Trasa

ATC Mária Veľaty – Toronské kúpele – Vysoký vrch – pod Rozhľadňou – Rozhľadňa – pod Rozhľadňou - Veľká Tŕňa – lom nad Veľkou Tŕňou – lesná cesta k ATC Mária

Počas čakania v aute som rýchlo rozmýšľal, kam sa vybrať. Čo tak menej navštevované Zemplínske vrchy? Ale odkiaľ by som trasu mal začať? Počas prázdninových mesiacoch v roku 2013 som po prvýkrát prechádzal Zemplínske vrchy z Cejkova do ATC Mária vo Veľatoch. Bolo to v horúcich letných dňoch. Dnes je január, aj keď v skutočnosti to na zimu nevyzerá. Preto sa rozhodujem pre kemp Mária. Je po prestavbe otvorený ako penzión Aqua Mária s wellness. Koncom júna a začiatkom júla sa v Trebišove konal celoslovenský zraz Turistických oddielov mládeže a Klubu slovenských turistov. Ako domáci som tam nebol, nejako som si to nenaplánoval, a tak som mal iný program. Samozrejme, že som dianie patrične sledoval, a tak viem, že počas príprav na podujatie vznikla nová značená trasa na najvyšší vrch Zemplínskych vrchov - Rozhľadňa (470 m). Počas prvého prechodu som mal v pláne trochu inú trasu, než som absolvoval, a tak do dnešnej vkladám aj časť, ktorú som neuskutočnil. Tento raz sa budem viac držať značiek.

Prechádzam cez cestu a okrajom lesa pokračujem po červenej značke od autokempingu okolo polí do lesa. Cesta je dobrá, nie je zatiaľ blato, a tak sa mi dobre kráča. Otáčam zrak smerom na sever a západ, kde sa črtajú moje srdcové Slanské vrchy. Škoda, že je pod mrakom a je len otázkou času, kedy začne (dúfam) snežiť. Cestou ma predbieha traktor plne naložený krmivom pre lesnú zver. Poľovníci idú prikrmovať. Po trase sa dostávam k malej lúke, kde je chatka. Škoda, že je značne poškodená. Určite by poskytla pútnikovi dostatočnú ochranu pred nečasom a dalo by sa v nej prenocovať. Vedľa stoji informačná tabuľa Poľovníckeho združenia Veľaty, kde je vymenovaná tunajšia zver a vtáctvo. Žije tu tiež daniel škvrnitý a muflón, ale aj ostatné bežné druhy. Červenou sa dostávam k potoku Hečka, ktorým prechádzam a hneď za ním sa nachádza Toronská chata a kúpele. Možno niekedy boli. Nad potokom je jedna časť, v ktorej je vaňa, ale je to opustené a nefunkčné. Nad kúpeľňou je povala, ktorá by sa dala využiť na prenocovanie. Je tam čisto a poriadok, ale prístup je drevenou lávkou, ktorá sa podo mnou skoro prelomila. Treba si dať veľký pozor. V susedstve uzatvorenej chaty je dreváreň a drevená búda, kde sa nachádzajú kotúče slamy a sena. Je to tu celkom príjemné prostredie.

Prichádzam k bráne, ale je uzamknutá. Našťastie ju nemusím preskakovať, lebo niekoľko desiatok metrov je zvalený plot, a tak sa nemusím vracať k potoku. Hneď pred bránou je smerovník, ktorý oznamuje, že odtiaľ idú spoločne dve trasy, a to aj nová žltá smerom na najvyšší bod Zemplínskych vrchov. Pokračujem okolo plota až k miestu, kde sa trasy od seba oddeľujú. Sprava po červenej by som sa sem mal potom vrátiť. Pokračujem stále ďalej žltou. Cestou míňam ešte chatku pri rúbanisku a blízkej skládke dreva, kde bol lesný traktor. V týchto miestach je aj trocha blatistejšia cesta, ale potom som opäť na pevnej lesnej ceste, ktorá ma privedie až pod najvyšší vrch. Tu sa rozhodujem, či pokračovať okolo Veľkotŕňanského potoka vpravo po žltej, alebo vľavo smerom k Vysokému vrchu s kotou 434 m. Rozhodnutie je už vopred jasné. Ide sa na Vysoký vrch, a potom by som sa mal dostať po jeho hrebeni do sedla pod Rozhľadňou, ktorej vrchné partie sa už belejú od snehu. Začalo slabšie snežiť, a tak zažijem aj trocha bielej zimnej turistiky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vysoký vrch (434 m)

Je to druhý najvyšší vrch Zemplínskych vrchov, týčiaci sa nad obcou Kašov. Jeho vrchol je trávnatý, ale zalesnený. Ešte počas výstupu naň sa dostávam na vrchol 382 m, ktorý nenesie žiadne meno na mapách. Na rúbanisku je výhľad, ale viditeľnosť nula bodov, tak sa možno budem kochať nabudúce. Z kóty 382 m schádzam do malého sedla a potom už len k Vysokému vrchu, kde je triangulačný bod. Trocha sa pomotám po okolí a schádzam hrebeňom do sedla pod Rozhľadňou. Dokonca vidím nový smerovník, ktorý tu predtým nebol, keďže ide o novú trasu. V sedle sa udržuje snehová pokrývka, ale snehu nie je veľa. Možno 2 až 3 centimetre.

Rozhľadňa (470 m)

Od smerovníka sú po stromoch žlté šípky, označujúce cestu k najvyššiemu bodu minipohoria. Hrebeňom sa dostávam na samotný vrch, ktorý je tiež označený triangulačným bodom. Pod ním som našiel pár väčších kameňov. Troška nižšie by malo byť rúbanisko s celkom pekným výhľadom smerom na juh a maďarské Zempléni-hegység (Tokajsko-zemplínske vrchy). Viditeľnosť sa ešte viac zhoršila, ako to bolo ráno, keď som vyrážal od kempu. Som zhruba niekde pred polovicou dnešného putovania, a tak sa veľmi nezdržujem a pokračujem dole do sedla k hríbiku a potom len stále dole smerom žltou do dediny Veľká Tŕňa. Dostávam sa von z lesa, k dedine je to ešte kus cesty. Hneď pod lesom sa nachádzajú na južných svahoch vinice, veď somv Tokajskej vinohradníckej oblasti. Popri vinohradoch sa dostávam až do dediny. Značka ma privedie k obecnému úradu, kde je smerovník a pripája sa červená značka, smerujúca ďalej cez Malú Tŕňu, Karlov Dvor do Slovenského Nového Mesta. Ja pôjdem po nej opačným smerom späť do autokempingu.

Veľká Tŕňa

Dedina pod južnými svahmi Zemplínskych vrchov je známa tradíciou poľnohospodárstva a vinohradníctva. Nachádza sa v známej Tokajskej oblasti. Podľa dostupných informácii bola osídlená už v staršej dobe kamennej. Prvá písomná zmienka je z roku 1220. Prechádza tadiaľ Tokajská vinná cesta. V dedine sú tri kostoly: gréckokatolícky, rímskokatolícky a reformovanej cirkvi. Posledne menovaný bol postavený v románsko–gotickom štýle v polovici 13. storočia a niektoré archeologické nálezy ho posúvajú o niekoľko desaťročí skôr. V obci sa nachádzajú gazdovské pivnice miestnych pestovateľov vinnej révy a dorábajú tokajské víno. Okrem známeho moku sú zaujímavé ešte náleziská antracitu a lignitu. Hneď pri obecnom úrade je miestna požiarna zbrojnica. Od úradu sa presúvam dedinou po červenej smerom na sever a prechádzam popri židovskom cintoríne.

Som opäť v lese a až sa po čase opäť dostávam k miestu, kde sa pripája nová žltá trasa. Dobrou lesnou cestou sa dostávam asi 300 m k Toronskej chate a kúpeľom. Nechcem sa vracať späť po červenej, ako som prišiel, ale doraziť spodnými lesnými cestami k miestu, kde som ráno vyrážal na túru. Odbočujem vľavo, cestou míňam skládku dreva až sa dostávam k druhému drevoskladu, kde ma niečo ťahá vľavo hore. Zdolávam 5 m prevýšenie a ostávam v nemom úžase. Skalná stena. Veď také niečo tu predsa nie je, aspoň o tom neviem. Po chvíľke usudzujem, že je to kameňolom. Trocha sa zdržím a cez závoru vychádzam späť na cestu. Zisťujem, že ide o veľkotŕňanský lom, kde sa ťaží tufová hornina. Tak trochu bol lom mojím zadosťučinením. Vchádzam do lesa cez potok Hečka a už len lesnou cestou stále rovno až k starej zanedbanej budove (horáreň?) a domčeku, ktorý slúžil ako stajňa. Konečne som pri štátnej ceste a na konci putovania. Hneď na druhej strane cesty je autokemping.

Záver

Absolvovaná trasa nebola veľmi náročná, okrem strmšieho výstupu k Vysokému vrchu. Napriek ťažbe boli cesty len na niektorých miestach rozbité, ale dali sa prejsť okrajom. V skutočnosti som sa len utvrdil, že aj v malom či nižšom pohorí sa nachádza množstvo pekných miest, ktoré potešia turistického ducha.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek