Trasa

Muszyna – Zapopradzie – Borysów, štátna hranica PL/SK – Monastyr (Monastier) – Legnava – Kurčínska Magura – Hubová – Orlovská Magura – Kaplica – Orlov – Ľubotín

Z Muszyny do Legnavy

Aby som to mal zaujímavejšie, vybral som si začiatok túry v poľskej Muszyne, odkiaľ som sa po modrej mal dostať do rázovitej obci Legnava a na Kurčínsku Maguru. Smerovník v Muszyne som síce nenašiel, ale aspoň informačnú mapu o trase do Legnavy pri moste, po ktorom som sa mal dostať na “slovenskú” časť, resp. poľský výbežok na druhej strane rieky Poprad. Cez most som prechádzal v okamihu, keď sa nejaký dedko na bežkách zúfalo snažil nájsť zbytky zašpineného snehu. Z mosta je najlepší výhľad na ruiny miestneho hradu, ktorý stojí na neveľkom kopci nad mestom a odkiaľ sú nádherné výhľady. Odporúčam ho navštíviť, cesta s návštevou trvá maximálne hodinu. Keďže som tam bol, nevracal som sa, ale pokračoval som z mosta doprava, popod zalesnený kopec s hotelmi po ľavej strane a radovou zástavbou po pravej. Tu som zahliadol asi prvú modrú značku, ktorá bola na lampe. Ďalšiu až pri malom parku, za radovou zástavbou.

Pokračoval som okolo parku so sochami, fontánou až ku skupine domov v lokalite zvanej Borysów, kde sa modrá značka objavuje pravidelnejšie a už nie je problém. Nasleduje krátke stúpanie pomedzi domy a vstup do lesa po príjemnom chodníčku, kde sa po pravej strane objavujú výhľady na poľské údolie Popradu. Po chvíli chodník prudko zatáča doľava a smeruje strmo dole. Za zákrutou sa dostávam späť na slovenskú pôdu, keďže práve tu sa nachádzajú hraničné kamene plus staré pletivo.

V priebehu pár minút prechádzam potôčik, okolo posedu na ľavej strane, až krátkym klesaním sa dostávam na rozľahlú lúku s peknými výhľadmi na poľské kopce, stále okolo Popradu po pravej strane. Po ľavej mám hrebeň a v jeho strede osamelú väčšiu kaplnku Monastyr (Monastier). Prichádzam na koniec lúky, kde poza vŕby vidím domy, mysliac si, že je to Legnava. No keď som sa dostal bližšie, dostal som sa k rieke, ktorá mala ústiť do Popradu. Teda som potreboval nájsť most, a preto som sa podľa koľají v snehu pobral doľava, čo mi potvrdila aj modrá značka, až som došiel k nejakému väčšiemu obytnému zariadeniu s ohradenými pozemkom. Most som nevidel, ale nápis na dome, ktorý ma prekvapil, keďže tam bolo nejaké zariadenie v Legnave. Až potom sa mi rozjasnilo, že na druhú stranu mi netreba prechádzať, keďže by som sa dostal späť do Poľska a "prítok" nie je prítokom, ale samotným Popradom, ktorý prudko zatáča doľava a vytvára netradičné ohyby, tvoriace hranicu od Muszyny po Mníšek nad Popradom. Až pri písaní článku a pozeraní sa na mapu mi napadlo, že celá oblasť od Starej Ľubovne, Čirča/Leluchówa, Muszyny až po Mníšek nad Popradom je polostrov. Resp. jeden veľký ohyb rieky Poprad. A že nie je oblasť zaujímavá...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prvé nádherné výhľady na poľský Poprad

Pokračoval som ďalej do dediny, prechádzajúc okolo pár drevených domčekov, až som sa dostal do centra, kde bol v strede pamätník obetiam 1. svetovej vojny a obecný úrad. Značka viedla po ľavej strane. Prišiel som na koniec dediny, kde nastali pochybnosti, keďže značenie nebolo vidieť. Len ďaleko na druhej strane potôčika bolo čosi slabo viditeľné. Prešiel som cez potôčik a dobre som spravil. Po 100 metroch som našiel ďalšiu značku na jedličke, pri polozbúranom drevenom plôtiku a so starým kýbľom osadeným medzi stromom a plotom. Značka ma navádzala napravo, na strmú lúku. Tu treba ísť priamo nahor. Potvrdzuje to kolová značka na vrchu obzoru, len si ju treba všimnúť. Už po pár metroch do kopca sa ponúkajú nádherné výhľady, ktoré sa čím ďalej, tým viac otvárajú. Táto časť je jedna z dvoch najkrajších pasáží celej túry.

Prudké stúpanie sa po 200 metroch zmierňuje, na dohľad je poľovnícky posed. Značky sú poskromnejšie, keďže je to otvorená lúka, treba len pokračovať stále rovno. Od Muszyny až ku lesu pod Kurčínskou Magurou je síce dobré značkovanie, ale viditeľne staršie, čo dokazuje aj značka na pahýli stromu pri posede.

Po namáhavom výstupe si dávam krátky oddych kochajúc sa výhľadmi. Po chvíli pokračujem rovno na koniec lúčky, lesom idem stále rovno. Nakoniec, značkovanie je odtiaľ výborné, takže treba len značky sledovať. Začína stúpanie, v poslednej časti po dvoch odbočkách riadne strmé.

Strmák na Kurčínsku Maguru

Po najstrmšej časti sa dostávam na lesnú križovatku, kde odbočujem na druhú cestu zľava. Tu ma čaká ďalšie tiahle stúpanie, ale o niečo miernejšie. Pri jeho konci sa mi ukazujú výhľady cez polom na Poľsko. Prichádzam na malú lúčku, kde sa nechám viesť stopami doľava a nechtiac tak zídem zo značky, ktorá je síce naľavo na strome dobre viditeľná, ale jej pokračovanie je na prvý pohľad neviditeľné. Vidím len stromy s plastovými fľašami v priamom smere. Od tohto miesta až po hrebeň sa brodím aj polmetrovým snehom. Vyberám sa doľava v smere stôp a prídem takmer k hraničným kameňom. To znamená, že sa musím vrátiť k poslednej značke. Všímam si opäť stromy s plastovými fľašami a na nich nachádzam aj slabú modrú značku. Možno plastové fľaše slúžia ako netradičná náhrada za značenie.

Stúpam ďalej, ale len po chodníčku, prechádzajúc malými čistinkami. Napriek starému značeniu váham nad smerom len na jednom mieste a dostávam sa na poslednú, strmú čistinku, kde treba ísť doprava rovno nahor, a tak prichádzam na hrebeň. Značka na začiatku stúpania je na ľavej strane čistinky a potom zrejme prechádza na pravú, kde si ju nevšimnem a preto idem rovno nahor na hrebeň a vydávam sa doprava, kde predpokladám jej pokračovanie a samotný vrchol. Značku za chvíľu nájdem poniže môjho postavenia a po krátkej chvíli aj konečne prichádzam na vrcholový bod, kde ma víta triangulačný stĺpik. Aj rázcestník je 30 metrov nižšie, kadiaľ prechádza rovinatá značená lesná cesta do Čirča a Orlova. Na Orlovskú Maguru mi smerovník ukazuje hodinu chôdze.

Pohodovou trasou na druhu Maguru

Odtiaľ je trasa veľmi príjemná, lebo sú len mierne klesania a stúpania. Značkovanie je perfektné a aj nové. Jediný problém je pri prudkej odbočke doprava, na ktorú upozorňujú dve šípky. Treba ešte ostať na ceste a nenechať sa zviesť šípkami, ale odbočiť až na ceste vedúcej mierne doprava. O niečo neskôr vyruším aj dve srnky. Pokračujem ďalej, až vystupujem z lesa a dostávam sa na ťažbou vyholený kopec, kde začínajú prvé výhľady na Čergov a poľské kopce. Zároveň vidím signálnu vežu, ktorá sa nachádza na Orlovskej Magure. Cesta ale neviedla priamo, ale do "zetka". Pri prvom ohybe, cesta pokračuje rovno, a tak sa ukazujú krajšie výhľady aj na Levočské vrchy. Pri druhom ohybe sú opäť obmedzené výhľady na poľské kopce. Tu sa pripája zelená trasa vedúca do Starej Ľubovne. Posledných pár metrov a som na vrchole Orlovskej Magury, kde ma víta okrem veže tiež rázcestník.

Druhé nádherné výhľady na slovenský Poprad

Krátko rozmýšľam nad zelenou trasou do Malolipnického sedla a Plavnice, odkiaľ som chcel pôvodne štartovať, nakoniec ostávam verný žltej. Tá sa mi po asi 20 minútach pohodového zostupu cez les odmeňuje krásnymi výhľadmi na údolie medzi Magurami a Čergovom na ľavej strane, Levočskými vrchmi hneď oproti a Belianskymi Tatrami na pravej strane. Nádhera. To je druhá krásna pasáž na mojej trase. Zároveň vidím dediny Orlov na ľavej strane, Ľubotín v strede a Plaveč so zámkom na pravej strane.

To už som vyšiel z lesa na lúky tiahnuce sa od Orlova okolo Plavča až ďalej na západ. Na jednom z posledných stromov lesa je značka: "Po lúke rovno do dediny." Myslia Orlov, ale v podstate máte na výber, do ktorej. Na ľavej strane, hneď pod lesom je okrem druhej signálnej veže tiež kostol "Kaplica" z 30-tych rokov 20. storočia. Idem si ho obzrieť, sú tam lavičky a menšie pódium. Pokračujem ďalej a môžem zísť do Orlova po lúke alebo po ceste k potôčiku. Keďže výhľady by od potôčika neboli žiadne, ostávam na lúke. Po ľavej strane je viditeľný osamotený kríž, ktorý je mimo trasy, rovnako ďalší po pravej strane. Dedina sa približuje a okrem výrazného kostola sv. Paraskevy a štrkoviska rozoznávam domy. Prichádzam k jej koncu, kde začínajú políčka a ohradené záhrady. Zanedlho som pri kostole, kde sa stáčam napravo dole dedinou a o chvíľu som pri moste. Cesta v podstate konči, keďže za mostom začína priemyselná časť so štrkoviskom, firmami a železničnou traťou. Pri moste končí aj moja oficiálna túra a začína peší pochod do Ľubotína a odtiaľ stopovanie do Sabinova.

Zhrnutie

Značkovanie na trase je v podstate výborné. Modrá značka je o niečo staršia, niekde slabo viditeľná, ale stále bezproblémová. Žltá je nová a relatívne hustá. Možno menší problém by bol prechodom cez lúky so začiatkom v Orlove, ale značkovanie v dedine je dobré, aj keď rázcestník som nenašiel. Značka sa objavila sama od seba a bezpečne vedie na koniec dediny, odkiaľ je vidieť kostol pod lesom. Značky na tomto úseku sú poskromnejšie, ale stále dovedú k lesnej kaplnke.

Napriek tomu, že Kurčínska a Orlovská Magura neponúkajú extra výhľady, Kurčínska len cez stromy bez lístia a Orlovská ponad rastúci nový les, oplatí sa vybrať na trasu. Najprv zaujmú meandre Popradu, potom dreveničky Legnavy. Prvý veľký výhľad na Legnavu a poľské kopce s dedinami a druhý na Orlov a okolité dediny.

Najviac ma hreje pocit, že som navštívil ďalší zabudnutý kút i hory nášho Slovenska.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek