Túra

Za výhľadmi na Großer Sulzberg

24.03.15
Hoci má Großer Sulzberg iba 1400 metrov, je najvyšším kopcom pohoria Türnitzerské Alpy (Türnitzer Alpen). Nevedie naň turistická značka, napriek tomu je hojne navštevovaný. Dôvodom sú nádherné výhľady. Zo Sulzbergu vidno kopčeky od Schneebergu na východe po Ennstalerské Alpy na západe.

Prvé úseky pešo

Na Großer Sulzberg som sa vybral, až keď hlásili jasno a bezvetrie. Pôvodne som plánoval trasu podľa bergfex.at, dopadlo to však ináč. Problém bol už s parkovaním. Cestu „Mariazellerbahn Strecke“ lemovali metrové mantinely snehu. Malé parkovisko som našiel až 1,5 kilometra za rázcestím, z ktorého som plánoval štartovať. A tak som prvé metre prechádzky absolvoval po asfaltke.

Na rázcestí som našiel značku „zákaz vjazdu“ s nápisom „Foreststraße“. Takže tu kdesi je zvážnica, po ktorej chcem šliapať. Keďže nebola odhrnutá, na lúke ju pod metrovou vrstvou snehu bolo ťažké zbadať. V podstate som ju určil podľa starých slabo viditeľných stôp od snežníc a lyží. Pred pár dňami tu išiel jeden človek na snežniciach a chvíľu nato jeden alebo dvaja na lyžiach.

Mrzlo. Keď som kráčal po stopách od snežníc či od lyží, nezabáral som sa. Potešilo ma to, nemal som chuť lopotiť sa so snežnicami celý deň. Dnešná prechádzka mala byť oddychová. Jedna zvážnica odbočila doľava, jedna doprava, a za zákrutou sa stopy vybrali do lesa. Pokračoval som po lesnej ceste, lenže bez starých stôp som sa okamžite začal poriadne zabárať do snehu. Nedalo sa nič robiť, musel som si nasadiť snežnice. Po pár metroch sa stopy vrátili späť na cestu. Ľudia čo išli predo mnou to tu poznali a lesom si skrátili serpentínu.

V snežniciach na vrchol

Prišiel som na rázcestie. Pôvodne som chcel ísť rovno, juhozápadným smerom, lenže tam bola zvážnica zarezaná do svahu a snehu bolo toľko, že zárez nebolo vidno. Bol tam iba strmý zasnežený svah. Nemal som chuť sekať si snežnicami stupy do snehu, preto som zahol doľava. Ocitol som sa na ceste, ktorú nemám na mape, hoci ako som zistil doma, na mape bergfexu zvážnica je. Lyže a snežnice išli po nej tiež.

Zvážnica mierila na východ a mierne stúpala. Po chvíli som sa ocitol nad parkoviskom, na ktorom som nechal svojho tátoša. Stopy lyží sa vybrali hore lúkou, na ceste ostali už iba stále menej zreteľné stopy od snežníc. Za zákrutou sa na ceste objavili poriadne záveje. Nakoniec sa stratili aj stopy od snežníc, lenže to som bol tesne pod hrebeňom. Posledný úsek bol najnáročnejší. Cesta bola zasypaná tak, že sa nedala rozoznať. Bolo treba vystúpiť pár desiatok metrov hore strmým svahom.

Na hrebeni som prišiel na oranisko. Včera či predvčerom tu prešli davy ľudí na snežniciach a jeden alebo dvaja dokonca bez nich. Tí sa poriadne zabárali. Hrebeň je bez stromov, vďaka čomu sú z neho nádherné výhľady. Počas celého výstupu som videl Tirolerkogel, ktorý je asi 5 kilometrov severne od Sulzbergu. Z vrcholu som videl aj majestátny Ötscher na západe, Göller na východe, ale aj vzdialenejšie kopce. Schneeberg, Rax Alpe, Hohe Veitsch (ktorý je od severu hrbatejší ako od juhu), Hochschwab a západne nádherné štíty... to musí byť Gesäuse! Kvôli tomuto výhľadu sa sem oplatilo liepať. Akurát Dürrenstein z vrcholu kvôli stromom nevidno. Tento kopec som si odfotil z hrebeňa kilometer západnejšie.

Zostup

Pri obligátnom vrcholovom kríži som zjedol desiatu a začal som zostupovať. Kráčal som po hrebeni na východ. Nie je tu zvážnica, sledoval som stopy snežníc. Schádzanie do sedla pod malým Sulzbergom je trochu strmšie, nie je to však žiaden zabijak. Keďže stopy pokračovali na Kleines Sulzberg, vyliezol som na kopec tiež. Vrchol je zarastený lesom a nie je z neho žiaden výhľad. Navyše, stopy snežníc tu končili. Zrejme sa turisti vrátili späť do sedla, ja som sa rozhodol pokračovať ďalej.

Zbehol som na nádhernú lúku do širokého sedla. Problém bol v tom, že za sedlom bol bralnatý kopček, na ktorý som sa neodvážil liezť. Zahol som na sever. Tam bol poriadne strmý svah, ale bez skál. Už nemrzlo, bolo nad nulou, a ako som si zasekával snežnice do svahu, uvoľňovali sa z neho malé snehové gule, ktoré sa kotúľajúc dolu svahom menili na poriadne kolesá. Keby bol svah bez stromov, asi by som sa vrátil za Malý Sulzberg. No svah bol vo vysokom lese, tak som dúfal, že žiadna lavína nepadne. Na jednom mieste bola v snehu asi 5 metrov dlhá trhlina, preto som išiel cez ňu veľmi opatrne.

Zliezol som 100 metrov a prišiel som na zvážnicu. Po nej som pokračoval na východ. Keď skončila, čakal ma ďalší zostup lesom, no v oveľa miernejšom svahu. Tesne nad Ulreichsbergom som prišiel na zvážnicu, na ktorej sa objavili stopy od snežníc. Boli to tie, Ktoré som sledoval na Kleines Sulzberg. Z dediny ma čakali ešte dva kilometre po asfaltke k parkovisku. Cestou domov som sa zastavil v Annabergu, kde som si pozrel gotický kostol. Na chóre ktosi hral na flautu, tak som mal aj umelecký zážitok.

Záver

Großer Sulzberg je dosť ďaleko, no ponúka také výhľady, že sa naň oplatí liezť. Kopec je bližšie k centrálnym hrebeňom Álp, preto si myslím, že sa tu sneh udrží o voľačo dlhšie. Nie sú tu robené žiadne bežkárske trasy, lebo tu nie sú horské chaty. Ak sa sem vyberiete na lyžiach, bude to skôr turistika ako športovanie.

Fórum nová téma
Za výhľadmi na Großer Sulzberg 24/03/15 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za výhľadmi na Großer Sulzberg 24/03/15 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Türnitzerské Alpy (Türnitzer Alpen)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1400 m n. m.
    • min: 880 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 600 m
    • klesanie: 600 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 08.03.2015
  • Doprava
    • parkovisko na Molterboden
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.47 (0.2)