Hájska skala a Sklenianske lúky

Prvý marcový víkend roku 2013 trávime v Bojniciach, a tak hľadáme cieľ na nejaký poobedný výlet. Geocaching nám vždy poskytne zopár tipov, z ktorých sa rozhodujeme pre Hájsku skalu v pohorí Žiar s možným pokračovaním na Sklenianske lúky, keďže sme tu ešte ani ja a ani Matúš neboli.

Trasa

Ráztočno – Hájska skala – Ráztočianske lazy - Sklenianske lúky – Remata - Ráztočno

Niečo po pol jednej poobede parkujeme auto kúsok od železničnej stanice Ráztočno (398 m), odkiaľ sa vyberáme po modrej značke smerom na Hájsku skalu. Chodník stúpa mierne lúkou, potom sa noríme do listnatého lesa na krátku strminku. Následne pokračujeme pohodlnou zvážnicou. Slnko pripeká, v lese sú posledné zvyšky snehu. Opäť chvíľka do kopca a sme hore. Výstup je rýchly, aj pomalým tempom sme za cca 40 minút na skale.

Hájska skala

Vápencová skala, nachádzajúca sa vo výške približne 640 m, nemá ďaleké výhľady, ale aj tie čo sú, potešia. Na juhu vidíme Handlovú a časť pohoria Vtáčnik, na východe Ráztočno, juhozápadne obce Jalovec a Chrenovec-Brusno, v pozadí dokonca Strážovské vrchy. Skalné bralo má výšku asi 20 metrov a využívajú ho najmä technickí lezci. Pod Hájskou skalou sa nachádza verejnosti voľne dostupná Hájska jaskyňa, ktorá je od roku 1994 prírodnou pamiatkou. My si chvíľu posedíme na lavičke s výhľadom, potom nájdeme kešku. Z časových dôvodov však prieskum jaskyne nechávame na inokedy, čo teraz aj spätne ľutujem, lebo však kedy sa tam človek opäť dostane.

Pokračovanie smerom na lúky

Miernym stúpaním pokračujeme smerom na Ráztočianske lazy, ktoré tvoria mezofilné lúčne spoločenstvá a listnaté lesy s prevahou buka. Tu je snehu o poznanie viac. Začíname sa prepadávať a náš plán prejsť aj cez Bralovú skalu začína pokrivkávať. Dávame si pauzu pri informačnej tabuli náučného chodníka neďaleko chát, kde sa dozvedáme, že práve táto časť pohoria Žiar sa vyznačuje krasovým charakterom – jaskyňami, priepasťami, vyvieračkami, závrtmi či škrapmi. Myslím, že sa sem tým pádom vyberieme aj niekedy v lete. Modrá značka nás neomylne vedie na Sklenianske lúky (690 m). Toto je pomedzie Turca a Handlovskej kotliny, a tak sa objavujú aj výhľady na Veľkú Fatru. Nebyť prepadávajúceho sa snehu, tak sa nám ide super. Celkom závidíme dvojici na bežkách, ktorú stretávame. Prostredie je krásne, lúky zbožňujem, či už sú zelené a plné kvetov, alebo sú pod snehom ako dnes.

Ďalej rovno na Rematu

Rozhodujeme sa, že z lúk začneme rovno zostupovať neodhrnutou cestou na Rematu. Bralovú skalu (826 m) na hlavnom hrebeni pohoria (zo Sklenianských lúk po červenej Ceste hrdinov SNP) si teda prejdeme inokedy. Podľa informácií, ktoré mám, aj táto skala poskytuje dobré výhľady, takže s jej návštevou netreba váhať. Mokrým snehom schádzame popri vyústení železničného tunela Sklené – Remata do strediska Remata, obľúbeného oddychového miesta najmä pre Handlovú. Nachádza sa tu menšia zjazdovka a ešte sa tu lyžuje.

Z Rematy je zvyšok trasy po nezáživnom asfalte. Tento úsek by sa dal skrátiť autobusom, ale v našom čase žiadny nešiel, a tak musíme cupkať okrajom cesty. Za Rematou je chata Poniklec, kde sa dá občerstviť, avšak nás čaká neskorý obed v Bojniciach. Tesne pred hlavnou cestou míňame po pravej strane kameňolom. Posledný kilometrík ideme povedľa železnice lúkami, keďže sa nám táto možnosť javí lepšie ako ísť po hlavnej ceste plnej áut. O pol piatej sme naspäť pri aute, opäť s výhľadom na Hájsku skalu. Kruh sa uzavrel a pekné poobedie je za nami. Ak teda budete v tejto oblasti a máte pár hodín čas, možno práve tento výlet je správnou voľbou.