Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Mlyny Rastoke a Plitvické jazerá

V nasledujúcich riadkoch si neprečítate o podávaní veľkých výkonov, ale berte to ako tip na spríjemnenie cesty k Jadranskému moru a pre tých, ktorí by radi Chorvátsko spoznali aj z iného pohľadu ako z ležadla pri mori, bude hádam článok inšpiráciou.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – august 2014
Pohoria
Chorvátsko
Doprava
Plitvica Selo - Plitvička Jezera (parkoviská)

Cestovanie v noci sa mi veľmi nepozdávalo, vylihovanie pri mori tiež veľmi nemusím, preto som mojej polovičke navrhol, aby sme si cestu k moru rozdelili na dve etapy a prvú noc prespali v blízkosti Plitvických jazier (Plitvička jezera), ktoré som si chcel ísť dávno pozrieť. Od kamaráta som dostal tipy, kde sa dá blízko jazier prespať. Cestujeme s ani nie 2-ročným dieťaťom, preto bude nocľah pod strechou, v posteli a v izbe so sprchou.

Slunj a Rastoke

Kamarát "gúgl" našiel príjemné ubytovanie v súkromí niekoľko kilometrov od jazier a tiež jedno zaujímavé miesto, nachádzajúce sa asi 50 km od mesta Karlovac, kde opustíme diaľnicu a pokračujeme po ceste č. 1 v smere k Plitvickým jazerám. Daným miestom je mestečko Slunj s vodopádmi na rieke Slunjčica, ktorá sa vlieva do rieky Korana. A na jej hornom toku ležia Plitvické jazerá. Vodopády sú viditeľné aj z cesty, ale až dole pod cestou človek zistí, že sa ich tu nachádza oveľa viac. Rieka Slunjčica vytvára jazierka, pereje a cez travertínové bariéry sa rúti vo vodopádoch do Korany. Pred stáročiami tu vznikla mlynárska osada, ktorá bola počas juhoslovanskej vojny v 90-tych rokoch poničená a vypálená, no dočkala sa obnovy. Mlyny sú kultúrnou pamiatkou a sú súčasťou osady Rastoke. Za vstupné 25,- kuna (asi 3,30 €) sa dostanete do areálu skanzenu a môžete obdivovať vodopády zblízka. V skanzene sa nachádza totem Winnetou (v Rastoke sa točilo niekoľko scén filmu Poklad na striebornom jazere). Domy v osade však nie sú filmovou kulisou. Dá sa tu najesť, prípadne ubytovať. Tetušky pred dverami domčekov núkajú ubytovanie za celkom prijateľné ceny (aj okolo 20,- € na osobu a noc). Škoda, že máme dojednané ubytovanie o pár kilometrov ďalej a je nám blbé ho len tak zrušiť. Parkovanie je možné na platených parkoviskách z oboch smerov (od Karlovaca aj od Plitvckých jazier). Odporúčam mať so sebou drobné, pretože parkovné sa platí v parkovacích automatoch (5 kuna na hodinu).

Plitvické jazerá

Je večer, preto pokračujeme ďalej. Z hlavnej cesty zazriem v zapadajúcom slnku časť Plitvických jazier. Krása. Teším sa na ráno. Ráno vyrážame k Plitvickým jazerám. Krajina je zahalená v hustej hmle, až sa zľaknem, že kde sme sa to ocitli. Parkujeme na parkovisku Ulaz 2 (Vchod č. 2) – Hladovina. Ešte je k dispozícii druhé parkovisko – Ulaz 1 (Vchod č. 1) – Rastavac. Parkoviská sú platené (7 kuna/hodinu). Keď sa naplní asfaltová parkovacia plocha, parkuje sa v lese, popri lesných cestičkách spôsobom hlava – nehlava. Spomínam si na prípad, ktorý sa stal pred kúpaliskom vo Vincovom lese a neviem si predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby sa chytilo suché lístie na zemi a od neho les a autá. Snažím sa zaparkovať na takom mieste, že mám pod autom štrk. Prišli sme pomerne skoro, takže ešte si je z čoho vyberať.

Prichádzame k pokladniam, kde sa vytvoril dlhý ľudský had. Odbieham do informačnej kancelárie, reku si vezmem nejaké prospekty. A zisťujem, že aj tu sa dajú kúpiť vstupenky a netreba čakať v dlhej rade. Vstupné v hlavnej sezóne (júl - august) vôbec nie je lacné. Pre dospelého je to 180 kuna (cca 24,- €).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V cene vstupenky je jazda panoramatickým vláčikom a plavba loďou. Nadchodom ponad cestu prechádzame na druhú stranu a okolo hotelových komplexov prichádzame k bráne, kde nám personál poradí najvhodnejšiu trasu. S krpcom si vyberáme jednoduchú trasu, a to dolnú sústavu jazier so štyrmi jazerami – Milanovac, Gavanovac, Kaludjerovac, Novakovića Brod. Aby som nezabudol, netreba sa zdržiavať čakaním v rade na lístky pri parkovisku. Vstupenky si môžete zakúpiť aj pri tejto bráne, odkiaľ zároveň štartuje vláčik. Keď ho máme v cene vstupného, tak ho využívame a prevezie nás k vstupu č. 2 (Ulaz 2 – Hladovina). Odtiaľto pokračujeme peši, po chodníku, ktorý mierne klesá. Pri každej vyhliadke sa treba predrať pomedzi množstvo, zväčša japonských, turistov. Ponúka sa krásny pohľad na jazerá. Vody jazier majú rôznu farbu, od smaragdovo zelenej po sýto modrú.

Klesneme dole k jazerám, odkiaľ sa ponúka pohľad na vraj najkrajšiu časť jazier – Veľký vodopád. Keď vidím zástupy ľudí, ktorí k nemu smerujú, pochopím, že sme tu v zlom čase. Určite sa sem ešte vrátime, ale nie v hlavnej turistickej sezóne. Pokračujeme dreveným chodníkom, obchádzame sa s protiidúcimi ruskými turistami, krútim hlavou nad tým, ako si všetci všetko fotia tabletmi. Dúfam, že nevymyslia televízory s foťákom. Potom budú fotografi potrebovať ešte väčší priestor.

Prichádzame k jednej z mnohých jaskýň, ktoré sa v dolnej časti nachádzajú. Vraj aj tu natáčali Poklad na striebornom jazere. Po schodíkoch pokračujeme vyššie a obiehame partiu, ktorá sem tlačí chlapca na invalidnom vozíku. Až na pár schodov je táto trasa zvládnuteľná aj na kolesách. Pri jazere Milanovac si náš Kubo vyžiada technickú prestávku. Treba ho nakŕmiť a napojiť. Snažím sa urobiť nejaké fotky, ale keďže som polarizačným filtrom asi pred hodinou nakŕmil rybičky, nestoja za veľa. Ešte že to bol lacný filter z Číny a tu som ho testoval. Pekne sa kotúľal po chodníku. Len škoda, že neostal na dreve, ale skočil rovno do vody. Po pauze pokračujeme ďalej, vodopády tečú tesne okolo chodníka. Dostávame sa k stanovišťu P3, odkiaľ budeme pokračovať loďkou cez jazero Kozjak. Prvé dve loďky necháme plávať, v bufete si dáme niečo pod zub a necháme kprca, nech si hádže kamienky do jazera a rožkom nakŕmi kačky. Jednou loďkou sa prevezieme cez jazero na stanovište P2 a odtiaľ nás prevezie ďalšia k bodu P1. Na Kubovi vidieť, že nastal čas spánku, preto utekám pre auto a po zaplatení parkovného sa ponáhľam k rodinke.

Záver

Odporúčam si vyhradiť na Plitvické jazerá viac času ako sme mali my. No s malým dieťaťom sa veľa vyskakovať nedá a treba sa prispôsobiť jeho potrebám. Jazerá sú určite krásne v každom ročnom období, no pre tých, ktorí nemajú radi zástupy ľudí, odporúčam návštevu v inom čase, ako v letných mesiacoch, keď je všade veľa dovolenkárov. Ale keď chcete spoznať kus chorvátskej prírody, vrelo odporúčam rozdeliť si cestu na dve časti. Tunajšia príroda naozaj stojí za spoznávanie. A nielen jej komerčná časť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie