Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Matterhorn z Höhbalmen
Matterhorn z Höhbalmen Zatvoriť

Svet Zermatt – Trift – Höhbalmen – Zermatt

V mojom prvom článku z Zermattu a okolia sme sa vyviezli na tritisícmetrový Gornergrat vláčikom a odtiaľ sme sa dlhočiznou trasou vracali do kempu v Täschi. V tomto článku si dáme výlet po druhej strane údolia. Dnes nebudú žiadne lanovky a vlaky, žiadna pomoc s výškovými metrami. Pôjdeme pekne po svojich. Urobíme okruh z Zermattu cez Trift a Höhbalmen po trase zvanej Edelweissweg, alebo pekne po našom, po „Ceste plesnivcov“.

Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 22.08.2014
Pohoria
Švajčiarsko (kantón Valais): Alpy (Alpen) – Západné Alpy (Westalpen) – Walliské Alpy / Walliser Alpen (Penninské Alpy / Penninische Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2751 m n. m.
Doprava
Täsch (vlak, taxi) – Zermatt (vlak, taxi)

Trasa

Zermatt – Alterhaupt – Trift – Höhbalmen – Zmutt – Zermatt

Na tejto stránke si môžete pozrieť maľovanú mapu oblasti, kde je naznačená aj naša trasa Edelweissweg. Tu je zasa popísaná trasa aj s možnosťou stiahnutia GPS tracklogu.

Úsek Täsch – Zermatt dávame opäť vlakom, ako pri našej prvej túre. V centre Zermattu (1620 m) chvíľu hľadáme správny smer na Alterhaupt, keďže to v spleti domov nie je jednoduché, ale nakoniec to zvládame. Naša prvá zastávka je hneď pri kríži nad mestečkom, po cca 15 minútach výšľapu. Celý Zermatt máme ako na dlani, dokonca aj vrchol Matterhornu vytŕča, jediná škoda je, že nám ranné slnko svieti rovno do objektívov. Inak by to bolo výborné miesto na fotenie.

K horskému hotelu Trift

Čaká nás nepretržité stúpanie úzkym výrazným údolím či skôr roklinou k horskému hotelu Trift, avšak prvou métou bude chata/reštaurácia Edelweiss – Alterhaupt (1961 m), kam sa dá vyjsť z Zermattu pohodlne cca za hodinu. Stúpame serpentínami, tak sa ide celkom dobre. Chata, okolo ktorej naozaj rastú plesnivce (hoci len v kvetináčoch), má výbornú terasu s výhľadom na Zermatt, a tak neodolám rannej kávičke pre vychutnanie si atmosféry. Kým dopijem, tak začínajú pribúdať turisti, čo je jasné znamenie, aby sme sa tiež zdvihli na odchod. Chodník stúpa teraz miernejšie k horskému hotelu Trift (2337 m). Smerovník ukazuje, že nám to potrvá ďalšiu hodinu. Údolíčko je krásne, plné zelene, kvetov a vody, sem-tam pretkané nejakou skalkou. Dá sa povedať, že toto je „kvetnica“ Zermattu, čo nám názorne vysvetľujú tabule náučného chodníka, ktorý je venovaný kvetene. Matúš si každú jednu číta do detailov, a tak mám kopec času sa kochať jednak výhľadmi a jednak kvietkami, kým na neho čakám.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Napriek tomu trasa ubieha rýchlo a čoskoro stojíme pred samotným Triftom. Je to jediný hotel v Zermatte, ktorý nie je v blízkosti lanoviek a ani zjazdoviek. Vonkajšie sedenie je len pre hostí hotela, a tak sa usádzame za budovou v mäkkej tráve, keďže máme vlastné zásoby, ktoré musíme minúť. To je taká pohoda! Mäkkučká trávička, otvorené pivko, výborné výhľady naokolo... Trift inak môže byť dobrým východiskovým bodom pre ďalšie túry, buď na Mettelhorn (3406 m), alebo na Rothhornhütte (3198 m), ktorá je cieľom tých, ktorí sa vyberú na Zinalrothorn (4221 m). Matúša hrozne láka práve Mettelhorn ako ľahká trojtisícovka, od Triftu sú to „len“ 3 hodiny a 40 minút, avšak na dnes máme v pláne Höhbalmen, takže trvám na pôvodne dohodnutej trase. Však o Höhbalmen sa tiež v prospektoch píše ako o jednom z najkrajších výletov v Zermatte a okolí.

Za výhľadmi na Höhbalmen

V nohách máme 700 m výškových a ideme ešte vyššie. Smerovník uvádza ďalšiu hodinu na Höhbalmen (2665 m), náš dnešný hlavný cieľ. Slnko celkom pripeká, ale nám to neprekáža, aspoň je dobré počasie a môžeme si užívať výhľady na všetky strany. Dva dni dozadu, keď sme sa presúvali cez horské sedlá, sme videli len hmlu, takže toto je teraz luxus. Počas stúpania máme trávnatý kotol okolo Triftu ako na dlani. Po tom, čo vyjdeme za terénnu hranu, sa nám v plnej kráse ukazuje opäť Matterhorn, ktorý nás bude sprevádzať po zvyšok našej dnešnej túry. Z rovnakého bodu vidieť hlboko pod nami Zermatt, oproti máme trojtisícovky Rothorn a Gornergrat, za nimi miestne štvortisícovky s najvyššou Monte Rosou. A k tomu ľadovce, ktoré ma totálne fascinujú. Na naše prekvapenie nás míňajú horskí cyklisti, ale vlastne prečo nie, trasa je fajn aj pre milovníkov tohto športu.

Ešte približne 1 km a stojíme v našom cieli, na mieste zvanom Höhbalmen (2665 m). Je jedna hodina poobede. Höhbalmen je výborné výhľadové miesto, kde nechýba lavička a mestečko skalných mužíkov, však to poznáme aj od nás. Tu si dávame dlhšiu pauzu na neskorý obed. Normálne sa mi z tohto miesta nechce, tak je tu krásne. Aj ľudia, čo tu doteraz boli, sa postupne zdvihli, a tak sme úplne sami. Výhľady od Matterhornu, k Breithornu, Monte Rose a Domu sú jedinečné. Pripadám si ako bezmocný mravček uprostred úžasnej a silnej prírody. Aj vy si môžete vychutnať pohľad z tohto smeru vďaka vygenerovanej panoráme z Mettelhornu. Dosť však bolo rozjímania, čas nepustí, a tak sa pomaly s Höhbalmen lúčime.

Ďalej po Edelweissweg

Pokračujeme ďalej po Edelweissweg, aby sme si trasu urobili ako okruh, keďže sa neradi vraciame rovnakou cestou. Náš ďalší cieľ je osada Zmutt, podľa smerovníka 2 hodiny a 50 minút. Trasa vedie vrstevnicou, ale miestami ešte stúpa cez 2700 m (najvyšší bod trasy má 2751 m). Je to vrstevnicové hore-dole, pri ktorom človek nastúpa výškové metre, ani nevie ako. Terén je trávnato-kamenistý, chodník celkom pohodlný. V mieste, z ktorého sa začne klesať a ktoré v mapách nemá meno, je osadený drevený kríž. Z tohto bodu je severná stena Matterhornu na pocit tak blízko ako sa len dá. Vzbudzuje vo mne poriadny rešpekt. Od kríža klesáme k ľadovcovej moréne s výhľadmi na ľadovec Zmutt. Ten sa od prvých meraní v 19. storočí skrátil takmer o 2 km. Zostup trošku trápi kolená, ale výškové metre ubúdajú rýchlo. Bodaj by nie, s týmito výhľadmi. Terén sa zmenil na suť, ide sa trošku ťažšie. Komu by nestačilo, tak sa môže vybrať k chate Schönbielhütte (1,5 h). My ale mierime smerom na osadu Zmut. Malé rozptýlenie prichádza s vodopádom, ktorý míňame, prietok je v túto ročnú dobu žalostný, čo je škoda. Nemilé prekvapenie prichádza v lesíku v moréne, kde musíme prudko klesnúť, aby sme opäť stúpali. Trasa je naozaj divne vedená, ale čo narobíme.

Smerom na osadu Zmutt

O 16.45 h sme na rázcestí s názvom Chalbermatten (2105 m), kde kedysi bol asi penzión, avšak teraz je to ruina. Do Zmuttu to máme ešte 35 minút, čo ubieha rýchlo. Cestou míňame priehradu Zmutt s kalnou ľadovcovou vodou. Postavená bola v rokoch 1961 až 1964 s hlavným cieľom – výrobou elektrickej energie. V samotnej osade Zmutt (1936 m) sa miestni snažia zachovať pôvodný historický ráz drevených domov. Hladoši môžu otestovať miestnu gastronómiu, na nás sú však švajčiarske ceny o čosi vyššie, a tak sa radšej namotávam na niečo dobré z vlastných zásob, čo si navarím v kempe. Slovenská klasika. Z osady Zmutt je viacero možností, ako sa dostať do Zermattu. Vyberáme si menej priamy horský chodníček kvôli keškám.

Konečná opäť v Zermatte

Do Zermattu prichádzame okolo 18.30 h. Máme cez 20 km v nohách, vyše 1500 m prevýšenia, podľa sprievodcu nám to malo celé trvať 7,5 hodiny (avšak s keškami a prestávkami sme to išli niečo cez 9 hodín). Dnes veru idem naspäť do Täschu vlakom, pešo ma už 6 km nikto nedostane. Výlet však bol výborný. A kedy sa sem vyberiete vy?

Autori fotografii: Andrea Morongová a Matúš Morong

Fotogaléria k článku

Najnovšie