Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na Veternom vrchu, smer západ a Tatry v opare
Na Veternom vrchu, smer západ a Tatry v opare Zatvoriť

Túra Veľký Lipník – Veterný vrch – Vyšné Ružbachy

Spišská Magura je ďalšie menej známe periférne pohorie na východnom Slovensku. Môžu za to susedné slovenské top atrakcie - Pieniny a Tatry. Práve blízkosť uvedených slovenských klenotov má za následok to, čomu sa osamelé duše a podivínovia tešia. Je to osamelosť na turistických chodníkoch a možnosti vychutnať si pokojnú a tichú prírodu.

Vzdialenosť
15 km
Prevýšenie
+655 m stúpanie, -585 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 24.03.2015
Pohoria
Spišská Magura
Trasa
Voda
minerálne pramene v kúpeľoch Vyšné Ružbachy
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Veľký Lipník (bus)
Vyšné Ružbachy (bus) - Stará Ľubovňa (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)

Trasa

Veľký Lipník – Veterný vrch – Na Poľane – Vyšné Ružbachy

Kvôli dvojhodinovému cestovaniu zo Starej Ľubovne do Veľkého Lipníka, keď je problém zastaviť dievčaťu s chalanom, sme túru začali na pravé poludnie. To by nebol veľký problém, keďže Hikeplanner sľuboval len 3,5-hodinové šliapanie, ale autobus naspäť do Prešova nám išiel práve o 15.30 h, čiže opäť to vyzeralo nadoraz, a pritom sme museli dúfať, že značkovanie bude bezchybné.

Z Lipníka na Veterný vrch

Klasický smerovník v obci nenájdete, lebo smerovky sú umiestnené na zábradlí obchodu s krčmou. Asi vedeli prečo to umiestniť práve tam. Stačí ísť ku kostolu, kde okolo jeho pravého boku ide červená, ktorá pomaly stúpa a zatáča doľava okolo cintorína na lúčky s krásnymi výhľadmi na hrebeň Malých Pienin, Veľkých Skaliek, Troch korún atď. Fotogenický je tiež starý cintorín na vedľa stojacom kopčeku. Značka nás viedla miernym stúpaním až k prvým zalesneným ostrovom. Poobišla po ľavej strane stále stúpajúc až vyšla na mierny lúčnatý chrbát s výhľadom do bočnej doliny. Značka neschádzala, ale viedla definitívne do lesa, kde nás privítala zabahnená lesná cesta. Ešte predtým sme si trocha posedeli s krásnymi, ale na dlhší čas poslednými výhľadmi na protiľahlé Malé Pieniny.

Chôdza po zabahnenej ceste nie je žiadna slasť, hlavne, ak sme chceli cestovať verejnou dopravou ako ľudia a nie ako prasce. Preto sme kľučkovali a hľadali čo najsuchšie alebo postupne aj zamrznuté, či zasnežené miesta. Relatívne sa nám to darilo a vo vyšších partiách sme bez problémov kráčali po vyšliapanom chodníku v snehu. Prechádzali sme krásnym lesom, ktorý pod vrcholom pomaly prechádzal do rúbanísk a novonasadených malých stromčekov. Tak sa otvárali výhľady na hlavný hrebeň až kdesi k Horbaľovej. Blízkosť Veterného vrchu nám dokazoval poriadny vetrisko, napriek tomu sme niečo zjedli, aby sme sa na vrchu nemuseli zdržiavať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Veterný vrch je skoro bez stromov, len s pár suchármi. Preto bol od smerovníka a najmä z kopca fantastický kruhový výhľad. Malé Pieniny, Sadecké Beskydy (Beskid Sądecki), Tri koruny, Belianske Tatry, žiaľ len v opare, západný hrebeň Spišskej Magury, Levočské vrchy a opäť východný koniec hrebeňa, na ktorom sme stáli. No nádhera.

Z Veterného vrchu neplánovite na Poľanu

Odtiaľ sme pôvodne chceli isť po červenej. Smerovník nás posielal po hrebeni východným smerom, tak sme išli. O chvíľu však červená aj so žltou zmizla na vyčistenom rúbanisku. Logicky sme pokračovali po hrebeni do krásneho lesa, kadiaľ sme nasledovali stopy bežkára. No keď sme značku nenachádzali, tak sme sa vrátili a smerovali k uzamknutej chate, ktorú som zbadal po pravej strane. Úzka zastrešená veranda chatky poskytuje núdzové útočište pred búrkou, pripadne núdzový nocľah. Keď porovnám s fotkou z minulého roka, tak sa to tam dosť zmenilo, keďže chatka bola v objatí stromov. Dnes je bez problémov viditeľná, keďže lesy sú preč. Stačí porovnať moju fotku v albume so záberom v článku Veterný vrch z Vyšných Ružbách. Na neuverenie, že ešte pred rokom to tam stálo. Žiaľ, ani tu som značku nezbadal, tak som sa vyštveral naspäť k poslednej a ešte viac dával pozor na "zbytky značkovania". Ale nič som nenašiel. Naozaj nechápem logiku značkovania, keď to nejde ani po hrebeni, ani po ceste ku chatke, ale vnára sa niekde uprostred do lesa. Keď si domyslím chýbajúci les, aký to má zmysel? Keďže sa mi nechcelo chodiť od stromu k stromu a kontrolovať, či tam náhodou nie je značka, vrátili sme sa na hrebeň a pokračovali po ňom. A dobre sme urobili.

Hrebeňový chodník je celkom pohodový a je škoda, že tadiaľ nevedie značka. Zakrátko je vidieť lúku, kde som spozoroval niečo, čo vyzeralo ako rázcestník. No išli sme len intuitívne, veď niekde sa dostaneme. Výhľady severovýchodným smerom a zároveň spätné na hrebeň sú naozaj parádne. Tipujem, že červený a žltá, ktorá prechádza lesom, určíte také výhľady neposkytuje. Je čudné, prečo tadiaľ viedli značkári obe trasy. Tiež kvalita ciest nie je veľmi vysoká… Oproti tomu hrebeňový chodník je vždy plný výhľadov a bez snehu to musí byť lahoda. Chodník sprvoti mierne klesá, neskôr trocha strmšie až sa vynára na lúke, kde sme uvideli smerovník. Neďaleko sa nachádza väčšia chata s krmelcom. Pri chate som nebol, ale tiež poskytne úkryt pred dažďom. Vydali sme sa k smerovníku, kde som tušil zelenú značku od Stráňanského sedla do Vyšných Ružbách. Odhad bol správny, dostali sme sa teda Na poľanu. Tu sme objavili žltú značku, ktorá smerovala od Grúňa, číže opäť nelogicky, žltá schádza z hrebená do lesa a potom stúpa sem. Ale už mi to bolo jedno, lebo sme sa neplánovane dostali na veľmi krásne a pokojné miesto. Na lúky pomaly klesajúce do zalesnených dolín. Lokalita síce ďalekosiahle výhľady neposkytuje, ale prídu si tu na svoje ľudia, ktorí majú radi krásne lúčky v objatí hôr a najmä samotu a ticho. Mne sa tu páčilo asi najviac, keďže tu nebol žiadny rušivý element stavieb, len nerušená príroda. Aj chata bola skrytá za stromami. Nakoniec som bol rad, že sme červenú značku stratili a náhoda nás priviedla na nádherné miesto.

Po zelenej do Vyšných Ružbách

Odtiaľto sme išli po zelenej, ktorá je bezproblémovo značená. Pokračuje lúkami, popri lese, raz odbočuje doľava, doprava až mierne klesajúcim terénom definitívne vnikne do lesa a po lesnej ceste stále klesá do doliny. Tak sme sa dostali k potoku Rieka, ktorý nám robil spoločnosť až do dediny. Po chvíli sme vyšli na asfaltku schádzajúcu k lyžiarskemu areálu na začiatku Vyšných Ružbách. V dedine sme zabočili do kúpeľov, aby sme si pozreli Kráter. Nie je nejako špeciálne zaznačený ani v mape v strede obce.

Treba pokračovať po zelenej, ktorá v dedine odbočí doprava, smerom ku kúpeľom. Prešli sme okolo kaplnky, pod ktorou sú staré, ale asi stále používané pivničky. To sme boli na dohľad areálu Kúpeľov Ružbachy. Tu opäť ani chýru o Kráteri. Hlavne, že "robíme cestovný ruch". Tak sme sa spýtali okoloidúcej pani, ktorá nás nasmerovala, že máme isť naľavo, dookola budovy. Ešte nás upozornila, že sa nedá kúpať. Viem, že sa tam ľudia kúpali, ale v marci sa ísť kúpať? Asi vyzeráme nenormálne. Poďakovali sme sa a obišli staré dobové budovy a pri jednej z nich, liečený dom Kriváň sme našli Kráter. Je naozaj parádny. Voda nebola extra teplá, takže sme ani nepomysleli na vodné radovánky. Ďalším dôvodom bolo, že keď sme nestihli plánovaný autobus, tak sme sa museli nejak inak odtiaľto dostať. Okolo výtoku z krátera sme zbehli na autobusovú zastávku, kde práve štartoval autobus do Starej Ľubovne. Asi prvýkrát sa mi podarilo niečo stopnúť a vďaka trom ochotným šoférom sme sa dostali až do Prešova.

Zhrnutie

Celá trasa, až na zmienený úsek od Veterného vrchu ku smerovníku pod Grúňom, je vynikajúco značená. Aj keď má vrchol cez 1100 metrov, výstup je veľmi ľahký. O niečo strmší, ale na krátkom úseku, by bol výstup po neznačenej hrebeňovke od Poľany. Čo sa tyká červenej, nemám šajnu kadiaľ pokračuje, ale podľa mňa je škoda po nej ísť. Túra sa síce hrebeňovkou predĺži o asi ¾ hodiny, ale pri tak krátkej trase, je skôr nevyhnutnosť, aby človek aspoň trochu cítil únavu.

Rada

Kto by mali záujem prejsť trasu opačným smerom, resp. ide hrebeňovku od Stráňanskeho sedla na Veterný vrch a ďalej, o ktorej uvažujem, a nevedel by ako sa dostať na hrebeň, dávam návod. Je to jednoduché. Od rázc. na Poľane treba ísť doprava po lúke v stále rovnakej výške, resp. po boku lesa. Keď dôjdete na koniec lúky, treba vojsť do porastu a hľadať začiatok hrebeňa alebo hľadať na konci lúky strmší vstup do lesa. Krátky stupák a ste na začiatku hrebeňa. Pomôckou môže byť aj to, že od Poľany je vidieť vyholený vrch hrebeňa, tak len treba dodržať relatívne priamočiary smer, prípadne pozrieť na pripojené fotografie.

Autori fotografií: Henrich Tomáš a Eva Burcinová

Fotogaléria k článku

Najnovšie