Túra

Zaječí – Moravský Žižkov

05.07.15
Po vyše mesiaci sa nám podarilo s Mivym opäť nájsť spoločný voľný víkend, a tak sme sa rozhodli dokončiť putovanie za rozhľadňami v okolí Břeclavi. Vyrazili sme každý zo svojho kúta Slovenska, naše cesty sa spojili v Břeclavi a spoločne sme vystúpili na staničke v Zaječí. Čakala nás púť v tropickom dni nekonečnými vinicami, kde sa natáčal film Bobule a seriál Vinaři.

Trasa

Zaječí – rozhladňa Dalibor – rozhľadňa Maják – Rakvice – Trkmanský Dvůr – VN Velký Bílovec – Nový Podvorov – rozhľadňa Na Podluží – Moravský Žižkov

Po celú túru sme sa presvedčovali, že tu sa chopili šance danej Matkou Prírodou. Veď vinohradnícka oblasť je tiež v okolí Bratislavy, ale ten rozdiel! Od stanice vedie cyklochodník, smerovníky nik nevytrhal, v každej obci je informačné centrum a otvorené, penzióny, vinárničky a domáci robia všetko pre to, aby ste si nielen sadli na koštovku, ale prespali aspoň jednu noc.

Rozhľadňa Dalibor

Samozrejme, že sme boli široko-ďaleko jediní peší turisti. Dokonca aj zvedavá lasica sa prišla pred škôlkou v Zaječí na nás pozrieť. Tri razy vybehla z krovia pri plote k ceste a trikrát sa vrátila späť. Samozrejme, že som neveril, že vybehne čo i len druhýkrát a keď som konečne vybral fotoaparát, už sa neobjavila.

Dorazili sme krátko po 8.00 h k infocentru a mali otvorené. Ku krásnym pečiatkam z Břeclavskej železničnej stanice pribudli tri pečiatky od nich a zo 47 druhov vína z piatich vinárstiev som napokon kúpil dve – biele Hibernal pozdní sběr 2013 polosladké a Svatovavrinecké rosé 2013 pozdní sběr. Vývrtku sme odmietli, veď v horúčave by sme zaľahli pod prvý kríček, a tak som ich 32 km niesol v ruksaku.

Oproti TIC je penzión s bazénom so slanou vodou a Lanový svet v tvare trojsťažňovej plachetnice. Pokračovali sme uličkou k rozhľadni, keď nás zaujal dom s čiernym pardálom na rovnej streche. Skoro sme pochopili, že je to socha a tých tam bolo ešte oveľa viac: Bláznivá kapela, rôzne mýtické postavy a napokon mozaika Hlava Medúzy a fresky na balkónoch. Ako sme to tak obdivovali, vyšiel k nám majiteľ a tvorca. Bola z toho napokon zaujímavá debata a to nielen o využívaní času na dôchodku.

Čas nás tlačil, veď sme boli stále len na začiatku túry a tak sme sa rozlúčili a konečne vykročili k vinárstvu U Kapličky. Jej majitelia dali na kopčeku Kalvária, nad areálom vinárstva, postaviť tehlovú rozhľadňu, vysokú 11 m. Jej biele steny, červená strecha, obklopené zelenými borovicami pod modrou oblohou svietia doďaleka. Ide sa na ňu po celkom strmých kovových rebríkoch a je z nej prenádherný výhľad na Pálavské vrchy a Novomlýnsku vodnú nádrž, okolité vinohrady a Přítluckú horu s 26 m vysokou drevenou rozhľadňou Maják. S ďalekohľadom sme si pozreli Dívčí hrady, plachetnice na priehrade, či dokonca Svatý kopeček nad Mikulovom. Vedľa rozhľadne je kaplnka so sv. Urbanom, ktorú dali tiež postaviť majitelia vinárstva. Na parkovisku pred areálom boli tri kamióny a fúra ľudí pobehujúcich okolo, lebo stavali pódium pre večerný megakontert Michala Davida s Leošom Marešom. Chvalabohu, to už tu nebudeme!

Rozhľadňa Maják

Keď sa na rozhľadňu vyškriabali prví cyklisti, nastal čas zísť dolu a vybrať sa po Zaječským vycházkovým okruhem vinohradmi k rozhľadni Maják na Přítluckej hore, ktorá je o 50 m vyššia ako Kalvária. Vinohradmi sme klesli k ceste vedúcej do Mikulova, preťali sme ju, zastali v zamyslení nad pamätníčkami pripomínajúcimi tragicky zahynuvších chlapca s dievčaťom. Že by vínko? Alebo rýchlosť v zákrute?

Ako sme stúpali vinohradmi k rozhľadni, zrazu ma Mivy chytil za rameno a hovorí: “Vidíš ako tam sedí?“ Na môj nechápavý pohľad reagoval vystretou rukou k viniču. Medzi listami v hniezde sedela samička na vajíčkach a tvárila sa, že tam nie je. Tak som sa tak tváril tiež a odfotil som si ju.

Betónová cestička nás doviedla pod rozhľadňu. Je tu prístrešok na posedenie a WC. Zložili sme ruksaky a začali po kovovom, točitom schodišti so 108 schodmi stúpať hore. V horúčave nám prefukujúci vetrík robil veľmi dobre. Rozhľadňu postavili v spolupráci obce Zaječí, Přítluky a Rakvice. Otvorená bola v roku 2012. Je z nej fantastický, kruhový výhľad na celé Podpálaví. Nebyť oparu z horúceho dňa, tak vďaka zoomu, zo statívu fotím a fotím. Takto sme sa len tíško kochali nádherou okolitej krajiny. Zaječí, aj s jeho veľkým kostolom, sme mali ako na dlani. S úsmevom som si spomenul, ako sa Mivy pýtal v IC na kostol a chlapík mu odpovedal, že je zatvorený, lebo Zaječí je asi socialistická dedina a nikto do neho nechodil. A tak faru zrušili a kostol slúži len na kultúrne akcie.

Z rozjímania nás vytrhli stúpajúci cyklisti, a tak sme im vyhliadkovú plošinu uvoľnili a zišli sa dolu najesť. Posilnení jedlom a osviežení ešte z plných fľašiek, vybrali sme sa po zelenej vinohradmi do Rakvíc. Hoci kopček to bol malý, cyklisti, stúpajúci oproti nám, fučali, ba poniektorí len tlačili svoje tátoše.

Tropickou páľavou

Asfaltka vinohradmi a sadmi bola ozdobená kovovými, starými péesáckými špakmi. Asi z nich strážia v čase úrody vinohrady. Pri jednom som sa zahľadel pomedzi rady viniča a v diaľke som uvidel Minaret z Lednice. Hneď sa mi vynorili spomienky na pobyt v najmladšom kúpeľnom mestečku ČR. Naozaj je to tu prekrásny kraj. Síce asi bicykel je vhodnejší na jeho spoznávanie, ale aj pešo sa to dá.

Rakvice nás privítali rozpáleným asfaltom. Hneď sme začali hľadať nejaké občerstvovacie zariadenie. Je ich tu požehnane, a tak sme sa usadili na námestí neďaleko kostola. Chladená kofola a zmrzlina nám pod slnečníkom pomohli na chvíľu sa zbaviť dojmu, že sa upečieme. Teplomer mojich hodiniek, pripevnených na fotobrašni ukazoval 37,1 °C.

Oproti kostolu je kamenný obelisk pripomínajúci, že obec v roku 1948 existovala už 750 rokov, pamätník padlým v I. svetovej vojne, ako aj starý vinársky drevený lis na hrozno a oslík z ostrihaného viniča, ťahajúci vozík so sudom na víno.

Vážne sme uvažovali, že to zabalíme a ukončíme túru. Napokon zvíťazili naše tulácke duše, a tak sme sa vybrali cez obec k podjazdu popod železnicu, nadchodom ponad autostrádu a kruhovým objazdom sme sa dostali na cestu do Trkmanského Dvora. Veľmi sme privítali možnosť na jeho začiatku odbočiť na poľnú cestu a popri rozpadajúcom sa kravíne a poli poliatom zapáchajúcou močovkou zmiznúť z asfaltky. Alejou rozdeľujúcou polia sme zabočili doprava smerom na Velké Bílovice. Je to vraj najväčšia vinárska obec v ČR. Po ľavej strane sa mierne vlnili vinohrady a pochutnávali sme si na čerešniach a višniach z aleje. Keď sme prišli k rybníčku Šísary, ukázala sa na miernom kopčeku Zimarky novotou svietiaca rotunda. Doma som si na internete našiel, že ju 19. 5. 2002 zasvätili sv. Cyrilovi a Metodějovi, sv. Václavovi a Urbanovi a volá sa Kaplička na Hradíšťku.

Rozhľadňa Na Podluží

Konečne sme dorazili k domom. Ukázalo sa, že to nie je obec, ale takmer nekonečná rada vínnych pivničiek, poniektoré s ubytovaním. Tmolili sa tam evidentne rekreujúce rodinky. Tak ako oni, aj my sme využili možnosť vyfotografovať sa ako juchajúci ogarci v krojoch s vínkom v ruke, vložením tváre do lepenkovej maľby veselej dvojice.

Zakotvili sme v penzióne Vinárstvo Mádl. Pod slnečníkmi tu sedela kopa ľudí. Neviem čo pili, my sme si dali tretiu kofolu a len bežiaci čas nás donútil vyliezť z tieňa na pražiace slnko. Popri priehrade Velký Bílovec sme sadmi začali stúpať do mierneho kopčeka. Zrazu nás zaujal pohyb za plotom. V sade sa pásli daniele. Aspoň nemusia kosiť trávu.

Asfaltka prešla v poľnú cestu a sady sa zmenili na pole. Na stĺpoch boli veľké vtáčie búdky a ako sme videli, sídlili v nich poštolky. Na pravom obzore sa zjavila rozhľadňa Na Podluží, no museli sme pokračovať na Nový Podvorov, lebo cez repku olejnú sa nedalo prejsť. V obci sme hneď na začiatku odbočili doprava a po modrej došli asfaltkou ku kovovej, 30 m vysokej rozhľadni, pripomínajúcej svojim tvarom, že sa v okolí ťaží ropa. Z panelov sme sa dozvedeli okrem iného, že je partnerskou rozhľadňou veže nad Rozbehmi. S úľavou sme privítali existenciu minibufetíka a hneď si okrem krásnej pečiatky do cancáku, dali kofolu a naplniť studenou vodou prázdne fľašky. Sadli sme si do trávy a pozorovali popíjajúcich cyklistov a deti pobehujúce hore na vyhliadkovej plošine. Vraj z nej vidno Karpaty. My sme nemali síl sa o tom presvedčiť.

Autobus odchádzajúci z Moravského Žižkova každé dve hodiny do Břeclavi nás napokon prinútil zdvihnúť sa a dať sa na posledné kilometre vinohradmi. Vymyslel som si, že spravíme oblúk a spojíme dve poľné cesty, nachádzajúce sa podľa mňa cca 200 m od seba. Z cyklocesty sme po prekročení potoka Lučnice zabočili doprava a za rybníčkom sme chceli popod elektrické vedenie prejsť na cestu do Moravského Žižkova. Chyba lávky! Najprv nás včely rojace sa z mnohých úľov zahnali k ťažobnému zariadeniu, potvrdzujúcemu čierne zlato v okolí. Pokúsili sme sa prejsť teda kukuričným poľom, no to skončilo pri oplotenom vinohrade a plot sa tiahol donekonečna. Skúsili sme prejsť lesíkom medzi dvomi oplotenými vinohradmi, no bol tak hustý, že sme to vzdali. Napokon sme preliezli plot, na druhej strane ho podliezli a boli sme na ceste do Moravského Žižkova. Minuli sme posledný hajloch s veseliacou sa skupinkou, dali si posledné čerešne z aleje vedľa cesty a boli sme na námestíčku pri autobusovej zastávke. Po 1,5 h čakaní prišiel autobus a napriek 25-minútovej zápche, spôsobenej svetelnými semaformi na rozkopanej ceste, chytili sme rýchlik na Bratislavu. Mal 30-minútové meškanie! Špinaví, mierne pripečení, ťapli sme si s Mivym, zalomili palce a premietajúc si zážitky dnešného krásneho dňa, nechali sme sa každý iným smerom unášať vlakom k svojim domovom.

Užitočné odkazy

Rodinné Vinařství U Kapličky
Obec Zaječí
Vinařství Nosreti
Rozhledna Maják na Přítlucké hoře
Rozhledna „Na Podluží“ u Nového Poddvorova
Obec Rakvice
Obec Velké Bílovice
Obec Moravský Žižkov

Fórum 3 príspevky
Zaječí – Moravský Žižkov 08/07/15 09:20 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistkou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Lezenie Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Je ešte len koniec marca, ale dobrá predpoveď napovedá zotrvanie teplého počasie aj počas najbližšieho víkendu. Rozhodli sme sa preto, že slnečnú sobotu využijeme na dlhšie odkladaný prechod hrebeňa, ktorý začína od Východnej Slavkovskej veže a smeruje na Slavkovský štít. Ide o pomerne známy Vareškový hrebeň, oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. včera Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zaječí – Moravský Žižkov 08/07/15 09:20 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Dolnomoravský úval, Ždánický les, Kyjovská pahorkatina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 300 m n. m.
    • min: 163 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 527 m
    • klesanie: 530 m
  • Vzdialenosť
    • 35 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 13.06.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.88963 ° SŠ
      dĺžka: 16.78218 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.83384 ° SŠ
      dĺžka: 16.93204 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Břeclav (vlak, bus) - Zaječí (vlak, bus)
      Moravský Žižkov (bus) - Břeclav (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.35 (0.13)