Túra

Fiľakovo – Šomoška – Karanč – Lučenec

11.05.15
Na prvú viacdňovú túru spojenú s prespávaním v prírode obyčajne vyrážam okolo Veľkej noci. Keďže tento rok pripomínali veľkonočné sviatky skôr Vianoce, výlet som musel o týždeň odložiť. Trasa bola zvolená už dávnejšie. Pôjdem do Cerovej vrchoviny a prejdem sa z Fiľakova do Lučenca. Pôvodne som výlet chcel absolvovať vlani, keď som štartoval z Plášťoviec, no naplánoval som si pridlhú trasu.

1. deň

Fiľakovo – Belina – Belinské skaly – Monica

O pol piatej som vláčikom prijachal do Fiľakova a mohol som vyraziť. Najprv popri trati a po hodine šliapania do kopca. Na chrbáte som mal veľkú krošňu, ktorá ma tlačila k zemi. Časom to bude lepšie. Keď vypijem štyri litre sladkej žbrndy, pôjdem ako Elf. Za dedinou Belina som stúpal úvozom zarezaným do piesku. Čoskoro som prišiel do lesa. Minul som kameňolom a dorazil som nad Belinské skaly. Otvárajú sa ponad ne čiastočné výhľady až na Šomošku.

Cesta hrebeňom bola čerstvo odhrnutá buldozérom. Stroj prešiel ako tank, vedľa cesty sa váľali vysoké vyvrátené stromy. Neďaleko rázcestia turistických značiek pod kopcom Monica som núdzovo prenocoval. Zložil som sa v plytkej dolinke obrátenej na sever, v ktorej bolo v noci chladno. Ráno som si musel cez kríže prehodiť hrubú vetrovku.

2. deň

Monica – Obručná – Mačacia – hrad Šomoška – Šiatorská Bukovinka – Karanč (Karancs) – Tri chotáre – Klinovka – Šikov – Ďugdel – Tri chotáre – Mokava – vysielač pri Blatnom vrchu

Jarné rána sú fantastické. Mám rád nekonečné koncerty spevavcov. Dajú sa počúvať hodiny. Zbalil som si svojich pár švestiek a o 6.30 h som vyrážal. Zbehol som do Obručného, kde sme mali ako študenti záver Bohatierskej trilógie, a stúpal som k chatám. Dolinou sa ozýval strašný rachot. Čoskoro som zistil, čo ho spôsobilo. Ďateľ. Operence majú na jar zásnuby a zdá sa, že ten, ktorý hlasnejšie ďube, má u samičiek väčší rešpekt. Nuž a tu jeden zistil, že keď ďube do starej lampy pouličného osvetlenia, vydáva to väčší rachot ako ďubať zobákom do dreva. Vyššie v lese som videl "ďatľa poctivca". Proti tomu v doline nemal šancu.

Prešiel som oblý hrebeň Mačacej a podo mnou sa objavil starý kameňolom. Volá sa Mačacia a podľa tabúľ tu v medzivojnovom období pracovalo 1500 ľudí. Bol to najväčší kameňolom u nás a vyrábali sa tu dlažobné kocky, známe ako mačacie hlavy. Úzkokoľajkou sa vozili do Maďarska. Pri kameňolome vyrástla celá dedina so školou, dnes tu vidno už iba zopár ruín. Kameňolom rekultivujú. Neviem, čo tu chcú mať, ale keď som sa pozeral na steny zo sopečných skál, vedel by som si tu predstaviť zopár zaistených ciest. Pred kameňolomom je drevená rozhľadňa, z ktorej je nádherný výhľad na hrad Šomoška i susedenú pevnosť Salgó (Šalgó) takmer v zákryte.

Šomoška

Od kameňolomu som išiel po trase bývalej úzkokoľajky. Minul som ruinu colnice a zbehol som na rázcestie značiek. Stúpal som na Šomošský hradný kopec. Chodník ide popri veľkom kamennom mori a vyššie popri známom čadičovom vodopáde - Kamenný vodopád. Prírodný výtvor vznikol stuhnutím lávy v kráteri sopky. V minulosti bol vodopád väčší, no kameň z neho použili na stavbu hradu.

Šomoška je veľmi zvláštny hrad. Od nás sa k nemu ide dlhým chodníkom cez les, pričom keď na hrad vyleziete, zistíte, že len pár metrov pod ním je dedina Somoskő. Lenže tá je už v Maďarsku. V súčasnosti sa dá ísť na hrad aj z Maďarska, v minulosti to nebolo možné. Na Šomoške som bol tretíkrát, no prvý raz som za vstup musel platiť. Od dospelého pýtajú 1,15 €, od detí 50 centov. Pred pár rokmi hrad rekonštruovali, čo je u nás vždy nebezpečné, avšak tu to dopadlo celkom dobre. Hlavná veža má gotickú strechu a je tu zaujímavá chodba na južnej strane.

Karanč

Zo Šomošky som zbehol do Šiatorskej Bukovinky a začal som stúpať na Karanč (Karancs). Na kopec sa ide od železničnej stanice. Veľmi dlho sa šliape po cestách takmer horizontálne, pričom na záver človeka čaká prudký výšvih. Dal mi zabrať. Tesne pod vrcholom je pekne upravený Margitin prameň. Karanč (Karancs, 725 m) je najvyšším kopcom Cerovej vrchoviny. Leží na štátnej hranici, pričom na maďarskej strane je vysoká kovová rozhľadňa. Je z nej parádny výhľad, hoci na slovenskej strane vidno iba hory. Rozhľadňa je kúsok pod vrcholom, na najvyššom bode kopca je akýsi "opevnený" hraničný kameň. V besiedke na maďarskej strane som zjedol obed a pokračoval som po hranici. Tá je z maďarskej strany značená zelenou turistickou značkou, chodník však lepšie značia hraničné kamene. Je otrasný. Najprv strmo dole, potom hore. Nato opäť prudko dole a to všetko na lístí s kamienkami a vetvičkami. Zázrak, že som si tam nevyvrtol členok. V sedle nad železničnou stanicou Šiatorská Bukovinka som naďabil na úplne nové tabule náučného chodníka. Písalo sa na nich o Palóciovcoch, ktorí horu Karanč uctievali, lebo im pripomínala ležiacu tehotnú ženu. Pri troche predstavivosti môže byť.

Na kopci Tri chotáre (445 m) som zo štátnej hranice odbočil. Putoval som po hrebienkoch zväčša po zvážniciach. Občas som sa predieral poriadnymi húštinami. Je skorá jar, ale už lietajú roje múch. Poriadne do mňa dobiedzali. Prešiel som osadu Šikov, nato samotu Ďugdel a na hrebeni som sa zvalil vedľa cesty. Oddych. Ako tak ležím, asi 20 metrov odo mňa si to štráduje muflón so samicou. Tak som "zac-kal", nech o mne vedia. Muflón zastal, prezrel si ma skleneným pohľadom a plážovým krokom pokračoval ďalej. Aj som naňho hovoril:
"Čo si hluchý, či čo?" no úplne ma ignoroval. Ja som zvieratká neignoroval. Keď som zbadal v lístí kliešťa a na gatiach ďalšieho, svižne som sa postavil a pokračoval som v túre. Po pár sekundách som stretol "starých známych". No teraz, keď ma muflóny videli kráčať, bleskovo odbehli. Prekvapilo ma, aký veľký bol samec. Bol oveľa väčší ako srnec. Nedaleko vysielača na kóte 352 m vedľa Blatného vrchu som núdzovo nocoval. Dnes som spal kúsok pod hrebeňom, vďaka čomu mi bolo v noci oveľa teplejšie, ako včera.

3. deň

Blatný vrch – Trebeľovce – most cez Ipeľ – most cez Krivánsky potok – Mikušovce – Béter – Lučenec

Ráno som si odfotil vysielač s mesiacom a rozbitou asfaltkou som zbehol do Trebeľoviec. Z dediny som išiel po poľnej ceste, ktorá ide cez dva toky. Cez Ipeľ a cez Krivánsky potok. Na Ipli mal byť podľa mojej mapy most, no či je aj na Kriváňskom potoku, to som netušil. Našťastie, most tam bol. Poľnou cestou som prišiel do Mikušoviec a asfaltkou do Lučenca. V meste som si odfotil veľkú chátrajúcu synagógu a v obchodnom dome som si kúpil pitivo. Už bolo na čase.

Na železničnú stanicu som prišiel o 9.30 h, čo bolo skôr, ako som plánoval. Keď som tam dorazil, akurát hlásili nejaký vlak. Tak som sa pri okienku spýtal, čo je to zač. Ide do Zvolena? Dobre. A má tam prípoj na Bratislavu? Áno? Tak si prosím lístok. Schytil som krošňu a trielil som do vlaku. Vbehol som dnu a pohli sme sa. Takto si predstavujem promptný odvoz.

Záver

Človek si dáva v živote rôzne ciele. Niektoré vážne, iné zábavné. Medzi druhé patrilo predsavzatie obísť svoju vlasť dookola. Nie však po hranici. To v minulosti ani nebolo možné. Chcel som svoju domovinu obísť nie veľmi ďaleko od hranice tak, aby som išiel cez čo najatraktívnejšie miesta. Týmto výletom sa mi to podarilo. Idúc neďaleko hranice som navštívil zaujímavé miesta, ako sú Kamenná žena, Trúbiaci kameň, Hajnáčka, Silická ľadnica, Zádielska a Hájska dolina, Turniansky hrad, Kamenec, Sninský kameň, Busov, Osturňa, Pilsko, jaskyne Na Špičáku a Na Pomezí, Broumovské stěny, Teplicko-Adršpašské skály, Labský důl, hrad Hamrštejn, Tiské stěny, Osek, zámek Jezeří, Klínovec, Cheb, Mariánske Lázně, Švarcenberský kanál, Jindřichův Hradec, Landštejn, Slavonice, údolí Dyje, Mikulov a mnohé ďalšie.

Fórum 6 príspevkov
Fiľakovo – Šomoška – Karanč – Lučenec 12/05/15 11:36 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. dnes Peťo Nový Branisko
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. včera Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Fiľakovo – Šomoška – Karanč – Lučenec 12/05/15 11:36 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Cerová vrchovina (podcelky Hajnáčska a Mučínska vrchovina) a Juhoslovenská kotlina (podcelok Lučenská kotlina)
  • Počet dní
    • 3
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 725 m n. m.
    • min: 190 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1800 m
    • klesanie: 1800 m
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 10.04.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.2659 ° SŠ
      dĺžka: 19.8325 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.33604 ° SŠ
      dĺžka: 19.6677 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.21182 ° SŠ
      dĺžka: 19.87912 ° VD
      » Mapa
  • 2. nocľah
    • šírka: 48.2554 ° SŠ
      dĺžka: 19.72821 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • prameň Krúdy pod hradom Šomoška, prameň pri Šimonovej veži (parkovisko pod hradom Šomoška), studňa na žel. stanici Šiatorská Bukovinka, prameň svätej Margity na Karanči, minerálny prameň na Ulici J. A. Komenského v Lučenci
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Fiľakovo (vlak, bus)
      Lučenec (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.3)