Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrebeňom Rauherkamm na Ötscher
Hrebeňom Rauherkamm na Ötscher Zatvoriť

Túra Cez Ötscher a Ötschergräben

Ötscher je jedným z najkrajších kopcov Dolného Rakúska. Nie je veľmi vysoký, preto som jeho návštevu odkladal. Nakoniec som sa naň vybral začiatkom novembra 2014. Pre cestu nahor som vybral Rauherkamm, späť pôjdeme cez Ötschergraben. To je roklina, ktorú nazývajú “Rakúsky Grand Canyon”.

Vzdialenosť
27 km
Prevýšenie
+1700 m stúpanie, -1700 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 09.11.2014
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Ybbstalské Alpy (Ybbstaler Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1893 m n. m.
  • Najnižší bod: 521 m n. m.
Doprava
parkovanie v osade Sommerer

Ötscher

Čakala nás dlhá trasa, preto sme z domu vyrážali skoro. Po viac ako troch hodinách jazdy sme auto odstavili na veľkom parkovisku pri osade Sommerer (521 m) a o 6.15 h sme vyrazili na túru. Bola hustá tma a na oblohe svietil mesiac obkolesený strieborným vencom.

Vyrazili sme rezkejšie, postupne sme tempo zvoľňovali. Svitalo. Minuli sme sedlo Bärenlacken (944 m) a vetrom preriedeným lesom sme stúpali do kopca. Začali sa nám otvárať výhľady na sever, na rovinu, v ktorej ležalo mlieko. Vystúpali sme na hrebeň a liezli sme skalami. Rauherkamm má náročnosť II-, skaly však nie sú príliš exponované. Nie je tu žiadne istenie, hoci sme míňali jeden starý kolík a dve skoby.

Podchvíľou sme stáli a fotili. Bola nádherná inverzia. Severným smerom z hmly trčalo zopár malých kopčekov, za ktorými bolo iba šíre oblačné more. Paráda.

Vystúpali sme na predvrchol, nato sme zbehli do sedielka a vyšli sme na vrcholovú plošinu. Na nej bolo zopár snehových fľakov, mačky a čakany sme ťahali zbytočne. Z vrchola Ötscheru (1893 m) je fantastický výhľad. Z kopca vidno snáď polovicu Rakúska. Na východe sa týči impozantný Schneeberg. Rax s Hochschwabom boli v oblakoch, no južne sa ježili malebné štíty Gesäuse. A na západe osamotený kopec je Traunstein. Prekrásna panoráma.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zbehli sme k Ötscher Schutzhausu (1418 m). Chata bola zatvorená, no ako sme pred ňou postávali a študovali mapu, prišiel k nám veľký vták. Hlucháň. Nebojácne sa okolo nás prechádzal a vyzobával omrvinky. Keďže sme mu nič nehodili, vyletel na okno chaty. Vtedy som ešte netušil, že o tri mesiace bude do mňa jeho bratranec pod Reisalpe dobiedzať.

Ötschergräben

Zišli sme do sedla Reiffelsattel a slabo vychodeným chodníkom, ktorý bol značený žltou značkou, sme zostúpili do údolia Ötschergraben. Asi 2 kilometre sme kráčali po štrkovej ceste a nato sme zbehli k potoku. Tam nás čakal nádherný vodopád. Volá sa Schleierfall, no vlani som v Rakúsku išiel okolo troch vodopádov tohoto mena. Ötscherský Schleierfall je poriadne vysoký a má dva stupne. Na dolnom sa vetví na tri paralelné vodopády.

Kráčali sme peknou tiesňavou a čoskoro sme prišli k ďalšiemu vodopádu. Tento sa volá Mirafall a má podobnú výšku aj tvar. Akurát je v hornej časti širší, takmer závojový. Doma som zistil, že je tu ešte jeden veľký vodopád. Je však vo vedľajšej rokline, takže sme ho nevideli.

Roklinou Ötschergraben vedie pohodlný chodník istený oceľovým lanom. Je tu množstvo mostíkov, ale žiadne rebríky, lebo chodník ide takmer horizontálne. Prirovnanie ku Grand Canyonu kríva, skôr by som ho prirovnal k Triftsteigu v Kalkalpen.

Na jednom mieste stál na chodníku kamzík. Keď sme sa priblížili, zbehol do koryta potoka a zastal pár metrov od nás na protiľahlom svahu. Tam zaujal pózu na fotografovanie, tak sme si ho cvakli.

Roklinou Ötschergraben sme prechádzali dlho. Už som sa začal obávať, či ideme dobre. Bráško vytiahol GPS-ko a oznámil mi, že sa síce blížime k autu, ale veľmi pomaly. A o chvíľu sme sa vzďaľovali.

Prišli sme ku krásnej secesnej budove, ku ktorej dolu svahom mierili dve široké rúry. Bola to vodná elektráreň. Postavili ju v roku 1911, keď elektrifikovali Mariazellbahn a v rokoch 1971 až 1972 ju rekonštruovali. Vedľa hydroelektrárne je na strmom svahu pozemná lanovka či skôr výťah. Keď sme išli okolo, ktosi sa ním viezol dolu k priehrade.

Pod nádržou je roklina užšia a divokejšia, no potok je bez vody, preto pôsobí smutne. Začalo sa šeriť. V Erlaufbodene je ďalšia elektráreň. Poháňa ju voda, ktorú sem zviedli rúrami z rokliny.

Posledný dvojkilometrový úsek po asfaltke sme kráčali za tmy. Za tmy sme z parkoviska vyrážali, za tmy sme sa naň o 17.30 h vrátili. Za sebou sme mali jednu z najkrajších jednodňových vychádzok v Rakúsku.

Záver

Boli sme na jednom z najznámejších kopcov Rakúska, no za celý deň sme stretli asi piatich turistov, aj to až dolu v Ötschergraben. A to sme tam boli v nedeľu pri nádhernom inverznom počasí. Myslím, že to hovorí za všetko.

Fotogaléria k článku

Najnovšie