Trasa

Dargov – Onderkov Kameň (Biely vrch) – Stredná hora – Mošník – Spálená stráň – pod Parustanom – Bačkovská dolina – Dargov

Dnes je Veľký piatok a začínajú sa sviatky jari, ale na jarné počasie to nevyzerá. Všade na horách padá sneh, ale keďže je posledný pôstny deň, tak sa rozhodujem, že nebudem mať pôst od turistiky. Vstávam a hneď po ľahkých raňajkách si balím turistické saky-paky do batoha a trielim smerom na Sečovce a potom do Dargova. Ešte pred Sečovcami musím zastaviť štvorkolesového tátoša a urobiť si niekoľko záberov zasnežených Slanských vrchov, ktoré sa trbliecu v ranných lúčoch slnka. Potom pokračujem k futbalovému ihrisku v dedine Dargov, ležiacej pod Dargovským priesmykom v strednej časti Slanských vrchov.

Odparkujem auto pod stromami pri ihrisku. Vyberám ruksak, turistické palice, foťák a samozrejme zapínam navigáciu, aby som si zaznamenal trasu. Prípadne, aby som sa v domácich horách nedajbože nestratil. Veď chcem trocha ísť aj po cestách, kde som ešte nebol. Je chladno, okolo nuly a povieva čerstvý vetrík. Vyrážam po žltej smerom k Bačkovskej doline, ale dnes sa po nej budem iba vracať. Od prvých krokov ma sprevádza štebot a spev vtákov a hneď sa mi svižnejšie kráča. V priebehu roka prejdem dolinou niekoľkokrát. Stále keď prechádzam tadiaľto, tak si zaumieňujem, že raz prejdem aj jej severnú stranu po hrebeňoch kopcov. Preto dnes idem smerom zo žltej vpravo smerom k Onderkovej doline. Po 200 metroch za mostom cez Bačkovský potok odbočujem smerom na západ nad severnú časť Bačkovskej doliny. Od ihriska je sem-tam snehový poprašok a určite s výškovými metrami bude aj jeho hrúbka pribúdať. Lesnou cestičkou sa ide v pohode. Zatiaľ nie je mokrá pôda, možno, keď sa dostanem na rúbaniská, ktorých je pod Bielym vrchov dosť, sa to zmení. Jeho južná časť je skoro celkom odlesnená a od odlesnených strání sa začína prudšie stúpanie. Pred vstupom do lesa ma vystrašia diviaky, ktoré prebehnú cez cestu z húštiny do krovia. Škoda, že som ich nestačil zachytiť fotoaparátom.

Dostávam sa celkom pod hrebeň a vrchol Bieleho vrchu, kde by sa mali nachádzať Onderkové skaly s vyhliadkou na východ. Ale dnes tam nejdem. Z hrebeňa cez stromy je vidieť k Lipovmu kameňu, ktorý sa nachádza na druhej strane Onderkovej doliny. Pokračujem stále vyššie až k prvému vrcholu, kde objavujem milníkový kameň s označením KF 1912. Je to kameň číslo 1. Druhý pätník sme našli na vrchu Žarnovčik. Skratka možno znamená označenie pozemkov, lesov rodiny Forgačovcov, alebo Kaiser Franz (cisár Franz Jozef). Zatiaľ som sa k tomu nedopracoval, ale vraj je ešte jeden kameň. Možno sú to staršie trigonometrické kamene. Čítal som o nich na www.slanskevrchy.sk, ktohovie či ho nenájdem dnes. Veď pôjdem na miesta, kadiaľ som ešte neprechádzal. Dám sa prekvapiť až budem na konci putovania pohorím.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Onderkov kameň (Biely vrch)

Domáci Biely vrch poznajú pod názvom Onderkov kameň. Schádzam od značkového kameňa do malého údolia a som hneď pod dominantným kameňom - mohylou tohto vrchu. Jeho výška je 719 m. Na hrbe kamenia, balvanov je dominanta kameňa vysokého okolo 10 m, ako rozdelený ihlan. Ťažko sa to opisuje, to treba vidieť na vlastné oči, alebo možno aj na viacerých fotografiach z rôznych uhlov. Nižšie smerom na juhovychod sa taktiež nachádzajú skalné útvary s výhľadom a názvom Onderkové skaly. V blízkosti je na druhej strane Onderkovej doliny ešte jedno skalné mesto a to Lipov kameň, ale možno padne za obeť na stavbu diaľníc. Vraj tam bude kameňolom. Ak to tak skutočne bude, tak Slanské vrchy prídu o jedno prekrásne miesto stvorené prírodou.

Vráťme sa na Biely vrch a pokračujme ďalej v trase putovania. Niekoľko fotiek a idem ďalej, veď som možno len v tretine putovania. Pri zostupe v niektorých miestach musím dávať väčší pozor a použiť palice. V snehu sa na kameňoch šmýka. Smerom na sever po hrebeni sa objaví skalka a som dole v sedle pod Kozím hrbom zo severu a Strechovým vrchom z východu. Tadiaľ vedie miestny chodník, ktorým sa konajú prechody s názvom „Z Polianky do Polianky“. Ide o prechod Z Dargovského priesmyku do Sečovskej Polianky, alebo opačne do Košickej Polianky. Je to zelená značka, ktorá ma bude sprevádzať pod Kozím hrbom až pod Strednú horu. V miestach, kde sa chodník stáča vľavo ku kopcu zaniknutého hradu Parustan, odbočujem vpravo (na sever) a potom na západ. Dostávam sa pod vrch s výhľadom po odlesnení a po jeho hrebeni pokračujem smerom k Strednej hore.

Stredná hora

Pokračujem na samotný vrchol (760 m) západným smerom k Mošníku. Som konečne na vrchole a objavujem „Kameň s KF 1912“. Tak som našiel aj tretí pätník a možno ich je viac, len neviem, kde sa nachádzajú. Možno sa niekde ešte nejaký objaví. Možno to budem práve ja, kto nájde ďalší. Uvidíme. Z hrebeňa pokračujem dole medzi Strednú horu a Mošník. Prechádzam popri poľovníckom posede a stáčam sa lesnou cestou na severozápad a potom stúpam strmšie až sa dostávam na asfaltovú cestu. Bola postavená ako príjazdová k budúcej riadiacej veži letovej prevádzky, ktorej výstavba práve prebieha na vrchole Mošníka. Cesta je pokrytá novým snehom. Po ceste pokračujem hore ešte možno tak niečo cez 1 km až sa dostanem na vrchol k stavbe.

Mošník

S výškou 911 m je najvyšší vrch v tejto časti pohoria. Je jedným zo stratovulkanov sopečných Slanských vrchov. Čo ma dnes ťahalo na vrchol je jednoznačne zvedavosť ako pokračuje výstavba logistického centra pre leteckú dopravu. Bude tu stáť veža s výškou skoro 40 metrov. Dnes je možno v jednej tretine. Pri nej sa týči stavebný žeriav. Od poslednej návštevy v jeseni práce pokročili dosť, veď aj zima nebola tuhá, skôr by som povedal, že bola veľmi mierna. Dobré si to okolo poprezerám a potom pokračujem červenou magistrálou E3 smerom do sedla a k smerovníku Spálená stráň. Po 20 minútach som na rázcestí. V týchto miestach sa zbiehajú tri chodníky: modrý prichádzajúci z Herlian cez Vyšnú Kamenicu okolo Veterníka na Lazy a potom cez zaniknuté kúpele Borda až do Dargovskeho priesmyku ku pamätníku. Žltá od Dargova cez Bačkovsku dolinu pod Parustanom na Lazy. Práve z Mošnika po Spalenú stráň bolo okolo 10 cm snehu. Od smerovníka budem pokračovať po žltej. Na Lazy sa mi nechce ísť, aj keď je to čo by kameňom dohodil (15 minút). Ale do Dargova ma čaká ešte dosť dlhá trasa a neviem aký chodník bude po Parustan, či nebude veľmi rozbahnený.

Stáčam sa preto od smerovníka na sever a popod Mošník pokračujem po spomínanej žltej k chatke na lúke pod hradným vrchom Parustanu. Od vyhliadky do doliny pokračujem smerom na juhovýchod. Po ľavej ruke mi začína žblnkotať Bačkovský potok a postupne je ho počuť viac a viac. Konečne som pri lesníckej chatke, kde si môžem v tichu posedieť a oddýchnuť si. Dať si teplý čaj a trocha sa v závetrí zohriať, lebo tu nefúka ako hore. Ak by som chcel ísť na hradný vrch, tak by to trvalo 10 minút. Ale bol som tu tento rok, tak zas nabudúce.

Parustan a Bačkovská dolina

Opevnenie sa uvádza aj pod menom Braničev. Nachádza sa severozápadne od dediny Bačkov v nadmorskej výške okolo 610 m. Na vrchole sa dajú spozorovať len časti obvodových múrov a časť odkopaného múra asi 4 x 2 m. Tak ako ostatné hrady aj tento bol stavaný v 1. polovici 13. storočia. Hneď v ďalšom storočí bol zbúraný a bolo postavené nové sídlo (kaštieľ) v dedine Bačkov.

Z lúky pod hradom od chatky pokračujem stále žltou. Obchádzam hradný vrch jeho južnou a východnou stranou až sa dostávam k potoku Bačkov do rovnomennej doliny. Pred najužšou časťou doliny začína jej chránená časť NPR Bačkovská dolina s rozlohou 220 ha po južnej strane nad dolinou. Severnou hranicou je Bačkovský potok, popri ktorom ide žltá, kým sa nestočí smerom k Dargovu smerom na juh. V najkrajšej časti, ktorá je najužšou, sa dá počas horúcich dní schladiť. Ak je pútnik veľmi smädný, môže si ovlažiť ústa alebo uhasiť smäd v studničke pod Babou horou. Od prameňa sa dolina viac roztvára a pokračuje spevnenou asfaltovou cestou miernym klesaním. Cestou obdivujem kvietky, ktoré už vyrástli a pomaly začínajú pučať aj stromy a rašia z nich lístočky. Na okraji cesty už žaby v malom jazierku založili vajíčka na nové potomstvo. Dole cesta ubieha rýchlo a je vidieť futbalové ihrisko. To som len pár metrov od auta a na konci dnešného putovania.

Záver

Dnes to bola jarno–zimná túlačka, aj keď je začiatok apríla. V dolných partiách to bolo pekne skoro po suchu, ale hore od 700 m bol miestami sneh. V niektorých miestach dokonca okolo 15 cm. Napriek tomu, že občas poletovali vločky a fúkal hore vietor, ukázalo sa jarné hrejivé slniečko. Skutočne bolo pravé aprílové počasie.

Prešiel som hrebeňom na Biely vrch z iného smeru aj s jeho dominantným Onderkovým kameňom a k Mošníku som išiel cez Strednú horu. Dnes som si doprial viac výhľadov ako v predchádzajúcich výletoch pod Mošníkom. Aj stavbu novej veže bolo pekne vidieť. Ale čo z toho, keď to nebude vyhliadková veža, ktorá by sa tam veľmi hodila. Možno niekedy bude v pohorí rozhľadňa a aj turistov pribudne v oblasti.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek