Túra

Lazy a zaniknuté kúpele Borda

15.03.15
Konečne aj u nás na Východoslovenskej nížine trocha zasnežilo. Veď je začiatok februára, už bolo na čase, a preto dnes do auta beriem aj bežky, hoci neviem, či bude už dostatok snehu, hlavne aby bol nejaký starší základný. O tom však pochybujem, lebo dole cez týždeň aj pršalo. Na rovine si tohoročnú zimu veľmi neužijeme a aj keď nejakých 10 cm snehu napadne, tak už na druhý deň je po ňom. Stačí, aby sa doň poriadne zahryzlo slniečko svojimi lúčmi a môžeme sa už len tešiť na jarnú turistiku v Slanských vrchoch, dnes možno niekde pod Lazmi.

Trasa

Hájovňa pred kúpeľami Borda – vyhliadka Holubia hora – Lazy – pod Pecami – kúpele Borda – hájovňa

Ráno vyrážam smerom do Sečoviec, kde sa mám zastaviť ešte pre priateľa, s ktorým som sa dohodol na dnešnom dni. To však ešte neviem, že na križovatke stretnem aj Petra, a tak zastavujem, lebo sme sa už dosť dlho nevideli. Navrhujem mu, že sa s Tonom zberám niekde prejsť, nech ide so mnou k nemu a potom sa tam dohodneme, ako ďalej. Čo s dnešným turistickým dňom, to sa uvidí až na mieste, veď my to tu už dôkladne poznáme. Vyrážame teda v ústrety Slanským vrchom. Hore v dargovskom sedle však nechceme nechať auto, a tak sa pokračuje ďalej smerom k bývalým kúpeľom Borda. Odbočujeme z hlavnej cesty a po kilometri sme pri hájovni, kde niekedy zvykneme nechávať svojho štvorkolesového tátoša - aj dnes si ho tu ustajníme. Hneď, keď vystúpime von z auta, je vidieť, že aj keď snehu je okolo 10 cm, tak podklad na ceste nie je, a tak by sme zbytočne len ničili sklznicu. Tak dnes pôjdeme všetci traja na spoločnú túru. Tak kam sa ide? Celkom sa ukazuje aj pekné počasie, a tak možno bude vidieť aj ku Kojšovskej holi či Vysokým Tatrám. Preto smerujeme od hájovne po modrej, z ktorej odbočíme vľavo k Holubej hore. Pozrieme, ako to vyzerá z vyhliadky, potom smerom na Lazy, a ďalej sa uvidí. Od miesta, kde sa modrá stáča hore vpravo od asfaltovej cesty, pokračujeme ešte asi 200 m a odbočujeme vľavo smerom k Holubej hore a potom smerom na západ hore po lesnej ceste na hrebeň. Celou cestou až k miestu, kde odbočujeme k vyhliadke, nás sprevádzajú potôčiky vody pretekajúce po ceste. Po niečo viac ako pol kilometri odbočujeme vľavo na chodník a trocha strmšie stúpame. Z hrebeňa odbočujeme na juh a po 100 metrov sa nachádza samotná vyhliadka, z ktorej je pekný výhľad na juh a západ.

Vyhliadka

Menšia skalná stena, ktorú je vidieť aj z cyklotrasy smerom na Herľany alebo z vrcholu Ploská. Nachádza sa na južnom hrebeni Holubej hory, s plošinkou niekoľkých štvorcových metrov. Dnes sme dole pod plošinku nešli, ale na webe sa dajú nájsť aj iné fotografie z týchto miest. Dnes sa naskytá pekný pohľad na južnú časť vrchov pod Bogotou, samotný Dargovský priesmyk aj s pamätníkom. Za ním je vidieť Ploskú a nad ňou Tereš, za ním samotná Bogota, vľavo sú to Veľký a Malý Žiar. Vpravo dole nižšie je to Hrádok a za ním v pozadí Hradisko nad Slancom a vrcholy Dobrák a Bradlo. Dokonca sa dajú rozoznať aj Veľký Milič a Suchá hora. Na juhozápad sa v opare črtajú aj veže a komíny U.S. Steel Košice. Dnes je vidieť aj na Kojšovskú hoľu. Dole, najbližšie je osada Borda, vľavo Košický Klečenov, a potom aj Svinica. Celé to máme ako na dlani, len si sadnúť a preživať tieto výhľady. Oddychujeme a vraciame sa späť na lesnú cestu, po ktorej budeme pokračovať až pod Lazy. Samotný vrchol Holubej hory je ešte asi 700 m severnejšie po hrebeni. Dnes ho prechádzať nebudeme. Schádzame do doliny a dostávame sa na druhú stranu pod Lazy.

Mierne stúpame po lesnej ceste až pod hrebeň Lazy a to čo sme v duchu tušili, sa stáva aj skutočnosťou. Aj napriek veľkej vzdialenosti (okolo 100 km) je dnes vidieť až k našim veľhorám Vysokým Tatrám. Predsa, je zima a samotný vzduch je priehľadnejší. Slniečko nám krásne svieti od chrbta, až je niekedy zle pozerať do trblietavého snehu. Tu hore od 700 m je ho už pomaly aj 30 cm. Zastavujeme sa a pokračujeme hrebeňom smerom na východ k vrcholu Lazy.

Lazy

Vrchol s nadmorskou výškou 859 m. Vraj niekedy sa tento vrch volal Lysá, ale nik nevie, prečo bol premenovaný. Dnes po víchriciach a polomoch, ktoré tu v posledných troch rokoch boli, je neskutočne holý. Len sem-tam sa tu do výšky šplhá nejaký ten semenáč. Už od smerovníka Spálená stráň sem prichádzajú tri turistické značky. Modrá z Herlian smerom do Dargovského priesmyku cez zaniknuté kúpele Borda. Medzinárodná červená E3 a žltá z Dargova cez Bačkovskú dolinu a Parušťan. Z Lazov sú pekné výhľady južným smerom k Bogote a Zemplínským vrchom. Na západ je vidieť Kojšovskú, niekedy aj Kráľovu hoľu. Na sever je vidieť zas Makovicu, Rankovské skaly, v pozadí aj špicu vysielača Dubník a tiež Čiernu horu. Severozápadne aj Čergov a Tatry. Dobré miesto s výhľadom na celú dolinu medzi Lazmi a Veterníkom je aj zo sedla smerom k smerovníku pod Spálenou stráňou. Veterník je známy svojou najhlbšou dierou s hĺbkou až 55 m (prezýva sa aj Vitrová dzira). Zastavíme sa aj na chate pod Lazmi, kde by dnes mohol niekto byť, lebo sme našli stopy po lyžiach. Áno, sú tam priatelia, a tak sa zastavíme na kus reči a trocha sa aj ohriať v teplej miestnosti. Osušíme sa a pokračujeme červenou dole až k smerovníku pod Pecami. Na vrchole Cigána nám ako fotografický objekt poslúži skupina ihličnanov s bielou prikrývkou. Nepokračujeme celú cestu po modrej od smerovníka, ale trocha zmeníme smer, aj tak sa opäť po lesnej ceste dostaneme na modrú, ktorou potom budeme pokračovať až na asfaltovú cestu. Pri chatkách odbočíme pozrieť sa po dlhšej dobe aj do zaniknutých kúpeľov Borda.

Zaniknuté kúpele Borda

Nachádzajú sa od hlavnej cesty 2,5 km smerom na sever, na západnej strane Slanských vrchov v nadmorskej výške 460 m. Majiteľmi pozemkov bola rodina Forgáčovcov. Poslednou majiteľkou bola Alžbeta, ktorá sa v roku 1920 vydala za Kelemena Waldebotta. Žili v kaštieli vo Vyšnej Kamenici. V roku 1938 museli utiecť do Maďarska a po skončení II. svetovej vojny do Kanady. Časť, kde boli kúpele, mali výletné a poľovné sídlo. Pri dome mali na podstavci aj sochu sv. Alžbety Uhorskej, ktorá bola jej patrónkou. Bolá zničená po II. svetovej vojne (o tom, ako sa to stalo, sa da dočítať na www.praveorechove.com)

Boli tu vybudované vaňové kúpele, ktoré slúžili pre obyvateľov okolia, ktorí si sem chodili liečiť reumatické choroby. Za predchádzajúceho režimu sa tu usporadávali stretnutia mládeže, pionierske tábory a podobne. Mala to v správe od roku 1972 Jednota spotrebné družstvo. Bol tu čulý ruch. Dnes sú kúpele zdevastované. Hlavnú budovu od roku 1989 odkúpili saleziáni dona Bosca, ale už dnes aj to nie je pravda. Niekto to vraj odkúpil, tak sa dáme prekvapiť, ako to s ňou skončí. Najviac je udržiavaná časť, kde bol niekedy pioniersky tábor, ktorý vlastnili bývalé Východoslovenské železiarne Košice – VSŽ. Sú to však už všetko súkromné chatky. Odchádzame po ceste smerom k spojnici ciest a k hájovni. Míňame zanedbané futbalové ihrisko, točíme sa cestou vľavo a odbočujeme doprava. Po niekoľkých minútach sme už na konci dnešného putovania a skladáme svoje veci do auta.

Musím však podotknúť, že aj keď dnes to bola jedna z tých kratších túr a trasa sa tvorila cestou, tak sa nám s priateľmi skutočne vydarila. Dnešný zimný slnečný deň bol ako stvorený na prechádzku v horách. Škoda, že sme nemohli využiť aj bežecké lyže, určite by tento článok bol v niečom iný, ale podstatné je pre čitateľa priblížiť aj túto menej navštevovanú časť Slanských vrchov.

Fórum 3 príspevky
Lazy a zaniknuté kúpele Borda 15/03/15 17:13 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Keď človek dôjde prvý, je to už len čerešnička na torte Mužské prvenstvo v Slovenskej ultratrailovej lige 2019 patrí Mikulášovi Kérimu, ktorý svojím celoročným ziskom 8195,5 bodov nasadil latku naozaj vysoko. Svoje víťazstvo si zaslúžil skvelými výkonmi počas celej ultrabežeckej sezóny. Na ôsmich podujatiach SUT si vybojoval dvakrát 5. miesto (MF100 a NTS), raz 3. (P100), trikrát 2. (SŽ77, V100, RZB) a na dvoch podujatiach do cieľa dobehol ako prvý (L100, H100). Na tropickej Hriňovskej stovke (124 km, 5200 m+) zdolal náročnú trasu v čase 15:26:30, s takmer 1,5-hodinovým náskokom pred druhým Reném Mrázom. Miki je stálica slovenskej ultratrailovej scény, a tak mi nedalo a vyspovedala som ho, ako to robí, že mu to tak behá. dnes Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
PR Po stopách Pabla Escobara v Cestovateľskom kine Najznámejší narkoštát všetkých čias sa odhalí v špeciálnom Cestovateľskom kine. Návštevníci sa v utorok 10. decembra v KC Dunaj prenesú na miesta, z ktorých vzišiel a kde nakoniec aj padol milovaný a obávaný Pablo Escobar. V pútavom rozprávaní lekára a cestovateľa Ľuboša Fellnera ožije všetko zo seriálu Narcos, a ešte viac! včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lazy a zaniknuté kúpele Borda 15/03/15 17:13 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 859 m n. m.
    • min: 432 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 560 m
    • klesanie: 560 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 01.02.2015.
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7516 ° SŠ
      dĺžka: 21.5325 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7516 ° SŠ
      dĺžka: 21.5325 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • kúpele Borda, Dargovský priesmyk - parkovisko pri pamätníku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.11)