Túra

Cez Ötscher a Ötschergräben

19.05.15
Ötscher je jedným z najkrajších kopcov Dolného Rakúska. Nie je veľmi vysoký, preto som jeho návštevu odkladal. Nakoniec som sa naň vybral začiatkom novembra 2014. Pre cestu nahor som vybral Rauherkamm, späť pôjdeme cez Ötschergraben. To je roklina, ktorú nazývajú “Rakúsky Grand Canyon”.

Ötscher

Čakala nás dlhá trasa, preto sme z domu vyrážali skoro. Po viac ako troch hodinách jazdy sme auto odstavili na veľkom parkovisku pri osade Sommerer (521 m) a o 6.15 h sme vyrazili na túru. Bola hustá tma a na oblohe svietil mesiac obkolesený strieborným vencom.

Vyrazili sme rezkejšie, postupne sme tempo zvoľňovali. Svitalo. Minuli sme sedlo Bärenlacken (944 m) a vetrom preriedeným lesom sme stúpali do kopca. Začali sa nám otvárať výhľady na sever, na rovinu, v ktorej ležalo mlieko. Vystúpali sme na hrebeň a liezli sme skalami. Rauherkamm má náročnosť II-, skaly však nie sú príliš exponované. Nie je tu žiadne istenie, hoci sme míňali jeden starý kolík a dve skoby.

Podchvíľou sme stáli a fotili. Bola nádherná inverzia. Severným smerom z hmly trčalo zopár malých kopčekov, za ktorými bolo iba šíre oblačné more. Paráda.

Vystúpali sme na predvrchol, nato sme zbehli do sedielka a vyšli sme na vrcholovú plošinu. Na nej bolo zopár snehových fľakov, mačky a čakany sme ťahali zbytočne. Z vrchola Ötscheru (1893 m) je fantastický výhľad. Z kopca vidno snáď polovicu Rakúska. Na východe sa týči impozantný Schneeberg. Rax s Hochschwabom boli v oblakoch, no južne sa ježili malebné štíty Gesäuse. A na západe osamotený kopec je Traunstein. Prekrásna panoráma.

Zbehli sme k Ötscher Schutzhausu (1418 m). Chata bola zatvorená, no ako sme pred ňou postávali a študovali mapu, prišiel k nám veľký vták. Hlucháň. Nebojácne sa okolo nás prechádzal a vyzobával omrvinky. Keďže sme mu nič nehodili, vyletel na okno chaty. Vtedy som ešte netušil, že o tri mesiace bude do mňa jeho bratranec pod Reisalpe dobiedzať.

Ötschergräben

Zišli sme do sedla Reiffelsattel a slabo vychodeným chodníkom, ktorý bol značený žltou značkou, sme zostúpili do údolia Ötschergraben. Asi 2 kilometre sme kráčali po štrkovej ceste a nato sme zbehli k potoku. Tam nás čakal nádherný vodopád. Volá sa Schleierfall, no vlani som v Rakúsku išiel okolo troch vodopádov tohoto mena. Ötscherský Schleierfall je poriadne vysoký a má dva stupne. Na dolnom sa vetví na tri paralelné vodopády.

Kráčali sme peknou tiesňavou a čoskoro sme prišli k ďalšiemu vodopádu. Tento sa volá Mirafall a má podobnú výšku aj tvar. Akurát je v hornej časti širší, takmer závojový. Doma som zistil, že je tu ešte jeden veľký vodopád. Je však vo vedľajšej rokline, takže sme ho nevideli.

Roklinou Ötschergraben vedie pohodlný chodník istený oceľovým lanom. Je tu množstvo mostíkov, ale žiadne rebríky, lebo chodník ide takmer horizontálne. Prirovnanie ku Grand Canyonu kríva, skôr by som ho prirovnal k Triftsteigu v Kalkalpen.

Na jednom mieste stál na chodníku kamzík. Keď sme sa priblížili, zbehol do koryta potoka a zastal pár metrov od nás na protiľahlom svahu. Tam zaujal pózu na fotografovanie, tak sme si ho cvakli.

Roklinou Ötschergraben sme prechádzali dlho. Už som sa začal obávať, či ideme dobre. Bráško vytiahol GPS-ko a oznámil mi, že sa síce blížime k autu, ale veľmi pomaly. A o chvíľu sme sa vzďaľovali.

Prišli sme ku krásnej secesnej budove, ku ktorej dolu svahom mierili dve široké rúry. Bola to vodná elektráreň. Postavili ju v roku 1911, keď elektrifikovali Mariazellbahn a v rokoch 1971 až 1972 ju rekonštruovali. Vedľa hydroelektrárne je na strmom svahu pozemná lanovka či skôr výťah. Keď sme išli okolo, ktosi sa ním viezol dolu k priehrade.

Pod nádržou je roklina užšia a divokejšia, no potok je bez vody, preto pôsobí smutne. Začalo sa šeriť. V Erlaufbodene je ďalšia elektráreň. Poháňa ju voda, ktorú sem zviedli rúrami z rokliny.

Posledný dvojkilometrový úsek po asfaltke sme kráčali za tmy. Za tmy sme z parkoviska vyrážali, za tmy sme sa naň o 17.30 h vrátili. Za sebou sme mali jednu z najkrajších jednodňových vychádzok v Rakúsku.

Záver

Boli sme na jednom z najznámejších kopcov Rakúska, no za celý deň sme stretli asi piatich turistov, aj to až dolu v Ötschergraben. A to sme tam boli v nedeľu pri nádhernom inverznom počasí. Myslím, že to hovorí za všetko.

Fórum 7 príspevkov
Cez Ötscher a Ötschergräben 24/05/15 23:29 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Rokoš trochu ináč z Uhrovského Podhradia Strážovské vrchy som si obľúbil kvôli ich členitosti a rozmanitosti. V južnej časti, v Nitrických vrchoch, patrí k najkrajším kopcom Rokoš. Začiatkom roka som sa naň vybral z Uhrovského Podhradia. Pre výstup som si zvolil hrebeň Malých Zrubísk, pre zostup Žernovskú dolinu. 07/02/20 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Predná Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. včera Anna Lenkeyová Volovské vrchy
Príbeh Ako sme držali bobríka hladu Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti. 21/02/20 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cez Ötscher a Ötschergräben 24/05/15 23:29 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Ybbstalské Alpy (Ybbstaler Alpen)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1893 m n. m.
    • min: 521 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1700 m
    • klesanie: 1700 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 09.11.2014
  • Doprava
    • parkovanie v osade Sommerer
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.54 (0.23)