Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Lipky
Rozhľadňa Lipky Zatvoriť

Túra Radošovce – rozhľadňa Lipky – Kopčany

Pátral som u pána Gúgla, či nejaké mne neznáme rozhľadne sa nachádzajú v bývalom Západoslovenskom kraji, aby som počas krátkych dní zimného času mal čo objavovať bez dlhého cestovania. Rozhľadne Lipovec a Hrajky sme navštívili ešte počas slnečnej jesene a na rozhľadňu Lipky nad Unínom som sa chystal aj s kamarátmi začiatkom februára. Kúpil som vlakové lístky, nachystal ruksak a ráno som sa zobudil s horúčkou 38,5 °C. Po týždňovej PN-ke som radšej nič neorganizoval a koncom februára som sa tam vybral sám.

Vzdialenosť
22 km
Prevýšenie
+422 m stúpanie, -471 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 28.02.2015
Pohoria
Záhorie: Záhorská nížina - Chvojnická pahorkatina
Trasa
Voda
studňa pri chatovej osade pod horou Vít, prameň pri horárni pod Zámčiskom
Doprava
Skalica (vlak, bus) - Radošovce (bus), Kopčany (vlak, bus) - Skalica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Trasa

Radošovce – Vieska – Vít – chatová osada – horáreň – Zámčisko – rozhľadňa Lipky – Unín – Radimovský potok – Kopčany

Úvodom musím pochváliť železnicu. Z Bratislavy do Skalice s prestupom v Kútoch, ako aj z Kopčian do Bratislavy s prestupom v Kútoch vlaky na seba krásne nadväzujú a chodia v dvojhodinových intervaloch. Z Kopčian som bol doma v Petržalke aj s cestou MHD za 1.45 h. To sa potom krásne plánuje túra!

Druhý pokus

Keď som v Skalici vystúpil z ranného vlaku, začal som veriť, že tento raz sa túra vydarí. V autobuse som bol sám a do Radošoviec sa nás nenazbieralo ani na mariáš. Môj otec pochádza z Radošoviec, ale od Trnavy a tak som sa tešil, ako ho v pondelok prekvapím fotkami z okolia záhoráckych.

Kamaráti začiatkom februára išli napokon bezo mňa a v Radošovciach bola verejná zabíjačka. Veľmi si to pochvaľovali a zaklincovali to sústredením v krčme v Uníne. Tak sa sústreďovali, že ani nestihli referendum.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mňa tu nič také nečakalo, a tak som cez most prešiel ponad Chvojnicu, obišiel som krčmu a ocitol som sa vo Vieske. Hneď na začiatku je cintorín a pekná kaplnka. Po prehliadke som pokračoval jedinou ulicou a hľadal som prieluku medzi domami, kadiaľ mala ísť poľná cesta na kopec Vít. Prvú nakreslenú cestu v mape som nejako nenašiel, a tak krátko pred koncom dediny som sa potešil druhej. Prešiel som pomedzi ploty záhrad na poľnú cestu a po nej som sa dostal k vybetónovanej ploche s uskladnenou slamou. Pravdepodobne všetka vysoká zver z celého šíreho okolia si tu spravila McDonald´s a poľná cesta do hory bola tisícami kopýtok rozrytá do bahenného kúpeľa. Pooraným poľom sa nedalo ísť, a tak som sa s kilami blata pomaly kĺzal do kopca. Potešil som sa, keď cesta odbočila doprava a pokračoval som kolmo lúkou s fľakom jediného snehu celého dnešného dňa. Ako tak som sa zbavil blata na vibramkách a lesom som vyšiel na hrebeň ku kaplnke. Keby pánom meteorológom vyšla predpoveď, mohla byť odtiaľto pekná panoramatická vyhliadka. Takto som v sivosti dňa mnoho nevidel.

Prekvapilo ma množstvo domov a pochopil som, že je to asi miestna záhradkárska kolónia. Kaplnka stojí pod tromi mohutnými stromami a keď majú listy, musí byť príjemné sa tu prechádzať. Zvrtol som sa doľava a lesom som klesol na cestu, ktorá viedla k centru kolónie. Je ňou studňa s lavičkami. Krížom cez lúku stojí veľký altánok so stolom a lavičkami. Nesadol som si tu, ale vrátil som sa po ceste kúsok späť a pokračoval po lesnej ceste doľava. Podľa mapy ma mala priviesť k horárni pri asfaltke, spájajúcej Viesku s Unínom. Lesom sa mi kráčalo príjemne, cesta bola suchá, a tak netrvalo dlho a bol som pri horárni a asfaltke. Zabočil som doprava a po asfaltke som začal stúpať na Zámčisko. Mal som zapnutú mapu Lokus Free v tablete a neveriaco som pozeral na záznam trasy. Hoci som kráčal po asfaltke, podľa družíc som bol mimo nej v lese. Pomyslel som si: "Kde udelali soudruzi z NDR chybu?"

Z lesa sa ozývali motorové píly drevorubačov, ktorým možno patrí maringotka na vrchole Zámčiska. Nešiel som pátrať po pamätnom strome, naznačenom v mape, ani či sú tu nejaké stopy po hrade či zámku, keď má kopec také meno. Asfaltka pokračovala mierne doprava dolu z kopca a pochopil som, že ju musím opustiť, ak sa chcem dostať na lúky, kde má byť rozhľadňa. Ocitol som sa tak na lesnej ceste, ktorá viedla doľava a vyviedla ma na poľnú cestu. Videl som pred sebou Unín, no rozhľadňu nie. Keď som sa pozrel za seba, uvidel som nielen ju, ale aj vysoký telekomunikačný stožiar. Takže som urobil čelom vzad a vykročil som k vežiam. Začal fúkať studený vietor, do toho sivá obloha. Rozhodne to nebolo predpovedaných +10 °C, slnečno, mierny vietor!

Rozhľadňa na pamätnom mieste

Pred telekomunikačnou vežou som zahol doprava a po štrkovej ceste som došiel k rozhľadni. Slávnostne ju otvorili v lete roku 2014. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že na tomto mieste stál vyhliadkový pavilón Ferdinanda a Márie Anny - Aussicht a že majiteľ panstva, kráľ Ferdinand videl kopec priamo z Viedne. Ja som na rozdiel od neho nevidel poriadne ani Unín. Ďalej, vraj v roku 1902 sa tu konali veľké vojenské manévre a bola tu vybudovaná drevená rozhľadňa vysoká 60 m, z ktorej ich sledoval cisár František Jozef I. Na druhej strane tabule je informácia, ktorá iste zaujme mnohých. Vraj v Uníne majú obecnú pálenicu od roku 1943 a pri príležitosti 70. výročia jej otvorenia na výstave degustovali 500 vzoriek slivovíc a iného páleného. Nuž sa nečudujem kamarátom, že sa tu tak trochu pozabudli.

Pred rozhľadňou na trávniku v kruhu stromov je kríž. Rozhľadňa je postavená z tvárnic a hore na vyhliadkovú plošinu sa dá dostať po oceľových rebríkoch bez zábradlí. Keď som sa vzhľadom na moje sympatie k stúpaniu do výšok, pomaly po nich plazil hore, strašne ma oziabali ruky a cez otvory v stenách ma nepríjemne prefukoval vietor. Výhľad zhora bol v podstate nulový, akurát som v lese zazrel za prvou aj druhú telekomunikačnú vežu.

Opatrne som zišiel dolu a keďže sú tu len dve lavičky, žiaden stôl a veľmi fúkal studený vietor, pobral som sa preč. Pôvodne som chcel zísť do kúpeľov Smrdáky a potom pokračovať niekam na Záhorie, no deň nebol pekný, všade bolo na cestičkách blato, a tak som sa pobral do Unína. Došiel som doň popri kríži postavenom v roku 1929. Zišiel som k obecnému úradu, oproti ktorému je snáď jediná socha sv. Vendelína u nás, čo som videl. Obzrel som si kostol a pokračoval som po asfaltke smerom na Radimov. Podľa mapy som vedel, že musím pri soche svätého Jána Nepomuckého zabočiť doľava na poľnú cestu a keď som bol pri nej, s radosťou som tak urobil, lebo po ceste chodilo dosť áut. Vybral som z ruksaku chleba a kráčajúc som sa dal do jeho konzumácie. Bol som už hladný a na lavičke autobusovej zastávky som nechcel sedieť. Už aj tak som vzbudil medzi miestnymi dievčencami dosť veľkú pozornosť. Asi tu veľa turistov nechodí.

Bahenný kúpeľ

Poľná cesta skončila pri malej poľovníckej "pevnosti". Po rebríku sa ide hore k posedu s terasou a zábradlím a pod tým je senník. To všetko na piatich hrubých kmeňoch. Cesta ďalej nepokračovala, darmo bola v mape nakreslená. Poorané pole rozdeľoval na dve časti úzky pás stromov a ako som sa lopotil oráčinou, vybiehali od stromov kopy sŕn a zajacov. Keby sa nehýbali, ani o nich neviem.

Veľmi som sa potešil asfaltke na Radimov. Lenže chodilo po nej veľa áut, a tak som pokračoval po panelkovej ceste rovno cez Radimovský potok. Tá potom išla doľava, a tak som popri potoku kráčal poľom s oziminami. Mal som dôjsť k poľnej, pevnej ceste medzi Radimovom a Kopčanmi. Vybral som sa teda šikmo poľom a bola to teda fuška. Chvíľu som kráčal zvyškom slnečníc, chvíľu oziminami, no napokon oráčinou. Cesta sa však nekonala, len úzky pás trávy so stromoradím. Aj to bolo však lepšie, ako pole. Tak som sa zvrtol doľava a vybral sa smerom na Kopčany. V diaľke som začul pískanie vlaku a v cestovnom poriadku som si našiel, že o 26 minút mi ide vlak na Kúty. Tri kilometre som poľom priam preletel, darmo ma chcelo blato na vibramkách zadržať. Ani plán pozrieť si kostolík svätej Margity Antochijskej pri Kopčanoch ma už nezaujímal. Už som mal blata vyše hlavy.

Ako tak som si očistil vibramky, sadol do vláčiku a celý šťastný sa viezol domov. V hlave sa mi rojili myšlienky na vander za rozhľadňami v okolí Zaječí. Stojí tu totiž partnerská rozhľadňa Maják a ďalších osem výhľadových veží.

Fotogaléria k článku

Najnovšie