 m) do Žiarskeho sedla, kde stretávam prvých turistov. Opäť stúpam drobnými serpentínami a tesne pod vrcholom Plačlivého (2125 m) sa pripájam na červeno značenú hrebeňovku. Odtiaľto až po Volovec je premávka najhustejšia. Prechod cez Ostrý Roháč (2088 m) s plne naloženým batohom je zážitok - pri závese do reťazí si prichádzajú na svoje ruky, pri strmom zostupe stehná... výrazne mi pomáhajú paličky. Prehupnem sa cez Jamnícke sedlo a naberám výšku na pohraničný Volovec (2063 m). Tu sa značka prudko stáča na východ a sleduje hrebeň posiaty bielymi hraničnými kameňmi. Obzerám sa na scénu Jamníckej doliny s plesami v jej závere. Veľký osvetľovač cez clonu roztrhaných mrakov kúzli odlesky na striebornej hladine, nad všetkým sa týči tmavá kulisa Ostrého Roháča...

Prudký vietor neustáva. Pri klesaní neprodukujem toľko tepla a musím nahodiť ďalšie vrstvy oblečenia, ale prsty zvierajúce paličky trpia chladom. Na rukavice som zas nepomyslel. Posledné stúpanie dnešného dňa na Hrubý vrch mi už dáva zabrať. Po každých pár metroch oddychujem, ako keby som bol v bohvieakej nadmorskej výške. Mierne klesám k rázcestiu v Račkovom sedle, opúšťam hrebeňovku a po žltej zostupujem popri Račkových plesách ku kolibe pod Klinom. Kapacitu prične má obsadenú akurát 6 nocľažníkov, aj povyše si dve dvojice stavajú stany. Varím si večeru a po hygiene si ustielam v kolibe na zemi. Pred úplným zotmením pribúda ešte jeden podobný.

Ráno pred siedmou vyliezam von ako prvý. Počasie vyzerá sľubne. Kotlina je osvetlená slnkom, nad hrebeňom Bystrej sa prevaľujú len riedke mraky, aj vietor ustal. Dolina je zatiaľ zahalená tieňom a je chladno, ale po krátkom čase stúpania sa zohrievam. Gáborovou dolinou idem najprv po modrej, od rázcestia po zelenej a často sa obraciam a vychutnávam meniacu sa rannú panorámu. Mohutný Klin je už osvetlený, sledujem pár okamihov trvajúce divadlo, keď z vrcholu striasa oblačný závoj. O pol deviatej som späť na hrebeni v Bystrom sedle.

Hrebeň hneď aj zanechávam hrebeňom a pokračujem modrou, ktorá traverzuje západný svah Blyšťa. Vchádzam do vrstvy mrakov a na chvíľu strácam výhľad. Po dosiahnutí sedielka však už pozorujem cez trhajúcu sa hmlu doliny na oboch stranách. Vrchol Bystrej (2248 m) je "čo by kameňom dohodil"... Neviem sa nabažiť pohľadu z najvyššieho bodu pohoria. Celý Liptov podo mnou, sponad hrebeňa Jakubinej vykúka Baranec, skupina Roháčov cudne zahalená roztrhaným mrakom, poľská časť Tatier s nekonečnou rovinou za nimi... a v protisvetle na východe trčia naostrené zuby Vysokých Tatier kontrastujúce s mäkkými chrbtami Liptovských kôp.

Pozvoľna zostupujem po žltej značke po hrebeni oddeľujúcom Kamenistú a Bystrú dolinu. Po necelom kilometri sa chodník stáča doprava a serpentínami klesá do záveru Bystrej doliny. Stretávam prvých turistov idúcich nahor. Popod plesá sa po lúkach postupne vnáram do pásma kosodreviny. Nie je tu typický strmší skalný prah. Osviežujem sa v potoku. Chodník je pohodlný, len drobné prítoky sa miestami snažia spestriť turistom trasu a žblnkocú po ňom, kým nezbehnú nadol. Už hlboko v pásme lesa sa dostávam na červenú Tatranskú magistrálu. Po nej to mám len hodinku na Podbanské. Tu okolo obeda završujem putovanie po Západných Tatrách.

Samozrejme, zvyšok krásneho dňa nebudem tráviť v dopravných prostriedkoch. Po oddychu pokračujem Magistrálou na Tri studničky. Hneď nad Podbanským sa mi otvárajú fotogenické pohľady na skupinu Bystrej aj na Kriváň predo mnou. Prechádzam tiež časťami postihnutými kalamitou, tie také fotogenické nie sú. Miestami už spomedzi vývratov vytŕčajú sadeničky. Spod Kriváňa prichádza množstvo ľudí, autá na Troch studničkách sú zaparkované, kde sa len dá. Opäť stúpam, a to po nepríjemnej ceste rozrytej mechanizmami likvidujúcimi kalamitu. Ostatne, upozorňuje na to aj oznam na strome... Neskôr je chodník už zas pravý horský. Chvíľu sa vyhrievam pri Jamskom plese a oberám zopár prezretých čučoriedok.

Stáčam sa okolo plesa a pri rázcestníku s modrou zočím... Soňu s Ľubom vracajúcich sa z Kriváňa. Pohodovým tempom ideme ďalej spolu a zabratí do rozhovoru ani nezbadáme, ako sme na Štrbskom Plese. Končím horskú dvojdňovku a začína sa 2. stretnutie Hiking.sk...

Fotogaléria k článku

Najnovšie