Zasnežená spišská krajina
Túra

Markušovský skalný hríb, Šiklavá skala a Miloj

29. 03. 2015
Markušovský skalný hríb a Šiklavá skala nie sú veľmi známe širokej turistickej verejnosti. Preto aj mne dlhodobo unikali tieto skvosty, a aj keď som o nich párkrát počul, rýchlo som na ne zabudol. Vďaka článku na Hikingu, som na ne opäť naďabil a keďže zhodou náhod bola ešte zima a mrzlo, bolo rozhodnuté, čo ešte počas zimy navštívim.

Trasa

Markušovce – Markušovský skalný hríb – Matejovce nad Hornádom – Šiklavá skala – Chrasť nad Hornádom – Miloj, zrúcanina – Spišský Hrušov

Slnečný februárový týždeň iste veľa turistov využilo na turistiku či bežkovanie v prírode. A keď sa ohlásil parťak zo západu, že by došiel pozrieť nepoznaný východ, tak som začal rozmýšľať, čo reprezentatívne, ľahké a časovo dostupné by som mu ukázal, kde som zároveň chcel tiež isť pozrieť. Voľba prakticky hneď padla na ľahkú trasu z Markušoviec po žltej cez Skalný hríb do Matejoviec, kde sme sa mali napojiť na červenú cykloznačku, vedúcu okolo Šiklavej skaly do Chraste. Odtiaľ nadivoko, cez polia k zrúcanine veže kostola zaniknutej dediny Miloj, povyše dediny Spišský Hrušov, neďaleko hlavnej cesty zo Spišskej Novej Vsi do Košíc.

Z Markušoviec ku Skalnému hríbu a Šiklavej skale

Turú sme začínali v Markušovciach, keďže kamoš vystúpil v Spišskej Novej Vsi a tam sme sa stretli. V strede dediny nás hneď upútal kostol nad cestou, vedľa neho ruiny hradu a následne najväčšia a najznámejšia pamiatka dediny a určíte aj širokého okolia - Markušovský zámok. Žiaľ, čas na prehliadku interiéru nebol, tak sme si ho pozreli len zvonku a zabočili k letohrádku Dardanely. Prechodom dedinou sme ešte rozjímali nad tým, že Markušovce majú šťastie, ale aj smolu na pamiatky. Šťastie, že ich majú a nešťastie, že ich je veľa, pričom menej významné chátrajú a rozpadávajú sa. Dôkazom toho sú asi tri či štyri kúrie len na hlavnej ulici. Ľudia k pamiatkam nemajú veľmi vrelý vzťah, na druhej strane, čo by z viacerých kúrii v jednej dedine mohli urobiť?

Pokračovali sme po hlavnej, ktorou nás viedla žltá značka od železničnej zastávky a došli sme k mostu ponad Hornád, kde nás na jeho druhý breh, v ústrety lesa, posielal smerovník. Prešli sme a hneď zabočili doprava na ulicu medzi riekou a domami a následné lúkou, až k hore, kde sa jej boku dotýkal Hornád. Tadiaľ sme už išli výraznejším chodníčkom, ktorý čoskoro odplaví Hornád. Prešli sme na druhu lúku, ktorou sme sa dostali opäť k meandrujúcemu Hornádu, ale tu už nás značka navádzala serpentínami do lesa. Asi za tretím ohybom sme konečne došli k Markušovskému skalnému hríbu. Tak konečne som sa k nemu dostal a bol som rád. Pofotili sme ho, seba navzájom a pokračovali sme. Tu sa dalo vrátiť serpentínami k Hornádu alebo pokračovať po žltej. Krátkou odbočkou sa dá dostať k miestu s výhľadmi nielen na protiľahlé Volovské vrchy a dolinu Hornádu, ale aj na skalný hríb zvrchu.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pokračovali sme ďalej a o niečo strmším zrázom sme sa vrátili opäť na chodník, ktorý sme opustili pred odbočkou na hríb. Za 10 minút sme sa dostali cez lúku a ihrisko medzi lesom a Hornádom do Matejoviec. Železničným podchodom sme vošli do dediny, kde bolo niekoľko alternatív, len nie červená cykloznačka. Ale netreba sa báť, pred žltou budovou, zrejme krčmou, odbočiť doľava pomedzi domy, popod nevýrazný kostol, kde sa červené C-čko ukazuje a vedie nás ulicou na poľnú cestu ku psiemu útulku. Odtiaľ sa ide mierne vpravo zabočujúcou poľnou cestou k lesu, kde je možné zazrieť ľadopády. Za 10 minút sme sa dostali na vyvýšenú cestu - hrádzu medzi Hornádom a horou a po chvíli sme došli k Šiklavej skale. Musím uznať, že to vyzerá parádne. Strmšie klesanie ku skale nebol problém zísť, tak sme si išli poobzerať ľadopády zblízka. Akurát škoda, že najväčšie výtvory popadali. Napriek tomu ich ostalo visieť ešte dosť a bolo sa na čo pozerať a pri čom sa pofotiť. Po prečítaní informačnej tabule sme sa vydali k poslednému cieľu túry.

Od Šiklavej skaly k zrúcanine Miloja

PO približne pol hodine pohodovej cesty, z ktorej je vidieť nad dedinou les, ku ktorému sa treba dostať, sme sa ocitli v Chrasti nad Hornádom. Prešli sme podchodom a mostom nad Hornádom a za autobusovou zastávkou a krčmou odbočili do prvej pravostrannej uličky, mierne stúpajúcim terénom. Tu treba ísť stále rovno. Prechádzali sme okolo starých drevených plôtikov, ktoré v pozadí so stodolami, dedinou a oprotistojacimi kopcami dotvárali starodedinský ráz. Nasledovalo mierne stúpanie až k lesu, pričom sme minuli posledné plôtiky, koryto potôčika, dve malé drevené ohrady a popod elektrické vedenie sme prišli k lesu. Odtiaľ sa naskytujú široké spätné výhľady na Chrasť či za ňou stojace Volovské vrchy.

Prišli sme k ľavému okraju lesa, kde nás prekvapil opäť výhľad na, za obzorom stojace, Vysoké Tatry. Zároveň sme na pravej strane doliny zazreli aj zrúcaninu veže kostola v Miloji, ktorá bola posledným bodom na našej túre. Zbehli sme k zrúcanine, kadiaľ vedie zelená cykloznačka. Rozvalina má svoje genius loci, keďže je z nej takmer kruhový výhľad. Od Vysokých Tatier cez dolinu s hlavnou cestou, vedúcou ku Spišskému Hrušovu, nad ktorým sa ukazuje Branisko.

Do dediny je možné sa dostať po cykloznačke cez Miloj, rázcestie, je to asi štvorkilometrová cesta popod les. My sme kráčali možno kratšou, ale o niečo nebezpečnejšou trasou po hlavnej ceste, keďže sme chceli stopovať. Autá však priam leteli, tak sme dopochodovali až do dediny, kde sa naša malá túra po prírodných a historických pamiatkach Spiša definitívne skončila.

Zhrnutie

Túra, ak nie rovno prechádzka, je veľmi ľahká, kratšie stúpanie je len k Makušovskému skalnému hríbu a veľmi pohodové stúpanie k lesu nad Chrasťou. Celé to trvalo asi 3,5 hodiny. Žlté značkovanie je len od Markušoviec do Matejoviec, odtiaľ treba sledovať červenú cykloznačku do Chraste a k Miloju sa dá dostať náhodnou trasou okolo lesa. Stálo by za úvahu prepojiť trojicu zaujímavých miest Spiša oficiálnou turistickou značkou.

Fórum 5 príspevkov
Markušovský skalný hríb, Šiklavá skala a Miloj 02/04/15 22:50 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pastierová, chatka pod Bukovou Slovenský kras nemá veľa možnosti na prespatie pod strechou a preto určite poslúži znalosť prístrešia na strategickom mieste pri prechode najdlhšej značenej trasy v rámci Slovenského krasu. 20/11/20 Henrich Tomáš Slovenský kras
Túra Pamiatkami Poduklianska IV. – Rotunda a Kaštielik Pred dvoma rokmi, pri príležitosti 100 rokov od ukončenia Veľkej vojny (1. svetová vojna) som navštívil najznámejšie miesta, ktoré majú súvis s vojnovými, ale aj povojnovými udalosťami na východnom fronte blízko slovenskej hranice. No zaujímavé sú aj ďalšia pamiatky, ktoré by nebolo od veci si pozrieť. 11/11/20 Henrich Tomáš Nízke Beskydy
Túra Podhorie Levočských vrchov v jeseni Na rodnom Východe sú len dve pohoria, kde som len minimálne pochodil. Jedným z nich sú Levočské vrchy a prvá, a zatiaľ posledná, návšteva bola pred štyrmi rokmi. Aj keď ďalšiu som si naplánoval po zvyčajných dvoch, až slnečné októbrové dní roku 2018 mi dopomohli k návšteve, síce len podhoria, ale zato veľmi pekného jesenného. 01/11/20 Henrich Tomáš Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskom 4: Zamagurie, Spiš a Šariš Štvrtá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Pieniny, Ľubovniansku vrchovinu, Čergov, Branisko a Čiernu horu. dnes Pavel Forgáč Čierna hora, Branisko, +
Útulňa Polianka Napriek značnej rozlohe Volovských vrchov sa dajú turistické chaty v pohorí spočítať na prstoch jednej ruky. Ani jednoduchých útulní pre tulákov tu veľa nenájdete. Do rodiny turistických útulkov v roku 2020 pribudla vzorne postavená útulňa Polianka, ktorú postavili Gelnické lesy. včera Tomáš Trstenský Volovské vrchy
Túra Malá Svišťovka, Skalnaté pleso a Zamkovského chata v zime Počas zimnej sezónnej uzávery vo Vysokých Tatrách sú v kurze najmä horské chaty či vodopád Skok, no veľmi pekné výhľady ponúka menej frekventovaná trasa cez sedlo Malej Svišťovky. Na prechod si treba vyhradiť dostatok času, zaberie celý krátky zimný deň, ak teda nechcete v polovici túry použiť na zostup lanovku. Jedným z lákadiel pre deti môže byť aj to, že počas nej vystriedate všetky štyri farby značených trás. 14/01/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Markušovský skalný hríb, Šiklavá skala a Miloj 02/04/15 22:50 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Spiš: Hornádska kotlina a Volovské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 500 m n. m.
    • min: 400 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 250 m
    • klesanie: 300 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 17.02.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9103 ° SŠ
      dĺžka: 20.6348 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.94582 ° SŠ
      dĺžka: 20.70758 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Markušovce (vlak, bus)
      Spišský Hrušov (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.34 (0.61)