V nebeskej škole cez prestávku
Túra

Paradajs – inverzia a východ slnka

18. 05. 2015
Som typ turistu, ktorý málokedy vyráža na turistiku len tak "na blind". Čiže do hocijakého prostredia v hocijakom i nepriaznivom počasí. V drvivej väčšine mám presnú predstavu, aké počasie a podmienky chcem vo vybranej lokalite zažiť. Je však náročné skĺbiť všetky faktory dohromady, a preto mi niektoré túry a úmysly ležia "v šuplíku" veľmi dlho, i niekoľko rokov. Stávajú sa z nich až takpovediac nesplniteľné sny. Ale keď to raz za čas vyjde, obvykle ide o poriadne silné zážitky. O plnení jedného takéhoto sna vám teraz porozprávam.

Trasa

Banská Štiavnica – sedlo Červená studňa – Paradajs – Krásna – sedlo Červená studňa – lúka nad Rozgrundom – sedlo Červená studňa – Banská Štiavnica

Zo všetkých podmienok na horách mám najradšej inverzie. Pohľad, keď stojím na vrchole kopca a vôkol mňa trčia z mora oblakov len "ostrovy", je na nezaplatenie. Najviac si to dokážem vychutnať, keď som len pár výškových metrov nad hornou hladinou oblačnosti. Lenže zažiť takúto situáciu nie je až také ľahké. Jedným z území, kde som po inverzii túžil, sú moje domáce Štiavnické vrchy. Stáť na Paradajse, keď bude z oblakov vyčnievať len Sitno a pár ďalších vyvolencov, ma nesmierne lákalo. Lenže aj napriek blízkosti sa mi to roky nedarilo. Až nadišiel december 2013 s dlhým obdobím inverzií. Akýsi šiesty zmysel mi našuškáva, že je správny čas oprášiť starodávny sen. Aby si pochutnalo moje fotografické ego, rozhodol som sa pridať do plánu východ slnka. V jediný voľný deň, rozospatý, ešte za tmy, cestujem prvým autobusom do historickej Banskej Štiavnice.

Z historického mesta až do samotného neba

Z autobusu vystupujem na zastávke pod známou Kalváriou. Okolo sa rozprestiera dotieravá zima, tma a ticho. Nočným mestom sa rôznymi uličkami, okrem iného aj popri botanickej záhrade, preplietam až na krásne Námestie sv. Trojice s dominantným morovým stĺpom. Mám to tu rád pre úžasnú atmosféru, ktorá je terajšou tmou a pokojom ešte umocnená. Času dnes nemám nazvyš a uberám sa hore ulicou, kde sa dostávam do hustej hmly. Zapínam čelovku a popri posledných domoch začínam prudko stúpať kamenitou cestou. Zelená značka vedie popri krásnych tajchoch Veľká a Malá Vodárenská, lenže pre tmu a hmlu ich nevidieť. Stále v neistote, rýchlo naberám nadmorskú výšku, až odrazu popri hlavnej ceste a tajchu Červená studňa dorážam k rázcestníkom a prístrešku v rovnomennom sedle (790 m).

Vyliezam na lúku povyše a na tvári sa mi objavuje široký úsmev. Hoci je ešte šero a na oblohe posledné hviezdičky, vidím že som sa dostal nad oblaky a podmienky sú presne také, po akých som túžil. Zvýsknem od radosti a mierim k okraju lesa. Chcem byť čo najskôr na vrchole. Lesnou cestou spolu s červenou značkou, na ktorú som prestúpil v sedle, sa krútim západným úbočím Paradajsu. V lese je ešte slušná tma a je tak trošku strašidelný. Na rázcestí značku na chvíľu opúšťam a pokračujem až na lúčku s výhľadom na západ. Sú tu panely geologického náučného chodníka a typické kamenné kôpky. Plynulo pokračujem lesíkom, až sa ocitám na ďalšej lúke s výhľadom orientovaným na východ. Aj tu stoja geologické panely a kamenné pyramídky. Som v cieli pod vrcholom Paradajsu (939 m) a dodám len toľko, že mi padá sánka.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Krajina ostrovov

To, čo vidím, je splneným snom. Fantastická inverzia zhruba vo výške 780 m, siahajúca až po okraj horizontu. Som sám ako prst. Panuje božské ticho a pokoj ako v samotnom nebi. Batoh odkladám na lavičku a začínam sa doslova kochať. Je krátko po siedmej a "more" navôkol je ešte šedé a bez pohybu, ale pohľad aj tak stojí za to. Od juhozápadu pretŕča masív Pohronského Inovca a vedľa neho vrchy Drastavica a Veľký Žiar v Štiavnických vrchoch. Dokonca v diaľke vidieť vystupujúci oblak z atómovej elektrárne v Mochovciach. Ďalej horizont pretína blízky Tanád, ktorý je pokračovaním štiavnického hrebeňa. A priamo na juhu pláva najpríťažlivejší a najmagickejší z ostrovov - bájne Sitno (1009 m).

Ďalej sa pohľadom kĺžem po nekonečnej hladine "oceánu", až sa mi na východe zrak zastavuje na ďalšej pevnine, ktorou je vrch Skalka nad Banským Studencom. Priamo za ňou je pohorie Javorie. Severnejšie sa dvíha čierna silueta Poľany. A nad ňou sa horizontom tiahne zasnežený hrebeň Nízkych Tatier od Kráľovej hole po Prašivú. Dokonca za ním vykúka i pár vysokotatranských končiarov. Diaľkový pohľad uzatvára Zvolen a Nová hoľa a jemne vykúkajúci hlavný hrebeň Veľkej Fatry nad Kremnickými vrchmi. Od nich zrak klopím opäť k blízkym svahom vrchu Šobov s okolitými lúčkami.

Keď sa v nebi rodí nový deň

Znenazdajky sa na východe zjavuje oranžová čiarka, ktorá je predzvesťou prichádzajúceho divadla. V posvätný okamih priam tajím dych. Slniečko rýchlo vystupuje nad hladinu a na nebi sa rodí nový deň. Jeho lúče sa rozťahujú po krajine sťa chápadlá a preberajú spiaci svet. Do ružova sa farbí nielen okolitý sneh, ale aj vzdialený hrebeň Nízkych Tatier. No najviac sa to prejavuje na ružovo-oranžovom oceáne, ktorý sa navyše začal akosi intenzívnejšie prelievať a prevaľovať. Pod vplyvom toho oblaky trošku klesli a odhalil sa Glanzenberg (Stará Štiavnica), ktorý vyčnieva ako úzky polostrov. Obnažilo sa pár domov na Hornej Rovni pod Tanádom. Staviam sa na kamennú pyramídku a fotím geologické panely, ktoré vyzerajú ako v nebeskej škole cez prestávku. Atmosféra je úchvatná a dokonale ju dopĺňa hrmot áut zo zatopeného mesta kúsok podo mnou. Som nesmierne rád, že som po dlhej dobe opäť prelomil svoje prekliatie s východom slnka a moja duša mohla na čas znova pookriať.

Cez Paradajs na Krásnu

Slnko je čoraz vyššie, farby blednú, ale pohľad je stále úchvatný. Keď som sa dostatočne nabažil miesta, vraciam sa kúsok späť na lúčku orientovanú na západ, cez ktorú som ráno len prešiel. Odtiaľto si dopĺňam výhľadovú panorámu začínajúcu spomínaným ostrovným Pohronským Inovcom. Potom dlho nič, až sa horizontom tiahne ako hradba hrebeň môjho domáceho Vtáčnika až po Veľký Grič. Nasleduje kúsok Strážovských vrchov a Kľak a Martinské hole. Kruh sa uzatvára Kremnickými vrchmi s belejúcou sa čiapočkou Veľkej Fatry. Oči však zabodávam hlavne do blízkych lokalít v Štiavnických vrchoch. Príťažlivý je hrebeň kulminujúci Končiarom, vedľa ktorého pláva Banský vrch (Kerling). Dokonale mu sekunduje vedľajší hrebeň, od ktorého sa taktiež oddelil Zlatý vrch (Goldberg). Sú to výnimočné pohľady na krajinu ostrovov, ktorú som takto ešte nikdy nevidel. Mám problém to tu zanechať, ale musím sa posunúť ďalej.

Mierim k hornému okraju lúky, kde naďabím na červenú značku a vnáram sa do hustého porastu. Chodník sa kľukatí cez mladé stromky všemožných druhov. Niekde tu sa nachádza najvyšší bod Paradajsu (939 m), ktorý nie je nijako označený. Niekdajší výhľad zarástol a po chvíľke pozvoľna klesám, až sa ocitám na ceste s turistickými tabuľkami. Značka odbočuje prudko doľava, ale ešte si odbieham za ďalším výhľadom na vyvýšeninu s krížom, ktorú kamarát volá Krásna. Po pár metroch sa opäť nechávam opantávať skvelým rozhľadom. Nebudem ho znova opisovať, no spomenúť musím drobný Ottergrundský tajch, po ktorý siaha hladina inverzie. Na druhej strane perinka oblizuje zasnežené lúky sedla Červená studňa, vedľa ktorého sa v doline leskne tajch Rozgrund (Štiavnické jazero). Sadám si na lavičku, vyberám čaj a myseľ nechávam len tak voľne lietať. Na tieto podmienky sa naozaj oplatilo čakať celé roky. Som absolútne nadšený.

Ponor pod hladinu

Ani tu nesedím večne a keď príde správny čas, vraciam sa späť na značku. Ňou, kľukatiac sa v lese, docupitám opäť na lúky nad sedlom Červená studňa. Do mordoru pod hladinu ma to ešte neláka a rozhodol som sa, že si ešte zájdem na moje obľúbené vyhliadkové miestečko nad Rozgrundom. Červená značka ma vedie pár metrov hlavnou cestou na Vyhne, z ktorej po chvíli uhýba do lesa. Cesta traverzuje Šobov a po východe z lesa z nej odbáčam doľava na trávnaté priestranstvo. Mám to tu veľmi rád a keď som nablízku, vždy sa sem prejdem.

Pekne vidieť pasienkársky kraj pod Studeným vrchom i lúčky Cukmantelu na opačnej strane doliny. A samozrejme, aj dominantný Zlatý vrch (Goldberg), ktorý je dnešnou inverziou oddelený a pôsobí ako vznášajúci sa ostrov. Zabávam sa s foťákom a dosýta si vychutnávam posledné výhľady. Následne sa rovnakou cestou vraciam a po tretíkrát sa dnes ocitám v sedle Červená studňa. Nastal nepríjemný čas, kedy sa musím rozlúčiť s nebeským svetom a ponoriť sa späť do chladného a temného kraja pod hladinou inverzie. Zelenou značkou prudko klesám do mesta, kde sa vraciam na autobusovú zastávku pod Kalváriou.

Záver

Narýchlo naplánovaná krátka fotografická prechádzka patrí k najkrajšiemu, čo som v horách zažil. Môžem s pokojným svedomím povedať, že na špecifické podmienky sa mi oplatilo čakať celé roky. Inverzia, ktorá spravila z hôr krajinu ostrovov, bola naozaj fantastickým divadlom. A vďaka nápadu pridať si k nej východ slnka a s ním spojenú magickú rannú atmosféru bol celkový zážitok absolútne dokonalý. Ticho a samota boli len čerešničkou na torte. Nádherné farby mi dopomohli k vydareným fotografiám a tie mi budú navždy pripomínať splnenie ďalšieho malého sna.

Fórum 28 príspevkov
Paradajs – inverzia a východ slnka 12/10/15 20:44 28 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Patagónia: Chorrillo, Laguna Nimez, Perito Moreno Patagónia nie je zaujímavá len kvôli možnostiam dlhších celodňových trekingových trás. Tunajšia krajina je dostatočne rozmanitá a ponúka množstvo nenáročných a ľahko dostupných cieľov, ktoré zaujmú oči cestovateľov napr. aj v prípade zhoršeného počasia. Možností vyžitia je tu naozaj mnoho a my si preto z celej bohatej palety vyberáme vodopád, mokrade a jeden svetoznámy ľadovec. Tešíme sa na nové rôznorodé zážitky, ktoré bezpochyby zaujímavo obohatia našu cestovateľskú dovolenku. 10/11/20 Martin Baniari Svet
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna de los Tres Fitz Roy (3405 m) - žulový obor, najvyšší vrch a legendárna ikona oblasti, ktorá, ako som spomenul v predchádzajúcom článku, dala meno celému pohoriu. Jeho silueta je nielen v erbe mestečka El Chaltén, ale aj v znaku Národného parku Los Glaciares. Za dobrého počasia ho vidieť snáď odvšadiaľ, z ulíc mestečka i patagónskej stepi. Svojou dominantnosťou človeka k sebe priam volá. Turisti sa najbližšie k nemu môžu dostať pri Lagune de los Tres. A práve toto horské jazero bude dnes naším cieľom. 11/08/20 Martin Baniari Svet
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna Torre Patagónia - oblasť ktorú pozná snáď každý. Pri vyslovení tohto slova mnohým nabehnú zimomriavky. Región je vo svete preslávený svojou nespútanou, divokou a nesmierne nádhernou prírodou, ktorá je snom každého cestovateľa, turistu či horolezca. Odmalička tomu nebolo inak ani u mňa. No človek postupne získa rôzne predsudky typu: je to príliš krásne, príliš drahé a vzdialené na to, aby sa to niekedy splnilo. No keď sa o problematiku začnete zaujímať podrobnejšie, zistíte že to nemusí byť až taká pravda. 04/08/20 Martin Baniari Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Stolové hory v Saskom Švajčiarsku V septembri sme sa vybrali do neďalekého Nemecka. Cieľom nášho trojdňového putovania bola bývalá vojenská pevnosť tesne za hranicami Česka. Terén bol nenáročný, zaujímavostí mnoho, doprava vlaková, lodná a pešia. dnes Jana Hrehová Svet
VHT Furkotská dolina, Bystrá lávka a Štrbský štít Ôsmy diel zo seriálu Tatranské doliny je venovaný Furkotskej doline, ktorá ústí neďaleko Štrbského plesa a ohraničuje ju Soliskový hrebeň z východu a hrebeň Ostrej zo západu. V závere doliny sa nad ňou týči Furkotský štít, z ktorého oba hrebene vybiehajú. Veľkou ozdobou Furkotskej doliny sú dve Wahlenbergove plesá, ležiace v jej hornej časti. Vyšné Wahlenbergovo pleso v samom závere doliny je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a to je aj dôvod, prečo tu robím výnimku a dolinu si neprejdem tradične hore a späť dole. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Severovýchodnou časťou malebnej Muránskej planiny Po viacerých zimných a jarných potulkách Muránskou planinou som bažil po ďalšej návšteve ľudoprázdneho horstva. Naplánoval som si „okruh“ z Červenej Skaly s prespaním na útulni Nižná Kľaková, ktorá je čarovným miestom priamo v srdci národného parku. Počkal som, kým prejde daždivé obdobie druhej októbrovej dekády a vydal sa neplánovane sám do divočiny. 21/11/20 Martin Birka Muránska planina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Paradajs – inverzia a východ slnka 12/10/15 20:44 28 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 939 m n. m.
    • min: 600 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 492 m
    • klesanie: 492 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 13.12.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4629 ° SŠ
      dĺžka: 18.9038 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.4629 ° SŠ
      dĺžka: 18.9038 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • čaj v termoske, prameň pod Červenou studňou
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Banská Štiavnica (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.56)