Túra

Vihorlatské vrchy

25.10.06
Pre mnohých, hlavne bratislavských a západoslovenských turistov sú Vihorlatské vrchy "terra incognita". Z tohto západoslovenského pohľadu sa pohorie javí pomaly ako nejaká exotická destinácia. Na rozdiel od Polonín, ktoré sa v poslednej dobe dostali do povedomia ľudí, si Vihorlatské vrchy zachovali svojské tajomno, ktoré sa pokúsim z časti poodhaliť.

Vihorlatské vrchy patria medzi najvýchodnejšie sopečné pohoria u nás. Vznikli v treťohorách, na ich území sa nachádzajú zaujímavé prírodné výtvory, ktoré vznikli zvetrávaním lávových prúdov (skalné steny, ihly, bašty, sutiny i jednotlivé bralá). Erózna činnosť a rôzne zlomové poruchy boli determinujúcim faktorom pri vzniku rôznych zníženín, zosuvov. Pohorie sa skladá z troch podcelkov – Humenské vrchy, Vihorlat, Popriečny a kulminuje v centrálnej časti najvyšším vrchom Vihorlat (1076 m. n. m.). Časť pohoria bola v roku 1973 vyhlásená za CHKO.

Celú centrálnu časť pohoria, vrátane najvyššieho vrchu, zaberá VVP Valaškovce, teda nie je turistickej verejnosti prístupná. Značené trasy sa nachádzajú len v západnej a východnej časti. Ich sieť tiež nie je v porovnaní s inými pohoriami veľmi hustá. Veľmi zaujímavé je ale podhorie, kde nájdete okrem všeobecne známej Zemplínskej šíravy, množstvo stredovekých hradov a kostolov. Dá sa posedieť vo viniciach pri dobrom vínku, či potúlať sa po brehoch Laborca. Oplatí sa navštíviť pôvodné hrady, prestavané na kaštiele v mestách Humenné a Michalovce (múzeá).

Ešte pár slov...

Pôvodne som plánoval stráviť vo Vihorlatských vrchoch tri dni. Chcel som prejsť nielen východnú časť pohoria (opisovaná túra), ale aj jeho západnú časť – prechod od Zemplínskej šíravy do obce Krivošťany. Nepriazeň počasia moje plány zmenila a z tejto túry som absolvoval len malý zlomok (návšteva hradov Vinné a Jasenov).
Okrem toho som navštívil ruiny Tibavských hradov, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti obce Podhoroď. Tu sa začína červená hrebeňová značka vedúca východnými časťami pohoria, ktorou som začal putovanie Vihorlatskými vrchmi.

Trasa

Choňkovce, kameňolom – Hradzisko – Podhoroď, Hrad – obec Podhoroď – Vavrova lúka – Strihovské sedlo – Nežabec – Sninský kameň – sedlo Tri tably – Morské oko – Malé Morské oko – sedlo Rozdiel – Lysák – Remetské Hámre

Tibavské hrady

Po precestovanej noci plnej prestupov konečne vystupujem na zastávke SAD Choňkovce, kameňolom. Tu plánujem začať moje putovanie, ale zároveň aj navštíviť lokalitu stredovekého hradu Tibava, ktorý stojí na juhozápadnom výbežku vrchu Bralo (kóta 443 m. n. m.), ktorý miestni ľudia volajú Hradzisko. Na hrad sa dostanem jednoducho. Zo zastávky prejdem cez lúku k Sobraneckému potoku, ten prekonám po mostíku a stojím pod pomerne strmým svahom Hradziska. Ním vystúpim na hrebeň, naberiem JZ smer a po približne 300 m stojím pri sústave valov a priekop hradu. Po ďalších 30 metroch nachádzam kamenné ruiny hradného paláca s obmedzeným výhľadom na sever. Po prehliadke hradu sa vrátim na hrebeň, ním lesom postupujem SSV smerom k vrchu Bralo. Po čase narazím na lesnú cestu, tou už pohodlne prejdem cez vrchol Brala k opustenému kameňolomu v jeho východnom svahu. Odtiaľ už vedie asfaltová cesta k prvým domom obce Podhoroď.

Druhý, tiež Tibavský hrad, sa nachádza v severovýchodnej časti obce Podhoroď. Homoľovitý bralnatý vrch miestni volajú jednoducho Hrad. Na jeho vrchole sa nachádzajú kamenné základy hradných stavieb. Jasne sa dá rozoznať brána, nádvorie a kruhová veža. Z ruiny sú pekné lokálne výhľady.
Oba hrady sa v písomných prameňoch uvádzajú totožne ako castrum Tiba. Mladší, na Hradzisku, vznikol po spustnutí hradu nad obcou Podhoroď.

Z hradu sa vraciam do centra obce, kde sa začína červeno značená turistická trasa, ktorou plánujem napredovať. Plánovať plánujem, ale realita je úplne iná. Už pri zostupe z hradu sa nebo dobre zatiahlo a začalo pršať. Pred dažďom hľadám útočisko v krčme. Sedím hodinu, ďalšiu a ďalšiu. Dážď neprestáva, ale naberá na sile! Až okolo šiestej večer ustáva. Mierne znechutený sa rozhodujem, dnes už na túru nenastúpiť. Vrátim sa na hrad, kde sa utáborím a prečkám noc.

Lesmi Vihorlatu

Na druhý deň skoro ráno konečne vyrážam. Prejdem celou obcou. Značka za ňou odbočuje doprava a vstupuje do lesa. Lesnou cestou najprv mierne, postupne strmšie stúpam na zalesnený vrch Sokolovec. Za ním veľmi príjemným terénom, no stále lesom dosahujem rázcestie Vavrova lúka a ďalší zalesnený vrch Veľká Vavrová. Nasledujúci úsek cez vrch Diel, bezmenné kóty 879, 892 a Jaseňový vrch je pomerne málo zaujímavý. Značka vedie síce pohodlným terénom, no výlučne lesom, len z brál oblasti kóty 892 mám obmedzený výhľad na vrch Vihorlat. Občas mohutný bukový les spestrí osamelé bralo. V oblasti zostupu z Jaseňového vrchu do Strihovského sedla treba veľmi pozorne sledovať značenie. Celý tento úsek je síce celkom dobre značený, ale vlastný chodník vedúci lesom je už takmer zaniknutý.
Rád by som upozornil turistov, ktorých by svojím spôsobom deprimovala viac než štvorhodinová túra výlučne lesom, nech na červenú značku nastúpia až v Strihovskom sedle. Do sedla vedie okrem červenej aj žltá značka z obce Strihovce a Remetské Hámre.

Strihovské sedlo a Nežabec

V Strihovskom sedle, hneď vedľa tur. smerovníka je malá búda, kde sa dá ukryť pred nepohodou počasia, poprípade tam dvaja ľudia dokážu núdzovo prespať. Sedlom prechádza aj spevnená cesta, ktorú isto ocenia cyklisti.
Za sedlom značka opäť vstupuje do lesa, vedie lesnou cestou. Po 20 – 30 minútach narazím na tvarovú značku k slabému prameňu. Doplním vodu a pokračujem v stúpaní cez Vartáš na vrchol Fedkov. Tu sú pomerne veľké rúbaniská. Z nich sa otvára pekný výhľad na západ. Je však veľmi silný opar, tak vidím len nejasné obrysy vrchov Motrogon a Vihorlat. Ako postupujem, dostávam sa na Strihovskú poľanu. Z ďalších rúbanísk už vidieť blízke vrchy Nežabec a Sninský kameň. Postupne sa vnáram do lesa a vystupujem na zalesnený vrchol kopca Nežabec.

Sninský kameň

Z vrcholu klesnem, pokračujem skoro až pralesom k začiatku stúpania na Sninský kameň. Čím viac sa blížim k vrcholu, tým je stúpanie ostrejšie a spestrené skalným terénom. Výstup na vlastný vrchol je zabezpečený železnými schodíkmi.
Sninský kameň by som charakterizoval ako malú slovenskú Stolovú horu. Z jeho dvoch vrcholov je unikátny kruhový výhľad. Mám však smolu. Silný opar mi zahaľuje okolitú krajinu. No napriek tomu vidím Morské oko, vrchy Vihorlat, Motrogon a časť pohoria, ktorou som dnes postupoval. Pevne sa rozhodujem, že toto miesto navštívim v čase jesenných inverzií!
Začína ma tlačiť čas. Ešte hodinka a bude tu noc. Vrátim sa k tur. smerovníku pod vrcholom. V blízkosti by mal byť prameň. Ja sa ale ponáhľam dole k Morskému oku, kde plánujem táboriť.

Morské oká

Klesám dobre vychodeným chodníkom do sedla Tri table. Napojím sa na modrú značku a tou až k brehu Morského oka. Po okružnej asfaltke sa dostávam na polostrov s chatou Kaštielik. Rozbaľujem bivak a do hodiny spím.
Jazero Morské oko vytvára krásnu a jedinečnú prírodnú scenériu. Vzniklo zosuvom pôdy a prehradením potoka Oka. Po jeho brehu vedie náučný chodník. Areál je NPR. Keďže v NPR nie je dovolené voľne táboriť, bivakoval som na terase chaty Kaštielik (chata bola zatvorená). Inak je možné dopredu si dojednať ubytovanie. Tu prinášam linku na vlastníka chaty http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=1439&chataId=112 .
Vstávam na svitaní, absolvujem náučný chodník a poberám sa žltou značkou k vyššie položenému jazernému súrodencovi, Malému Morskému oku. Jazero vzniklo rovnako zosuvom pôdy. Neviem prečo, ale mne sa páčilo ešte viac ako Morské oko.
Značka za jazerom vedie chodníčkom, ktorý prechádza hustým lesom, až na hrebeň pohoria. Na rázcestí Jedlinky sa napájam na červenú značku.

Smer Remetské Hámre

Od rázcestia značka vedie pod masív vrchu Motrogon, ktorý traverzujem. Postupne klesám do sedla Rozdiel. V sedle začína celkom slušne pršať. Keď ani po hodinke neprestáva, mením plán. Pôvodne som chcel zo sedla pokračovať cez vrchy Tŕstie a Malé Tŕstie až na vrchol Vihorlatu. S predsavzatím opätovnej návštevy pokračujem ďalej po červenej značke. Prestáva pršať, ale obloha je zatiahnutá a v diaľke počujem blížiacu sa búrku. Cesta vedie lesom, mokraďami. Neskôr sa dostávam na rúbaniská a blížim sa k vrchu Lysák. Tu sa nachádza malá lesná chata. Na jej terase hľadám útočisko pred búrkou.
Aj keď je po búrke, leje ako keby som stál pod vodopádom. Hustý dážď znižuje viditeľnosť tak na pár metrov. Po hodine čakania ma prechádza trpezlivosť, obliekam si pláštenku a pokračujem. Prechádzam bralnatý vrchol Lysáku, začínam klesať chodníkom, čo sa zmenil na potok dole k Remetským Hámrom. Tesne pred dedinou dážď slabne. No už je to jedno. Moje kroky vedú rovno do krčmy. Suším veci a zahrievam sa pálenkou.

Viniansky hrad

Autobusom sa presúvam cez Michalovce do obce Trnava pri Laborci. Keďže sa navečer predsa len objavilo slnko, vystupujem po žltej značke na Viniansky hrad, kde rozbalím tábor.
Značka sprvu vedie obcou, neskôr po spevnenej ceste smer obec Vinné. Pri božej muke sa stáča a vedie pod hradný vrch. Vstupujem do lesa, ním až k hradným ruinám. Rýchlo staviam stan a kochám sa západom slnka.
Ráno si prezriem hrad. Pohľad na oblohu neveští nič dobré. A naozaj, do polhodinky znova dobre prší. A to som sa dnes chcel presunúť na vzdialený hrad Jasenov a ďalej do obce Krivošťany po modrej a zelenej značke. V daždi sa zbalím, vraciam sa do Trnavy nad Laborcom. V krčme počkám na autobus. Ešte sa mi nechce ísť domov, tak vyšpekulujem aspoň náhradný plán.

Hrad Jasenov

Autobusom, vlakom a zas autobusom sa presuniem do obce Jasenov. Modrá značka, ktorá vedie na hrad a ďalej k Zemplínskej šírave, začína síce v meste Humenné, ale po Jasenov vedie asfaltkou cez štvrte mesta. A to ja nemusím. Takže vystupujem pri kostole, kde je aj tur. smerovník. Hneď za obcou odbočím do malej dolinky a následne už stúpam lesom. Chodník je dobre rozbahnený, ale už neprší, len mrholí... Po polhodinke stojím pred hradnou bránou. Tu sa začína zelená značka cez vrch Krivoštianka do rovnomennej obce. Ja sa ale už venujem len prehliadke hradu. Vraciam sa rovnakou trasou, ako som prišiel sem. V Humennom už len počkám na nočný rýchlik do Bratislavy.
Verím, že sa do Vihorlatu v blízkej budúcnosti a za lepšieho počasia vrátim. Veď mi treba ešte dosiahnuť vrchol Vihorlatu, či pokochať sa výhľadom zo Sninského kameňa.


Fórum 13 príspevkov
Vihorlatské vrchy 11/06/10 14:22 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. včera Miroslav Svítek Svet
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. 20/05/19 Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vihorlatské vrchy 11/06/10 14:22 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 1023 m n. m.
    • min: 276 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1832 m
    • klesanie: 1790 m
  • Vzdialenosť
    • 40,8 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.06.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 48.77943 ° SŠ
      dĺžka: 22.24461 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85076 ° SŠ
      dĺžka: 22.18484 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bivak na terase chaty Kaštielik na brehu Morského oka – Pozor NPR!
  • Voda
    • Prameň nad Strihovským sedlom, potoky v oblasti Morského oka.
  • Mapa
    • VKU č. 126 Vihorlatské vrchy.
  • Doprava
    • Bus na zastávku Choňkovce kameňolom, resp. do obce Podhoroď, bus z Remetských Hámrov.
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.22)