Hoher Stein

Región som doposiaľ navštívil trikrát. Počas prvej prechádzky, na Troch kráľov 2014, som obehal zaistené cesty uvádzané na stránke bergsteigen.com. Prvou je ferrata na skalu ležiacu severne od dedinky Nesselstauden. Auto som odstavil na križovatke lesných ciest Kastelkreuz a zamieril som na severozápad. Cestou som chcel vyliezť na skalu Friedrichfelsen, pretože jej temeno by malo byť najvyšším bodom Dunkelsteiner Waldu, ale nenašiel som drevený rebrík, ktorý sa spomína na internete.

Kúsok za Friedrichfelsen leží Hoher Stein. Je to skala, ktorá je pri pohľade zo zvážnice malá a nezaujímavá. Je však na strmom svahu a zdola je impozantná. Vedie na ňu zopár ciest pre horolezcov, ktorí opačnou stranou za pomoci ferraty schádzajú. Trasa prekonáva asi 20 výškových metrov a jej náročnosť je B. Okrem istiaceho lana sú na nej dva rebríky a zopár kolíkov. Z vrcholu je nádherný výhľad do údolia Dunaja.

Hirschwand

Presunul som sa severnejšie. Zaparkoval som na malej ploche za dedinou Rossatz a vyrazil som na juh. Chodníkmi a lesnými cestami som prišiel na kopec Seekopf, na ktorom je vyhliadková veža. Z jej vrcholu je nádherný výhľad, no veža je stará, niektoré šteblíky na rebríkoch držali iba silou vôle.

Kúsok severnejšie je sústava skalných veží, ktoré tvoria skalnú stenu Hirschwand. Na vrchol vedú dve miniferraty náročnosti A/B. Na istenie slúži lano a množstvo kramlí. Z vrcholu je dobre vidno skalné mesto na svahu nad Dunajom. Mrzuté je iba to, že sa na začiatku ferrát treba predierať pomedzi šípkové kríky. Cez skalné mesto som sa vrátil k autu a presunul som sa k Dürnsteinu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vogelbergsteig

Mestečko Dürnstein ma očarilo. Má mestské hradby, zámok, jeden kostol je barokový, druhý má románsku vežu a z gotického zostali ruiny. Nad mestom je zrúcanina hradu, v ktorom bol podľa povesti väznený anglický kráľ Richard I. Levie srdce.

Kúsok za Dürnsteinom je kopec Vogelberg, na ktorý vedie nádherný chodník. Miestami je istený lanom, je však pohodlný a jeho náročnosť je A. Napriek tomu bol zo všetkých troch dnes absolvovaných chodníkov najkrajší. Z ostrohov nad údolím sú nádherné výhľady na údolie Dunaja s Dürnsteinom. Pekný výhľad je z Kanzelu severnejšie. Na opačnej strane údolia je vyhliadková veža Starhembergwarte a dolu pod ňou som si nemohol nechať ujsť ruinu hradu. Keď som sa motal rozvalinami, slnko sa skotúľalo za kopčeky a zošerilo sa.

Schanzriedel

Druhý krát som do oblasti zavítal na Štefana 2014, tentokrát podľa stránky klettersteig.de. Prešiel som dva chodníky o kus ďalej a jeden neďaleko Dürnsteinu. Z dedinky Droß som sa vybral na Schanzriedl. Je to skalnatý ostroh nad riečkou Krems, z ktorého je krásny výhľad. Tesne pod vrcholom sú dve kramle, stúpačka a asi 3 metre dlhé lano. Je tu miniatúrna ferrata. Treba však povedať, že Schanzenriedl je pekné miesto. Ak budete mať 2 hodinky času, oplatí sa sem pozrieť.

Falkenwände

Tretíkrát som sa do okolia Dürnsteinu pozrel koncom marca 2015. Inšpirovala ma tourenbuch Roberta Rosenkranza. Zaparkoval som pod osadou Heudürr a strmým žľabom som vyšiel na lúku pod vyhliadkovou vežou Weiglwarte. Tu treba odbočiť na juh na nevýrazný hrebienok. V lese sa objavia skaly, ktoré začnete obchádzať zľava. Ktosi modrou farbou namaľoval na stromy a na skaly čísla. Keď prídete k 13-ke, treba sa pustiť do skál a vyliezť do sedielka medzi skalnými vežami. Tu si treba odložiť batoh, ďalej sa ide naľahko.

Zo sedielka vyrazíme na sever. Ja tu skala, na ktorej bolo podľa údajov na internete ešte v roku 2011 čudné umelohmotné lano. Dnes tu nie je, zostali iba kramle. Bez nich by som na veže nevyliezol. Kramlí je spolu asi osem. Štyri na pravej strane skaly kúsok za nástupom a štyri v špáre, ktorá oddeľuje žulové veže v závere. Náročnosť chodníka je C, avšak je to skôr lezenie na úrovni II UIAA, ako zaistená cesta.

Z vrcholu je krásny výhľad do údolia Dunaja. Viem to, lebo som videl obrázky. Keď som bol na skalách, bolo dymno a nevidel som ani len Dunaj v údolí pod skalami. Pri zostupe som mal menší problém, pretože ma pud sebazáchovy nechcel pustiť na šikmú skalnú platňu, ktorá končila zvislou skalou. Na tretí pokus som to zvládol a zliezol som dolu. Za mokra by som hore nešiel.

Smiley Steig

Zbehol som k autu a presunul som sa k Dürnsteinu. Čakala ma prechádzka pomedzi skaly spestrená ľahkým lezením. Zaparkoval som pri železničnej stanici a lúkou posiatou poniklecami som vyšiel ku skalnému mestu. Lezci sa tu šplhajú na skalné veže a turisti sa bavia lezením po skalách. Tiež som na pár vyliezol.

Nad skalným mestom som vybehol na kopček a dolinkou som schádzal naspäť. Vyplašil som tam poriadne veľkého diviaka. Prekvapilo ma to. Nečakal som divú sviňu tak blízko rušného miesta.

Zbehol som na chodník traverzujúci kopec a vybral som sa na hrebienok východne od skalného mesta. Je tu chodník značený žltými bodkami. Na niektoré sú namaľované oči a úsmev, takže sa podobajú na smajlíky používané pri četovaní na internete. Ja som však smajlíky nezbadal. Chodník je pekný, opäť sa človek môže baviť lezením po skalách. Najnáročnejšie pasáže sú úrovne II stupňa UIAA. Istenie na chodníku nie je.

Minul som Starhembergwarte, opäť som si pozrel vyhliadku z Kancľa a keď som schádzal chodníkom Vogelbergsteig, zlákali ma skaly nad dolinou. Volajú ich Civetta. Chvíľu mi trvalo, kým som prišiel na to, kadiaľ sa na ne dá vyliezť. Na temene som si oddýchol a nato som sa Vogelbergsteigom vrátil do Dürnsteinu.

Záver

Oblasť okolo Dürnsteinu je zrejme najteplejšou v Dolnom Rakúsku. Keď som tu bol v marci, marhule boli v plnom kvete, hoci pri Bratislave ešte nekvitli. Údolie Dunaja nad Kremsom mi pripomína údolie Dyje nad Znojmom, akurát je tu všetko väčšie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek