Túra

Skryté poklady Malých Karpát – Tri stodúlky

19.04.15
Oblasť Vysokej je v Malých Karpatoch špeciálnym miestom. Patrí k najstrmším častiam pohoria, vrch oplýva prekvapivými prevýšeniami, skalnými útvarmi a aj masívy v okolí vynikajú divosťou - či už sú to blízke Taricové skaly, Horný vrch alebo Tri stodúlky. V mape síce napísali “stodôlky”, ale my - priaznivci pjekné záhoráčtiny - ju nenecháme štúrovcami sprzniť. Né, tu sme na území, kde sa “ríká” a domáci, konc, nepoužijú “ô”.

Trasa

Vývrat – Baďura – Tri stodúlky – Vývrat

Predpoveď na víkend bola na konci zimy zlá. Malo byť daždivo, a tak sme pre našu partiu starých svišťov doplnených o mladých svišťov z partie okolo našej dcéry vybrali krátku, ale zaujímavú prechádzku. Tri stodúlky boli spomenuté nedávno v článku o pustnúcej horárni Dávid a to bol pre mňa posledný podnet, že by sa konečne patrilo ísť na prieskum.

Víkendové počasie ako keby oplakávalo pamiatku Caesara, ktorého takto na marcové ídy skolili na schodoch senátu pred 2050 rokmi. Prichádzame plechovými tátošmi na Vývrat, kde je všade nepredstaviteľné blato, ale nedá sa nič robiť, musíme zaparkovať do mäkkej kaše pri ceste. Okrem nás dvoch s Monikou sú s nami štyria mladí, ktorí ledva začali vo svojom veku používať príponu “-dsať”, naši dvaja jorkšíri a Gaia, 50+ kilová sučka ázijského ovčiaka. Najprv sa prepletáme pomedzi stavebné mechanizmy - niekde povyše sa buduje väčší objekt. Povráva sa, že tu má byť nejaký výbeh goríl, ale to sa ešte ukáže.

Rýchlym krokom míňame hájovňu, kde stoja zaparkované mechanizmy a vyrážame na asfaltovú cestičku, ktorá bývala kedysi dokonca značenou trasou. Ešte na jednom mieste zhrozene pozeráme na traktormi rozryté bahnisko na konci lesnej cesty a potom sa konečne oddávame krásam prírody. Na lúkach pod nami vidíme velikánske stáda jelenej zveri pomiešané so srnčou, v diaľke sa pokojne pasú. Je pošmúrne a farby okolia len máličko naznačujú blížiacu sa jar, iba snežienky a prvá trávička nenápadne vystrkujú noštek cez hlinu.

Bublajúca voda

Po necelých 4 kilometroch si v doline, čo smeruje z Rohožníka pod sedlo Skalka, doprajeme na uskladnených kmeňoch bukov krátky obed. Našu pozornosť zaujme bublanie vody. V tráve objavujeme malú mláčku vody, z ktorej prichádza pomerne hlasný zvuk, ale po chvíli zisťujeme, že mláčka nemá prítok ani odtok, ale v miniatúrnej tôňke tu cez vodu prebubláva vzduch alebo nejaký plyn. Gaia vodu skúma, ale nenapije sa. Vtipkujeme, že skúsime horľavosť zapaľovačom, ale keďže prírodný zemný plyn je bez zápachu, tak to radšej neskúšame. Môžete si pozrieť kratučké video.

Hore do tiesňavy

Hneď za bublajúcou lúčkou odbočujeme doprava po ceste a svahy doliny sa stále viac približujú, až prichádzame na miesto, kde je krátka tiesňava. Na oboch stranách sa vypínajú vápencové skaly. Nie sú to klasické steny, skôr rozoklané šedé masívy, porastené stromami všetkých veľkostí a v tejto chvíli, keď česť zelene zachraňuje prevažne iba mach, to pripomína temnú tolkienovskú krajinu v okolí Morie.

Za zúžením doliny kráčame ešte chvíľu po lesnej ceste a púšťame sa do strminy po pravej ruke. Vchádzame do teritória skutočnej divočiny, ktorá je v Malých Karpatoch iba na niekoľkých miestach. Príkre svahy, vystupujúce útesy a veže, popadané stromy, škrapy, kamenné stráne, toto sa asi najintenzívnejšie vyskytuje práve v okolí Vysokej. Dievčatá si vo svahu brachiálne pomáhajú rukami, medzičasom úplne zafúľaní psíkovia pobehujú, mládež získava náskok a šarpe sa po skalách. Fučíme do kopca, ale stále je tu na čo pozerať.

Tri stodúlky

Keď sme v hornej tretine plytkého žľabu, vidíme tri výrazné skalné útvary, ktoré dali vrchu meno. Oproti presvitá severozápadný hrebeň Vysokej, na ktorom ešte leží sneh a z ktorého sme ušli začiatkom zimy, lebo na jednom exponovanom mieste som nechcel riskovať, že sa mi tam moja žienka prizabije. Oblačnosť zakrýva najvyššie partie hory, ale aj tak vidím presné miesto na útesoch, kde sme sa vtedy otočili. Vzadu sa črtajú skaly Horného vrchu vedľa povestných Taricových skál.

Jednu “stodúlku” skúmame celkom zblízka, časť partie sa škriabe aj na skalu, keď zaujme môj pohľad niečo žlté. Zo zeme na mňa uprene hľadí niečo živé. Salamandra škvrnitá sa nechá fotiť celkom zblízka, potom sa nemotorne vydáva preč, ešte má zimou stuhnuté telo, asi len nedávno sa prebrala zo zimného spánku.

Od poslednej skaly dovidím na pekný hrebienok, čo vedie k ďalšiemu skalnému masívu, preto bez váhania vyrážam tam. Prichádzame popod vápencové steny až na vrchol a tam mládež mimovoľne objavuje v trhline ukrytú kešku. Skaly aj skrýšu nazvali na počesť Láďu Ostrčila, ktorého som za svojich lezeckých čias zbežne poznal. Toto bol vraj jeho obľúbený lezecký terén. Vskutku sa mi útesy páčia a uvažujem, že sem počas budúcej zimy prídem vyzbrojený a s nejakým parťákom tu natrénujem pozabudnuté zručnosti zimného lezenia v kombinovanom teréne. Od najvyššieho bodu vidíme prekvapivo lesnú cestu, ktorá ide po vrstevnici a na nej stretávame tereňák lesnej stráže. Odbočujem v smere, kde tuším naše odparkované auto, po ceste prichádzame do sedielka, nad ktorým sa čnie samotná Vysoká, na nej ešte vidíme sneh.

Zostup

Dalo by sa tu motať do bezseba, milovníci málo frekventovaných miest s divokým prírodným charakterom tu môžu preliezať po hrebeňoch celý deň. Len naši psíkovia sú z blatistého terénu zafúľaní až za ušami, a tak sa pomaličky vyberáme na spiatočnú cestu. Z lesnej cesty, ktorá ma prudko zaujala ako horského cyklistu, sa vydávame po nenápadnom chodníku do žľabu, ktorý by mal ústiť niekde nad Vývratom. Na stromoch sú oranžové šipky a ich smer súhlasí s naším.

Ostrý svah schádzame pomerne rýchlo, až sa zrazu objavuje priesek a v ňom zvyšky stĺpov elektrického vedenia. Bingo. Týmto sa pre mňa rieši dávna záhada. Už pred rokmi som obdivoval na Vysokej stožiar, na ktorom bývalo červené signálne svetlo. Predpokladám, že to tu bolo kvôli leteckej základni v Kuchyni. Bolo lacnejšie ťahať elektrinu k svetlu na kopci, ako nahrádzať zničený stroj, ktorý stojí milióny. Mimochodom, v úbočí Vysokej ležia zvyšky vraku nejakého lietadla, je len otázka, či signálny stožiar inštalovali inšpirovaní katastrofou. Dnes zariadenie nie je funkčné, ale aspoň som dostal odpoveď na otázku - kadiaľ a ako na Vysokú dotiahli elektrinu.

Pod nami je veľký senník pre zver, prichádzame k nemu popri výraznom škrapovom svahu, ktorý lemuje našu cestu po ľavej ruke. Milovníci skalných útvarov si v tomto priestore prídu naozaj na svoje. Starí svišti idú k autám, len mládež ešte ide pozrieť ruiny blízkeho zaniknutého hradu Kuchyňa.

Máme za sebou krátku túlačku cez pravú divočinu, dostali sme sa sem cez neschodný terén, kde boli nanajvýš stopy prtí po zveri. Kto vyhľadáva tento druh terénu, ten sa tu naisto dokáže vyblázniť. No nemyslím si, že by sa takéto miesta stali predmetom masovej turistiky.

Fórum 8 príspevkov
Skryté poklady Malých Karpát – Tri stodúlky 01/11/15 20:00 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Železník Už dávnejšie mi na mape priťahoval zrak kužeľovitý vrch nad Solírovom, má priam nadprirodzene dokonalé tvary. Pred časom mi jeden známy povedal, že tam narazili na nejakú magnetickú anomáliu, fíha, tak to určite postavili mimozemšťania. Keď som potom na jednej mape našiel názov Železník, reči o magnetizme získali váhu. Kam sa hrabú pyramídy? Vstup do hviezdnej brány je určite u nás. Boli sme sa tam pozrieť a treba dodať, že výsledkom bola jedna z najlepších túlačiek za dlhý čas. 01/07/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Veľké paseky pod Roštúnom Niektorí čitatelia si možno poklopkajú po čele – Pali sa zbláznil a píše o nejakej bezvýznamnej lúke pod bezvýznamným kopcom v bezvýznamnom pohorí v malej bezvýznamnej krajine. Ale to je len uhol pohľadu. Raz dávno som ju zazrel z diaľky, rozbúchalo sa mi srdce a vedel som, že si nedám pokoja, kým relatívne pustú časť Karpát nenavštívim. Vlastne by som článok zaradil do mojej edície Skryté poklady Malých Karpát. 27/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Egreš Prvýkrát som výrazný homoľovitý vrchol s nezvyčajným názvom videl v roku 1987, keď sme s Monikou išli cez Malé Karpaty z Častej do Plaveckého Podhradia s nocľahom na Kolovrátku. Párkrát mi ešte pritiahol zrak počas cyklistických túr v okolí, ale nejako som sa k nemu za masívny plot zvernice neodhodlal vyraziť. Aj keď ma v minulosti niekoľkokrát zvedavosť premohla a na jej územie som potichu liezol cez oplotenie, až po jej oficiálnom sprístupnení som sem začal chodiť vyslovene pravidelne. 10/06/19 Pavol Timko Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
MTB Krasňanský a Päťbojársky trail Nevedela som sa dočkať voľného sviatočného júlového dňa, ktorý strávim na bicykli. Single traily som si obľúbila a vždy sa poteším, keď spoznám nový trail. Mojim prvým veľkým zážitkom bola Cerová dráha, ktorej trať sa kľukatí malokarpatskou divočinou a vy tam zažívate pocit, akoby ste sa nachádzali v hlbokých lesoch Veľkej Fatry. dnes Tatiana Filipková Malé Karpaty
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. včera Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. 20/08/19 Vladimír Mikuš Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Skryté poklady Malých Karpát – Tri stodúlky 01/11/15 20:00 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 540 m n. m.
    • min: 300 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 390 m
    • klesanie: 394 m
  • Vzdialenosť
    • 9 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 15.03.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.41748 ° SŠ
      dĺžka: 17.18845 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.41748 ° SŠ
      dĺžka: 17.18845 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Malacky (vlak, bus) - Kuchyňa (bus), Vývrat (parkovanie)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.12)