Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrebeňom na Großer Sulzberg, napravo Ötscher
Hrebeňom na Großer Sulzberg, napravo Ötscher Zatvoriť

Túra Za výhľadmi na Großer Sulzberg

Hoci má Großer Sulzberg iba 1400 metrov, je najvyšším kopcom pohoria Türnitzerské Alpy (Türnitzer Alpen). Nevedie naň turistická značka, napriek tomu je hojne navštevovaný. Dôvodom sú nádherné výhľady. Zo Sulzbergu vidno kopčeky od Schneebergu na východe po Ennstalerské Alpy na západe.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+600 m stúpanie, -600 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 08.03.2015
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Türnitzerské Alpy (Türnitzer Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1400 m n. m.
  • Najnižší bod: 880 m n. m.
Doprava
parkovisko na Molterboden

Prvé úseky pešo

Na Großer Sulzberg som sa vybral, až keď hlásili jasno a bezvetrie. Pôvodne som plánoval trasu podľa bergfex.at, dopadlo to však ináč. Problém bol už s parkovaním. Cestu „Mariazellerbahn Strecke“ lemovali metrové mantinely snehu. Malé parkovisko som našiel až 1,5 kilometra za rázcestím, z ktorého som plánoval štartovať. A tak som prvé metre prechádzky absolvoval po asfaltke.

Na rázcestí som našiel značku „zákaz vjazdu“ s nápisom „Foreststraße“. Takže tu kdesi je zvážnica, po ktorej chcem šliapať. Keďže nebola odhrnutá, na lúke ju pod metrovou vrstvou snehu bolo ťažké zbadať. V podstate som ju určil podľa starých slabo viditeľných stôp od snežníc a lyží. Pred pár dňami tu išiel jeden človek na snežniciach a chvíľu nato jeden alebo dvaja na lyžiach.

Mrzlo. Keď som kráčal po stopách od snežníc či od lyží, nezabáral som sa. Potešilo ma to, nemal som chuť lopotiť sa so snežnicami celý deň. Dnešná prechádzka mala byť oddychová. Jedna zvážnica odbočila doľava, jedna doprava, a za zákrutou sa stopy vybrali do lesa. Pokračoval som po lesnej ceste, lenže bez starých stôp som sa okamžite začal poriadne zabárať do snehu. Nedalo sa nič robiť, musel som si nasadiť snežnice. Po pár metroch sa stopy vrátili späť na cestu. Ľudia čo išli predo mnou to tu poznali a lesom si skrátili serpentínu.

V snežniciach na vrchol

Prišiel som na rázcestie. Pôvodne som chcel ísť rovno, juhozápadným smerom, lenže tam bola zvážnica zarezaná do svahu a snehu bolo toľko, že zárez nebolo vidno. Bol tam iba strmý zasnežený svah. Nemal som chuť sekať si snežnicami stupy do snehu, preto som zahol doľava. Ocitol som sa na ceste, ktorú nemám na mape, hoci ako som zistil doma, na mape bergfexu zvážnica je. Lyže a snežnice išli po nej tiež.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zvážnica mierila na východ a mierne stúpala. Po chvíli som sa ocitol nad parkoviskom, na ktorom som nechal svojho tátoša. Stopy lyží sa vybrali hore lúkou, na ceste ostali už iba stále menej zreteľné stopy od snežníc. Za zákrutou sa na ceste objavili poriadne záveje. Nakoniec sa stratili aj stopy od snežníc, lenže to som bol tesne pod hrebeňom. Posledný úsek bol najnáročnejší. Cesta bola zasypaná tak, že sa nedala rozoznať. Bolo treba vystúpiť pár desiatok metrov hore strmým svahom.

Na hrebeni som prišiel na oranisko. Včera či predvčerom tu prešli davy ľudí na snežniciach a jeden alebo dvaja dokonca bez nich. Tí sa poriadne zabárali. Hrebeň je bez stromov, vďaka čomu sú z neho nádherné výhľady. Počas celého výstupu som videl Tirolerkogel, ktorý je asi 5 kilometrov severne od Sulzbergu. Z vrcholu som videl aj majestátny Ötscher na západe, Göller na východe, ale aj vzdialenejšie kopce. Schneeberg, Rax Alpe, Hohe Veitsch (ktorý je od severu hrbatejší ako od juhu), Hochschwab a západne nádherné štíty... to musí byť Gesäuse! Kvôli tomuto výhľadu sa sem oplatilo liepať. Akurát Dürrenstein z vrcholu kvôli stromom nevidno. Tento kopec som si odfotil z hrebeňa kilometer západnejšie.

Zostup

Pri obligátnom vrcholovom kríži som zjedol desiatu a začal som zostupovať. Kráčal som po hrebeni na východ. Nie je tu zvážnica, sledoval som stopy snežníc. Schádzanie do sedla pod malým Sulzbergom je trochu strmšie, nie je to však žiaden zabijak. Keďže stopy pokračovali na Kleines Sulzberg, vyliezol som na kopec tiež. Vrchol je zarastený lesom a nie je z neho žiaden výhľad. Navyše, stopy snežníc tu končili. Zrejme sa turisti vrátili späť do sedla, ja som sa rozhodol pokračovať ďalej.

Zbehol som na nádhernú lúku do širokého sedla. Problém bol v tom, že za sedlom bol bralnatý kopček, na ktorý som sa neodvážil liezť. Zahol som na sever. Tam bol poriadne strmý svah, ale bez skál. Už nemrzlo, bolo nad nulou, a ako som si zasekával snežnice do svahu, uvoľňovali sa z neho malé snehové gule, ktoré sa kotúľajúc dolu svahom menili na poriadne kolesá. Keby bol svah bez stromov, asi by som sa vrátil za Malý Sulzberg. No svah bol vo vysokom lese, tak som dúfal, že žiadna lavína nepadne. Na jednom mieste bola v snehu asi 5 metrov dlhá trhlina, preto som išiel cez ňu veľmi opatrne.

Zliezol som 100 metrov a prišiel som na zvážnicu. Po nej som pokračoval na východ. Keď skončila, čakal ma ďalší zostup lesom, no v oveľa miernejšom svahu. Tesne nad Ulreichsbergom som prišiel na zvážnicu, na ktorej sa objavili stopy od snežníc. Boli to tie, Ktoré som sledoval na Kleines Sulzberg. Z dediny ma čakali ešte dva kilometre po asfaltke k parkovisku. Cestou domov som sa zastavil v Annabergu, kde som si pozrel gotický kostol. Na chóre ktosi hral na flautu, tak som mal aj umelecký zážitok.

Záver

Großer Sulzberg je dosť ďaleko, no ponúka také výhľady, že sa naň oplatí liezť. Kopec je bližšie k centrálnym hrebeňom Álp, preto si myslím, že sa tu sneh udrží o voľačo dlhšie. Nie sú tu robené žiadne bežkárske trasy, lebo tu nie sú horské chaty. Ak sa sem vyberiete na lyžiach, bude to skôr turistika ako športovanie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie