1. deň - okolo jazier

Zaparkoval som na bezplatnom parkovisku pri hornom konci jazera Almsee (590 m). Pleso je veľké a krásne sa v ňom zrkadlia okolité špicaté hory. Rakúšania ho obchádzajú v rámci nedeľnej prechádzky. Pri dolnom konci som musel vyjsť na cestu, lebo chodník bol uzavretý kvôli kalamite. Prišiel som do Habernau (577 m) a zabočil som do doliny Hetzau. Vedie ňou cesta, na ktorej je miestami asfalt. Začalo mrholiť, no asi po hodine prestalo. V údolí sú, trochu bokom od cesty, členité jazerá Große a Kleine Ödsee.

Welser Hütte

Za jazerami som minul Almtaler Hütte (714 m) a pohodové kráčanie po rovinke skončilo pri dolnej stanici nákladnej lanovky na Welser Hütte. Nasledovalo ostré stúpanie chodníkom Schermbergsteig. Ten je čiastočne istený. Sú tu dva dlhočizné hliníkové rebríky, ale aj jeden starý železný a desiatky metrov lana. Lano je zväčša spletené z tenších laniek, tak som si ho nazval “lano vrkočového typu”.

Prišiel som na Welser Hütte (1726 m). Vlani bola chata plná do prasknutia, teraz tu bolo sotva 15 hostí. Dal som si výbornú Frittatensuppe a potom som trkotal. Najprv s Nemcom z Frankfurtu, potom s trojicou Pražákov. Na chate môže nocovať 120 ľudí, ale dnes som spal v lágri pre 30 turistov sám.

2. deň - Schermberg

O 6.15 h som vyrážal z chaty. Išiel som smerom na Fleischbanksattel, ale kúsok pred sedlom som zabočil doprava. Mieril som na Schermberg. Je august, ale tu už snežilo. Kamenné bloky pokrývala trojcentimetrová vrstva snehu. Zo Schermbergu (2396 m) je nádherný výhľad. Dobre vidno susedné kopce Totes Gebirge, ale aj Traunstein a Dachstein. Na vrchole nie je kríž, ale akási trojnožka. V schádzaní zo Schermbergu ma zaujala skala. Vo vápenci vidno ulity mäkkýšov. Podobajú sa na obrovské korýtka rybničné. Boli ich tam hromady.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Temlberg

V tejto časti pohoria sú vápencové planiny, z ktorých vyrastajú vysoké štíty. Jedným z najkrajších je Temlberg. Jeho pravidelný tvar ma zaujal už vlani, teraz som sa rozhodol naň vyliezť. Stúpanie začína v sedle Temlbergsattel (2050 m). Chodník je slabo vychodený, ale vynikajúco vyznačený. Na vrchole Temlbergu (2331 m) je malý drevený kríž natretý na žlto. Z kopca dobre vidno Schermberg, Großer Priel aj Spitzmauer, ktoré sú všetky o pár metrov vyššie. Včera mrholilo, dnes však bolo nádherné slnečné počasie. Ideálne na hory.

Rotgschirr

Vrátil som sa do sedla a kráčal som vápencovou planinou, ktorá je dosť fádna. Zo sedla Rotkogelsattel (2000 m) som to chcel reznúť na svah Rotgschirru a vybral som sa na kamenné platne. Ale keď som sa ocitol pred priepasťou, otočil som sa a vrátil som sa na chodník.

Zbehol som na rázcestie Elmzageln (1690 m) k malému jazierku a zahol som doprava. Čakal ma 600-metrový výšľap. Výstup na Rotgschirr bol na Hikingu opísaný. Tak len spomeniem, že na vrchol vedie čiastočne istený chodník náročnosti A/B zväčša istený "vrkočatým lanom". Najatraktívnejší je záver, keď sa ide rampou, ktorej koniec je prehradený skalou s pár kramľami. Na vrchole Rotgschirru (2261 m) je veľký kríž. Kopec je dosť izolovaný, preto sa zdá, že je mimoriadne vysoký. Pri zostupe som ocenil istiace lano. Chodník je plný kamienkov a svah pod ním je poriadne strmý.

Pühringer Hütte

Zbehol som na Pühringer Hütte (1637 m) a zviezol som sa na lavicu. Čašníčka sa ma spýtala, čo si dám, no nebol som schopný ani hovoriť. Dnes som s veľkým batohom vyliezol na tri kopce a mal som dosť. Až keď som si oddýchol, čosi som si objednal. Na zajtra hlásia premenlivé počasie, ale chata je preplnená. V lágri pre 12 ľudí nás spalo asi 8, ostatné miestnosti museli byť plnšie. Chata je útulná, ale malá a trochu ošuntelá. Zišlo by sa vymeniť najmä matrace. Ten, na ktorom som spal, páchol od cigaretového dymu.

3. deň - Grieskarsteig

Ďalší deň mrholilo. Občas na štvrťhodinu prestalo, ale potom opäť smoklilo. Po hodine šliapania som bol mokrý. Zbehol som do Elmgrube (1622 m) a zahol som doprava. Vystúpal som do obrovského trávnatého kotla In der Wiesen, v ktorom sa pásli kravy. Za kotlom som kráčal krajinou plnou škrapov až do Grieskarsattel (1927 m).

Za sedlom som zišiel po starom snehu na hranu, kde ma čakal dych vyrážajúci pohľad. Podo mnou o kilometer nižšie bolo údolie, do ktorého som zostupoval. Grieskarsteig je čiastočne zaistený chodník vedúci sprvu po rampách, neskôr po kamenných platniach a na záver strmým svahom. Istenie je dosť poničené od padajúcich kameňov.

Sepp-Huber-Steig

Zbehol som na rázcestie v In der Röll (808 m). Hodinu od rázcestia mám auto, no čakal ma ešte jeden čiastočne istený chodník, vedúci Ahornkarom. Volá sa Sepp-Huer-Steig, je náročnosti A/B a zo všetkých výstupov, ktorými som išiel, je najkrajší. Je na ňom nedávno obnovené istenie a 20 až 30 rebríkov. Chodník nevedie holou skalou ako Grieskarsteig, rastie tu veľa stromov. Naviac, žľab je otočený tak, že vidno celé údolie až k Almsee.

Počas výstupu na chvíľu prestalo pršať a nad kotlom In der Röll sa utvoril obláčik. Začal stúpať a po pár minútach sa rozplynul. Nádhera. Nato začalo opäť pršať. Vystúpal som do sedla Röllsattel (1755 m). Necelé dva kilometre od sedla som videl Pühringer Hütte, z ktorej som ráno štartoval. Okruh som však nedokončil. Otočil som sa a chodníkom Sepp-Huber-Steig som sa vrátil do kotla In der Röll. Keď som zbehol do doliny, prestalo pršať. Vyjasnilo sa a ukázali sa hory. Lúčili sa so mnou v plnej kráse. Kým som prišiel k autu, aj som obschol.

Záver

Na záver čosi o cenách. Na Welser Hütte aj Pühringer Hütte stojí nocľah v lágri s kartou OeAV len 6,- €. Lenže zatiaľ, čo ma polievka na Welser Hütte vyšla na 3,50 €, na Pühringer Hütte stála 6,- €. Počas túry som išiel štyri čiastočne istené chodníky náročnosti A/B, takže nie je potrebný ferratový set (keď je suchá skala).

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek