Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Radošov
Rozhľadňa Radošov Zatvoriť

Túra Strážnice – Veselí nad Moravou

Naša prvá spoločná rozhľadňová túra natoľko oslovila Mivyho, že popátral v blízkom okolí Skalice a navrhol túru po dvoch rozhľadniach medzi Strážnicou a Veselím nad Moravou. Sobotňajší vlak o 6.16 h do Skalice sa pomaly stáva "mojím vlakom". Autom sme sa odviezli zo Skalice do Strážnice. Na rozdiel od slnečného počasia spred 10 dní sme tento raz boli vymrznutí od studeného vetra a okrem krátkeho dažďa sme si užili aj snehovej prehánky.

Vzdialenosť
29 km
Prevýšenie
+637 m stúpanie, -655 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 18.04.2015
Pohoria
Česká republika - Morava: Biele Karpaty (Bílé Karpaty), Vizovická vrchovina a Dolnomoravský úval
Trasa
Doprava
Strážnice (vlka, bus, parkovanie pri potravinách Penny)
Veselí nad Moravou (vlak, bus) - Strážnice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1074 Biele Karpaty, Považsk… (1:50.000)

Trasa

Strážnice – Pod Žerotínem – Žerotín – Radějov – rozhľadňa Travičná – Pod Šumárnikem – Šumárnik – Kněždub – Noviny – Tasov – rozhľadňa Radošov – Za Dvorem – Veselí nad Moravou

Mivy ma čakal na železničnej stanici v Skalici, no namiesto svojho červeného autíčka, mal biele svokrovo, a tak som chvíľu blúdil zrakom po parkovisku v obave, že sa niečo nepredvídané prihodilo a neprišiel. Až keď vystúpil a zamával mi, spadol mi kameň zo srdca. Batoh išiel do kufra a autíčko nás za chvíľu doviezlo na parkovisko pred potravinami Penny v Strážnici. Slnečné počasie nás naladilo na horúčavy, no veľmi rýchlo sme zistili, že by sa zišli rukavice a zimné čiapky!

Vykročili sme po žltej značke asfaltkou von z mestečka. Mivy ma upozornil na továreň, kde vyrábajú biele strážnické brambúrky a ich vtipnú reklamu – My nejsme čipsy, my jsme brambúrky!

Len čo sme dorazili k cyklistickému odpočívadlu pri smerovníku pod Žerotínem, slnko zmizlo, nastúpil ľadový vietor, obloha sa zatiahla a začalo popŕchať. Zababušili sme sa do búnd, ruky zatiahli do rukávov a dúfali, že to tak nebude celý deň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od trochu ošumelej kaplnky sv. Cyrila a Metoda sme pokračovali záhradami a vinohradmi. Márne sme dúfali, že si dáme horúci čaj v bufete U Oškoruše. Ešte nemajú sezónu! Tak sme si len pozreli cyklomapu okolia, pekne orámovanú ľudovými ornamentami a popri nádherne vymaľovanej kaplnke sv. Urbana sme vykročili pomedzi vinič hore ku kaplnke na vrchole Žerotína. Dokončili ju v roku 1949, ako vďaku za uzdravenie synčeka, ktorý ťažko ochorel v roku 1942. Kaplnka mi skôr pripomína garáž. Nachádza sa tu prírodná pamiatka Žerotín na 1,4 ha - jediná šipáková doubrava v Bielych Karpatoch.

Výhľady vďaka zamračenej oblohe z 320 m vysokého kopca neboli bohvieaké, a tak sme začali zostupovať do obce Radějov. Prešli sme ulicou ku kostolu, kde je pamätník padlým legionárom. Obišli sme (asi) miestnu hasičskú vodnú nádrž a lúkou sme začali vystupovať k lesu. Za jeho okrajom je evidentne roky rozostavaný dom, ktorý pomaly chátra a stromy ho úplne obkľúčili. Prestalo popŕchať, a tak som spravil pár záberov na obec a Žerotín. Netrvalo dlho a lesom sme došli k rozhľadni na vrchu Travičná. Bol som pri všelijakých rozhľadniach, no takú vysokú som ešte nevidel. Budem úprimný, vôbec som nesmútil, že bola zatvorená. V ľadovom vetre by som po 177 točitých schodoch asi do výšky 34 m nevystúpil.

Rozhľadňa je súčasťou zosilňovača mobilného operátora O2. Stožiar vysoký 52,6 m postavila firma Valpo v roku 2000. Je to vraj jediná rozhľadňa v CHKO Biele Karpaty, ktoré v átriu rozhľadne prezentuje na paneloch obec Tvarožná Lhota. Na neďalekej lúke majú asi poľovníci chatku s krmelcom. Pod krmelcom a asi aj na nezatvorenej povale chatky sa podľa mňa dá prespať. Súčasťou areálu sú lavičky, ohnisko a latrína.

Keď nás začali bolieť krky od obzerania výšavy, vybrali sme sa po prístupovej asfaltke k ekofarme Salaš Travičná. Žiaľ, aj tá bola zatvorená, a tak sme si len cez bráničku prezreli areál. Podľa mapky si tu prídu na svoje hlavne malé deti. Trošku nám škŕkalo v bruchu, tak sme si aspoň sadli na lavičku a zjedli sladkosti z ruksakov.

Asfaltka našťastie skončila a opäť sme sa ocitli v lese. Netrvalo dlho a miernym svahom sme vystúpili k drevenej ohrade so strážnou vežou. V lese boli sochy znázorňujúce keltských bojovníkov. Z informačnej tabule sme sa dozvedeli, že na 398 m vysokom Šumárníku bola v rokoch 1500 až 600 pr. n. l. opevnená osada a hradisko.

Odtiaľto ide Náučný chodník Šumárník – Lučiná. My sme sa nevybrali po ňom, ale začali sme zostupovať dole lúkou do obce Kněžduby. Vďaka vetru sme mohli nerušene pozorovať početné stáda sŕn, ktoré sa na nej pásli. Keď nás konečne zachytili, zmizli v hustých krovinách, cez ktoré sme sa napokon museli predierať tiež. Prekročili sme prítok Újezdskýho potoka a ocitli sme sa na asfaltke s úplne novou žltou značkou. Pomedzi záhrady sme došli k vynovenej kaplnke sv. Urbana a napokon do obce Kněždub. Červenú značku a zároveň Chodník M. Kudeříkové sme opustili kvôli bratom Úprkovým, ktorý sa tu narodili a na miestnom cintoríne sú pochovaní. V žalúdkoch nám vyhrávali Cigáni, a tak sme sa potešili Selskému domku. Múzeum sme nemali chuť navštíviť, ale v bufete sme si objednali horúci čaj a klobásku. Kým nám pani chystala občerstvenie, poobzerali sme si domáce zvieratstvo, kraslice a všetky veci, čo si vďaka veku pamätáme z návštev starkých na dedine.

Zahriati a posilnení sme sa vybrali na miestny cintorín – Slovácky Slavín. V obci je ešte dosť domov pekne vyvedených v bielej s modrým lemovaním okien a ornamentami nad nimi. Po prehliadke cintorína sme po asfaltke vykročili smerom na Hroznovú Lhotu. Na poli pracoval obrovský pásový traktor, čo vôbec neprekážalo srnkám a pokojne sa obďaleč pásli. Koník, ťahajúci klasický rebrinák, s pohoničom krčiacim sa v mrazivom vetre, vyzeral pri ňom ani sci-fi. Autá prekážali nám, a tak sme s radosťou privítali možnosť opustiť asfaltku a popri riečke Velička sa poľom dostať do obce Tasov. Spätné pohľady na svahy, obsypané kvitnúcimi stromami, nám dávali možnosť si uvedomiť, že nie je december, ale polovica apríla.

Prešli sme obcou Tasov a za kruhovým objazdom sme odbočili na betónku, ktorá sa mala zmeniť na poľnú cestu a doviesť nás na kopec Radošov. Doviedla nás k oploteniu solárnej elektrárne a museli sme do poľa. Našťastie sme sa dostali do čerešňovej aleje, ktorou navzdory mape v tablete viedla modrá na Radošov. Aleja sa pri stúpaní zmenila z čerešňovej na orechovú a stáli sme pri altánku s informačnou tabuľou a rozhľadňou v tvare čaše vína. Postavili ju v roku 2014 a po 72 schodoch sa dá vystúpiť do výšky 15,2 m na vyhliadkovú plošinu. Je z nej úžasný výhľad, lebo hoci Radošov má len 242 m, nič nebráni výhľadu od Veľkej Javoriny po Travičnú a rovinu v okolí Veselí nad Moravou. Z panoramatických informačných tabúľ som sa dokonca dozvedel, že by malo byť vidno Bradlo. Snehové drobné krúpy nás dosť zaskočili, no nenechali sme sa rušiť a naozaj sme si užili perfektných výhľadov. Toto miesto veľmi dobre vybrali!

Keď sme zišli dolu, Mivy objavil úzky chodníček pomedzi stromy a ten nás doviedol na lúčku, kde sme si skrytí pred vetrom sadli k laviciam okolo ohniska a najedli sa.

Do Veselí nad Moravou nám zostávalo 5,5 km, ruksaky boli prázdne, a tak sme vykročili dole vinohradmi. Zistili sme, že ideme po náučnom chodníku a navyše násype bývalej úzkorozchodnej železničky. Zrazu ma Mivy zavolal k sebe a so smiechom mi ukazoval vysoko na strome kukučkové hodiny, ktoré tam niekto dal ako vtáčiu búdku! Rozosmiati sme v dobrej nálade kráčali povedľa bielo rozkvitnutých kríkov po betónke až k cyklochodníku, ktorý nás doviedol skoro ku železničnej stanici vo Veselí nad Moravou. Majú krásnu staničnú halu, vyzdobenú sgrafitmi. V Informačnom centre ČŽD som si vypýtal pečiatku a triediac si zážitky dnešného dňa, sme čakali na autobus. Doviezol nás za 20 minút do Strážnice, kde nás čakalo autíčko. Vietor ustal, vyšlo slniečko a celí uzimení sme v aute konštatovali – dnešný deň stál za to!

Užitočné odkazy

Rozhledna Travičná
Rozhledna Radošov u Veselí nad Moravou
Šumárník (vrch se zajímavou expozicí dřevěných soch a strážní věží)
Poklady na Šumárníku a v okolí
Obec Kněždub
České muzeum výtvarných umění
Joža Uprka
Selský domek, Kněždub

Fotogaléria k článku

Najnovšie