Zvážnicami na Sulzriegl Alm

Auto som odstavil v dedinke Obere Halltal neďaleko Gasthofu Leberneggs. Od parkoviska som kráčal asi 1,5 kilometra po asfaltke až ku zvážnici, ktorú som si vyhliadol spoza volantu. Podľa mapy ma mala doviesť až na Sulzriegl Alm. Zvážnica bola odhrnutá, no v noci mrzlo a jej povrch sa zmenil na klzisko. Neskôr sa to zlepšilo. Kráčal som lesom na východ, lenže po kilometri zvážnica spravila serpentínu a za ňou, po pár metroch pri posede odhrnutý úsek skončil. Čo teraz? Podľa mojej mapy tu serpentína nemala byť. Zvážnica mala pokračovať východným smerom, kde sa mala pri akejsi chate napojiť na širšiu cestu. Rozhodol som sa reznúť to lesom.

Keďže mrzlo, sneh sa podo mnou neprebáral, hoci som išiel bez snežníc. Križoval som rozsiahle pramenisko. Svah bol mierny, išlo sa mi dobre a po zhruba 500 metroch som narazil na zvážnicu. Keď som sa porozhliadal, zbadal som kúsok povyše medzi stromami chatu. Na mape mám v týchto miestach zaznačenú jedinú “Jh.” (Jagdhütte), takže som vedel, kde som. Vyšiel som k chate a po peknej ceste som pokračoval na východ.

Postupne bolo snehu viac a začal som sa doň prepadávať. Najvyšší čas nasadiť si snežnice. Minul som hlboký závrt aj kríž a na rázcestí pod Kriegskogelom sa na cestu napojili stopy lyží a snežníc. Mal som spoločnosť. Vyšiel som na Sulzriegl Alm. Cesta sa stratila pod závejmi snehu, zato sa mi otvoril výhľad na susedný Göller a kopčeky, ktoré nepoznám. Zatiaľ je slnečno a takmer bezvetrie, ideálne počasie na turistiku. Napriek tomu som dnes v horách nestretol ani nohy.

Wildalpe

Na Sulzriegl Alm som sa otočil na západ a začal som prudšie stúpať. Strmšie sú najmä úvodné metre hrebeňa, dá sa to však zvládnuť. Hrebeň Wildalpe je lúčnatý, len kde-tu sú na ňom skupinky stromov. V jednom lesíku som naďabil na dvojicu krásnych drevených chatiek. Je odmäk, zo striech stekali cícerky vody. Na jednej lúke boli pri starom strome veľké preveje snehu. Na vrchole boli ešte väčšie, no nedokázal som ich dobre odfotiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole Wildalpe (1523 m) je dvojica vysielačov a tradičný kríž. Výhľady ma však sklamali. Som južne od Großer Sulzbergu, no najbližšie kopce sú vyššie ako Wildalpe a zacláňajú. Navyše, na oblohu sa vyrojili oblaky a je horšia viditeľnosť. Dobre vidno iba Großer Sulzberg s Tirolerkogelom na severozápade a Göller na severovýchode. Na vrchol Wildalpe vedie kvôli vysielačom úzka cesta, pod snehom sa však nedala rozoznať. Tak ako cestou hore, spoľahol som sa na stopy od lyží. Snežnice sa zrejme vrátili späť tou istou cestou, ktorou išli hore. Pod západným predvrcholom ma lyže zaviedli do lesa presne na cestu, ktorou som plánoval schádzať. Na lúke Am Gsenger stojí starý kamenný dom a pred ním ruina ďalšieho. Lúka okopnela a je plná čemeríc. Poniže som z cesty zbehol a skratkou, ktorú som vykukal z mapy, som prišiel do sedla Frein Sattel.

Výstup na Hohe Student

Prvú časť výletu mám za sebou. Čaká ma druhá, náročnejšia. To som však ešte nevedel. Zo sedla som vyrazil po zvážnici, po ktorej išla tiež turistická značka. Zvážnica bola v strmšom svahu a sneh ju zasypal tak, že ho bolo viac na strane privrátenej ako na odvrátenej. Jednoducho, bolo treba traverzovať po šikmo uloženom snehu. V snežniciach nič moc.

Po kilometri značka zo zvážnice odbočovala. Ale kam! Trepala sa hore strmým svahom. V lete tu možno vidno serpentíny, začiatkom jari tu je len strmý, snehom zasypaný svah vo vysokom lese. Kým som na stromoch videl značky, snažil som sa ísť podľa nich. Lenže po čase sa značky stratili. Keďže bolo v neďalekom žľabe vidno stopy od lyží, zamieril som tam. Sneh bol hrubozrnný, mokrý a v snežniciach som sa na ňom v strmom svahu podchvíľou pokĺzol. Stúpajúc stromčekom som sa snažil snežnice zasekávať hlbšie a očami som hľadal menej strmé miesta idúce okolo stromov a vývratov. Celkom sa mi to darilo, no napredoval som veľmi pomaly. Po každých pár krokoch som musel mať oddych.

Nakoniec žľab zmiernil svoj sklon a stopy ma doviedli na značku. Hurá, som na hrebeni. Zvalil som sa na kúsok karimatky, ktorý vláčim v batohu a výstup som oslávil obedom. Nato som pokračoval ďalej. Vedľa chodníka boli smriečky so snehovou čiapkou. Pôsobili ako veľké hríbiky. Prišiel som na veľkú lúku. Značka ju križovala a na druhej strane viedla zvážnicou, ale ja som sa rozhodol ísť podľa lyží. Tie za drevenou búdou zahli do kopca a, ako som očakával, doviedli ma na hrebeň. Z východného predvrchola dobre vidno Hohe Veitsch, ako aj kríže na kopcoch Hohe Student a Haselspitze. Zbehol som z predvrcholu (na ktorom lyže neboli) a vyšiel som na Vysokého Študenta (1539 m). Nebo sa zatiahlo chmárami, dobre bolo vidno iba Hohe Veitsch a lúku Student Alm tesne pod vrcholom. Počasie sa akosi kazí.

Zostup z Hohe Student

Podľa mapy vedie popod Vysokého Študenta značka, no ignoroval som ju. Vybral som sa na severozápad po hrebeni. Ten je dosť členitý, avšak nie sú tu skaly. Vyšliapal som na dva kopce, ktoré boli zhruba tak vysoké ako Hohe Student, a pomaly som sa začal obávať, že k poslednému vrcholovému krížu netrafím. Nakoniec som ho však našiel. Vrchol Haselspitze (1534 m) je, ako hovorí jeho meno, špicatý. Keby bola lepšia viditeľnosť, bolo by z neho dobre vidno Ötscher a Dürrenstein. Aj som sa ich snažil odfotiť, ale doma som všetky obrázky vymazal. Kdesi na juhozápade snežilo. Južným svahom som kľučkujúc po fľakoch snehu zbehol na značku, kde ma prekvapila záplava stôp. Jedny boli čerstvé. Ktosi tu prešiel na snežniciach pred pár hodinami.

Po značke som išiel asi dva kilometre a nato som zahol na zvážnicu. Zostupoval som podľa mapy. Keď som doma plánoval výlet, odhadol som iba prevýšenie. Dnes však bola zaujímavá aj dĺžka a pomaly som toho mal dosť. V mokrom snehu mi premokli topánky a začali ma páliť palce na nohách. Radšej som si ich oblepil leukoplastom, aby sa mi neutvorili otlaky. K autu som prišiel o 18-tej, takže mi dnešný výlet trval 10,5 hodiny. Celkom dosť. Najviac mi dalo zabrať stúpanie na hrebeň Vysokého Študenta. Keby bol sneh čerstvý, neuľahnutý, tak tam ani nevyleziem.

Záverečná poznámka:

Keď sem pôjdete, pozrite si mapu na www.bergfex.at. Ohľadne zvážnic je k pravde bližšie ako moja mapa od firmy Freytag a Berndt.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek