V tichosti sa balíme, lebo osadenstvo izby ešte spí a vytratíme sa do jedálne, kde si rýchlo dáme niečo na raňajky. Veľmi sa nezdržujeme, lebo síce je od rána krásne a vidieť jasnú oblohu, no je len otázkou času, ako dlho to vydrží a kedy prídu oblaky a búrka, ako každý deň.

Trasa

Téryho chata – Dolinka pod Sedielkom – Priečne sedlo – Široká veža – Priečne sedlo – Dolinka pod Sedielkom – Pfinnova kopa – Téryho chata – Malá Studená dolina – Zamkovského chata – Starolesnianska poľana – Hrebienok – Starý Smokovec

Pred Téryho chatou je ešte ticho, všetko spí, len slnko vychádza nad obzor a vykresľuje krásne ráno. Pomaly sa uberáme smerom na Priečne sedlo v závere Malej Studenej doliny, kde začneme náš výstup. Cestou nestretneme ani človeka, len kamzíci sú už hore a robia nám sprievodcu až pod Priečne sedlo. Priznám sa, že cez Priečne sedlo som dlhšiu dobu nešiel, a tak pozerám, ako je natiahnutá druhá línia reťazí pre výstup alebo zostup. Je tu až neštandardne prázdno. Ak by sme sem prišli o pár hodín neskôr, už by tomu asi tak nebolo. Teraz si ale môžeme vychutnať ticho všade navôkol. Pri lezení v starej línii reťazí som objavil poškodenú majlonku, ktorá spája dve reťaze do jedného celku. V tomto okamihu s tým nemôžem viac spraviť, ako to, že som ju nafotil a po návrate som fotografiu ukázal chatárovi na Téryho chate. V tejto časti doliny, na rozdiel od výstupu na Ľadové štíty, sme nemali na trase skoro žiaden sneh. Zakrátko sme bez zdržaní dorazili do Priečneho sedla (2352 m).

Dávame si krátku prestávku, spojenú s fotogenickými výhľadmi na okolie a prípravou výstroja na lezenie do terénu mimo chodník. Pozeráme skaly a hľadáme, kadiaľ smeruje naša cesta na Širokú vežu. Čím ideme vyššie, terén je viac rozpadnutý, občas je trasa celkom viditeľná, niekedy ju treba viac hľadať. Je to prevažne dosť veľké suťovisko, miestami skôr chodeckého terénu, miestami ľahkého lezenia. V závere výstupu je terén trochu schodnejší a skaly sú spevnené aj trávou, miestami s kratšími úsekmi, ktoré treba prekonať po naklonenej platni s prasklinami, čo pomôže aj pri výstupe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zakrátko sme hore a dostávame sa na hrebeň, ten ešte pár metrov prejdeme a sme v najvyššom bode trasy. Úspešne sme vyšli na vrchol Širokej veže (2461 m). Hore nás majú asi radi, lebo počasie je stále pekné, aj keď na oblohe sa ukazuje predzvesť blížiacej sa oblačnosti. Zatiaľ je to len ľahký opar, čo mierne dofarbuje modrú oblohu, ktorá nás sprevádzala od rána. Slniečko ešte stále pekne svieti, tak si dávame na vrchole prestávku. Posedíme a popozeráme sa po okolitej krajine. Samozrejme, nechýba vrcholová fotografia, podebatíme o výstupe a premýšľame nad blížiacim sa zostupom. Túra zatiaľ dopadla dobre, ale úspešná túra je až vtedy, keď sme opäť na chate. Dlho sa nezdržujeme, aby nás každodenné búrky nezastihli na hrebeni, máme v pláne sa zastaviť ešte na Pfinnovej kope cestou na chatu.

Z vrcholového hrebeňa sa po platniach rozhodneme zlaniť jednu dĺžku, dalo by sa to aj zliezť, ale keď máme lano, bolo to bezpečnejšie aj pohodlnejšie. Miestami potom opatrne schádzame v suťovisku. Pomaly sa dostávame nad Priečne sedlo, kde sa opäť rozhodneme využiť lano a zlaníme priamo do sedla. Vyšlo to akurát na jednu dĺžku a bolo to rýchlejšie, ako sa snažiť zliezať v strmšom teréne.

Na oblohe sa začínajú zbiehať oblaky a slnečné ráno je minulosťou. Našťastie je zatiaľ skôr polojasno, tak v pohode pokračujeme dolu z Priečneho sedla smerom na Téryho chatu. Cestou ešte odbočíme na Pfinnovu kopu (2060 m), kde výstup bol skôr prechádzka, ale zato nás čakajú hore pekné výhľady na celú Malú Studenú dolinu. Tiež sa dlho nezdržíme. Ešte musíme zbehnúť na chatu, zbaliť ostatné veci a čaká nás zostup do Starého Smokovca, kde parkujeme auto.

Keď prídeme na chatu, tak je v nej rušno. Dlho sa tam nezdržujeme, len zbalíme veci, ale dáme si pred cestou aspoň čaj a kapustnicu. Síce kapustnica bola inde lepšia, ale po výstupe padla vhod aj taká, aká bola. Pred odchodom poviem chatárovi o poškodenej majlonke a kráčame dolu. Cesta ubieha bez zastávok. Len na Hrebienku, keď sa pozrieme späť, vidíme, že sme zišli práve včas. Celá Malá studená dolina je zatiahnutá v čiernej oblačnosti a pohrmieva. To bol aj dôvod - okrem záverečného pohľadu na miesto, kde sme boli a kde sme prežili pekné štyri dni - čo motivoval k otočeniu späť. Zakrátko sme v suchu pri aute a ostáva nám pobaliť veci, prezuť sa a môžeme vyraziť na cestu domov.

Dovidenia Tatry, čoskoro sme zasa späť!

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek