Túra

Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt

27. 04. 2015
Prejsť si aspoň časť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier sme si ako partia sľubovali stokrát. Ale realizácia kdesi vždy viazla. Našťastie, od slov sme sa konečne dostali k činom a hoci len na dva dni, predsa len sme prešli aspoň malý kus z hrebeňa od Veľkej Vápenice po Kráľovu hoľu.

1. deň

Heľpa – Nižné dolinky – Krivuľa – sedlo Priehyba – Veľká Vápenica – sedlo Priehybka – Košariská – Andrejcová

Na moje prekvapenie zišli sme sa v celkom slušnom počte. Už pri nastupovaní do vlaku však chýba Maťo, ktorý sa ešte včera dušoval, že ide. Nestihol vlak. Sľubuje, že do Heľpy dôjde za nami. A keďže má za sebou prestopovanú pomaly celú Európu, veríme, že do Heľpy sa určite dostane. Čakáme ho pri miestnom obchodíku na lavičke. Poriadne sme nestihli dopiť ešte ani pivo, keď sa naozaj objaví. Takže sme kompletní a môžeme vyraziť.

Ešte sme ani nezačali a už sme sa zamotali hneď v dedine. Trocha sa bavíme s milou starkou a cesta nás vyvedie nad dedinu do polí. Nechce sa nám vracať späť, a tak ponad dedinu cez rozorané pole pokračujeme smerom do doliny potoka Krivuľa. Odtiaľ nás čaká dlhší úsek po asfaltke, čo vôbec nikoho neteší. Cesta ubieha rýchlo a dolina sa nám míňa za chrbtom. Počasie sa zhoršuje s výškovými metrami. Namierené máme do sedla Priehyba pod Veľkou Vápenicou, kde prichádzame trošku zadýchaní a hlavne hladní (prístrešok). V sedle je poriadne vetrisko, aby sme sa mohli v pokoji najesť zaliezame do závetria za stromy a vyberáme z batohov dobroty.

Takto posilnených nás čaká strmší výstup na Veľkú Vápenicu. Les je už farebný. Voňavý a vlhký. Pomedzi stromy sa prediera hustý biely opar a okolie je naozaj čarovné, až mystické. Veľká Vápenica je v hmle. Nevidíme nič. Vietor a ostrý dážď dovoľujú dívať sa maximálne pod nohy. No ani to nás nezastaví pred zastávkou pri chutných brusniciach. Ľudí stretávame minimum. Až pri vrchole to trošku ožíva. Akosi nemám šťastie na výhľady z vyšších hôr – vyberiem sa do Fatry a dva dni kráčam v hmle, Nízke Tatry – to isté... To som však ešte netušil, aký krásny deň bude zajtra...

Zostup do sedla Priehybka je po dlhšom stúpaní príjemným oddychom. Hľadáme prameň, ktorý je vyznačený v mape a máme čas aj na menší oddych skryte za skalou, ktorá chráni pred vetrom. Premýšľam nad prenocovaním, cestou máme niekoľko možností a najradšej by sme spali niekde sami, ale to je vo frekventovanej oblasti, ako hrebeň Nízkych Tatier, málo pravdepodobné. Rozhodujeme sa, že najprv si prezrieme ako vyzerá salaš pod Košariskami a prípadne prenocujeme pod jeho strechou. Salaš je trošku sklamaním, na núdzové prenocovanie dobré miestečko, ale vyúdené steny by z nás spravili pekne smradľavých turistov a ochrana pred vetrom tiež nebola najlepšia. Istotou ostáva útulňa Andrejcová, kam to máme len na skok. Spodok pri piecke je plný, ale vrch zatiaľ zíva prázdnotou, takže rozkladáme všetko potrebné k prenocovaniu.

Noc trávime pri ohni, väčšina obyvateľov zaliezla do tepla útulne, ale my si užívame chladnú, veternú noc pod hviezdami s pečenou klobáskou v žalúdkoch. Po zotmení vyťahujeme proviant, ktorý sme každý smelo so sebou ťahali celý deň, aby sme sa oň mohli v takejto príjemnej atmosfére podeliť. Prichádzajú k nám dvaja turisti, s ktorými sa ponárame do hlbokých debát o prírode a turistike. Na nebi niet ani mráčik, tisíce hviezd a v dolinách drobné svetielka dediniek pôsobia úchvatne a nikomu sa nechce zaliezť do spacákov.

2. deň

Andrejcová – Ždiarske sedlo – Bartková – Orlová – Stredná hoľa – Kráľova hoľa – prameň Zubrovice – Telgárt

Ráno je presným opakom včerajška. Azúrová obloha a ostré ranné slnko ma prebúdza pomerne skoro. Okamžite vykúkam z okna a výhľad mi berie dych. Tatry ako na dlani a viditeľnosť akú na horách nezažívam často. Okamžite vyberám foťák a utekám von, ako keby scéna mala každú chvíľu zmiznúť. Cvakám do zblbnutia. Až keď sa preberajú kamaráti a začínajú chystať raňajky, dávam si pokoj a plním žalúdok zvyškom toho, čo som včera nestihol zjesť.

Veľmi sa teším na hôľnatý úsek, ktorý nás dnes čaká od Bartkovej až po Kráľovu hoľu. Ak vydrží počasie, tak máme o zážitok postarané. Krásne miestečka však sú aj v okolí Andrejcovej a Ždiarskeho sedla – pekná cestička zarezaná do lesa a kosodreviny s občasnými výhľadmi do okolia. Pri výstupe na Bartkovú sa naša skupinka trhá podľa kondície jednotlivých členov. Našťastie, nie som na úplnom konci.

Výhľady na jednotku s hviezdičkou! V diaľke vidím veľmi vzdialené hory, ktoré vlastne ani neviem so stopercentnou istotou pomenovať, len tipujem. Zážitok začína. Šliapanie ani nie je únavné ani namáhavé, keď oči nevedia, kam sa skôr dívať. Nádherný je celý úsek hôľnatej časti hrebeňa. Dojem kazia jedine desiatky alebo skôr stovky turistov na vrchole Kráľovej hole, kde sa kvôli "plnke" ani nezdržujeme. Len prefrčíme okolo a červenou magistrálou klesáme do Telgártu.

Klesanie je troška komplikovanejšie vzhľadom na popadané stromy po veternej kalamite. Miestami treba zo značky zísť a držať sa vyšliapaných chodníkov, ktoré problematické úseky obchádzajú. Ďalší problematický úsek červenej značky je v mieste, kde sa s kalamitou začalo bojovať ťažkou technikou a turistický chodník vyzerá ako tankodrom. V Telgárte ukončujeme príjemnú túru v miestnej krčme pri pivku a s dobrým jedlom. Do príjazdu vlaku máme dosť času, a tak si môžeme celkom príjemne oddýchnuť. Musím uznať, že Nízke Tatry majú stále svoje čaro aj napriek množstvu kalamít a ťažbe, ktorá dotvára, žiaľ, celkom bežný charakter národného parku.

Fórum 4 príspevky
Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt 10/05/15 15:04 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Päť vihorlatských pralesov za dva dni Na turistike mám najradšej jej rôznorodosť - jeden deň môže byť človek na štítoch v Tatrách, potom v dolinách Slovenského raja, v jaskyni, v lužnom lese, v historických mestečkách... možností je vždy neúrekom. A jednou z nich je aj obyčajné motanie sa nádhernými lesmi či dokonca pralesmi a spoznávanie prírody v jej najprirodzenejšej forme. My sme sa počas veľkonočných sviatkov vybrali takto spoznávať pralesy vo Vihorlatských vrchoch. 29/02/20 Stanislav Ďurica Vihorlatské vrchy
Túra Sitno – okruh cez Vlčiu jamu Hrad Sitno pozná zo Slovenských povestí asi každý. No pre nás, turistov z východu, sú napríklad Štiavnické vrchy trocha od ruky, a tak sa do týchto končín nedostávame často. Tentokrát sme sa to však rozhodli zmeniť a kde inde začať spoznávanie pre nás neznámeho pohoria, ako práve na známom vrchu s hradom. 27/02/20 Stanislav Ďurica Štiavnické vrchy
Túra Strimba – výstup z Koločavy Ukrajina nás ako Východniarov láka svojou blízkosťou dlho, lenže všetky turistické plány brzdí predstava hodín v kolónach na hranici. Akosi sme to neustále odkladali a nechávali na inokedy. Na začiatok mája sme si všetci konečne vybavili voľno na predĺžený víkend a vybrali sme sa spoznať okolie známej a možno aj komerčnej dediny Koločava a Sinevirského národného parku. 11/02/20 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna Torre Patagónia - oblasť ktorú pozná snáď každý. Pri vyslovení tohto slova mnohým nabehnú zimomriavky. Región je vo svete preslávený svojou nespútanou, divokou a nesmierne nádhernou prírodou, ktorá je snom každého cestovateľa, turistu či horolezca. Odmalička tomu nebolo inak ani u mňa. No človek postupne získa rôzne predsudky typu: je to príliš krásne, príliš drahé a vzdialené na to, aby sa to niekedy splnilo. No keď sa o problematiku začnete zaujímať podrobnejšie, zistíte že to nemusí byť až taká pravda. dnes Martin Baniari Svet
PR Starostlivosť o obuv Prečo by sme mali obuv ošetrovať? Ošetrovanie obuvi plní niekoľko funkcií. Jednou nich je odstránenie nečistôt a zachovanie pôvodného vzhľadu, teda estetické hľadisko. Druhou je zachovanie vodoodpudivosti povrchu, čo je veľmi dôležité pre priedušnosť obuvi s vodeodolnou membránou – teda udržanie funkčnosti. Tretia, a možno najdôležitejšia funkcia, je zaistenie dlhej životnosti. Udržanie vláčnosti usne je z tohto hľadiska jednou z priorít, pretože stvrdnutá useň môže poškodiť švy a pri ohýbaní aj praskať. včera sponzorovaný článok Obutie
Túra Naše dobrodružstvo naprieč Malými Karpatmi Nad hrebeňovkou Malých Karpát sme premýšľali od minulého roku a tento rok sme ju zrealizovali. Popravde, ani som nečakala, že tak skoro sa jej dočkám. Najprv sme hľadali termín, ktorý bol pre nás zo začiatku orieškom, no nakoniec sme sa zhodli a túra prebehla 3. - 7. júla. Potom sme hľadali trasy, miesta na stanovanie a najmä pitné pramene. Vypracovali sme trasy cez TuristickaMapa.sk a tabuľku s jedlom. Batohy sme si nabalili tak, aby sme to zvládali niesť. Čiže voda, nejaké oblečenie, prvá pomoc, jedlo a spací vak s karimatkou. A stan. A mohlo sa vyraziť! včera Agnesa Baroková Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Heľpa – Veľká Vápenica – Kráľova hoľa – Telgárt 10/05/15 15:04 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Kráľovohoľské Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 630 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1852 m
    • klesanie: 1602 m
  • Vzdialenosť
    • 30 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 27.09.2014
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8565 ° SŠ
      dĺžka: 19.9587 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8513 ° SŠ
      dĺžka: 20.1993 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.90153 ° SŠ
      dĺžka: 20.02329 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • útulňa Andrejcová
  • Voda
    • dolina Krivuľa (minerálny prameň)
      prameň v sedle Priehybka
      prameň Zimná voda pri útulni Andrejcová
      prameň Zubrovice pod sedlom Snežná jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Heľpa (vlak, bus)
      Telgárt (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.34 (0.63)