Trasa

Pernek – ponad Kostolný potok – popri Furtskom potoku – štôlňa Ján – sedlo Javorina – Javorina – prameň Blatiny – NLCh – Rybníček – Veterán club Pezinok – Stupy – NBCh – Sirková – Zumberg – Pezinok

Z rôznych dôvodov som nechcel opustiť Bratislavu na celý víkend a mapka mi ležala pod počítačom veľmi dlho. Niežeby som pri potulkách okolím Pezinka nenarazil na stopy dávnej banskej činnosti, no skontrolovať plánovite, čo je zakreslené v mapke s terénom a ešte to podľa mapky nájsť, na to som GPS partiu nemohol nahovoriť.

Štôlňa Ján

V sobotu ráno som sa rohožníckym autobusom nechal doviezť do Perneka, vytiahol mapku, zapol tablet a mohol som vyraziť po žltej značke. Lesom vedie po zvršku bývalej železničky a vedel som, že dlho po nej nepôjdem. Mohol som sa vybrať po asfaltke, lebo pri prvom prítoku Kostolného potoka z ľavej strany je tiež niečo zaznačené v mapke, ale to by som sa potom musel štverať strmým svahom na žltú značku a mal som iný plán.

Hneď z kraja lesa som stretol chlapíka s hľadačom kovov. Viem, že takíto chodievajú po bojiskách, hradoch, poliach či lúkach, ale čo hľadal tu, neviem. Pri prvej veľkej pravotočivej zákrute som opustil značku a vybral som sa doľava k Furtskému potoku. Vedie popri ňom lesná cesta, no radšej som kráčal po jeho brehoch, lebo som sa obával, že zvyšky banských diel prehliadnem. A keby som nemal mapku, tak si to prvé určite nevšimnem. Potok tiekol pomedzi lístie, na ľavej strane od neho bol akoby malý amfiteáter a spod kopy driev vytekal potôčik. Nemať mapu, tak si myslím, že sa Furtský potok niekde vyššie rozdvojil a tu sa spája. Lenže ľavá vetva vytekala spod zeme. Nechcelo sa mi hrabať sa v lístí, ale evidentne tam voľakedy bola štôlňa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čím som bol vyššie, tým bol potôčik slabší, až napokon zanikol a ocitol som sa v sedielku medzi Krížnicou a Prostredným vrchom. Po lesnej ceste som sa dal dolu a to som videl samé jamy a hlavne trampskú búdu pri štôlni Pavol. Tu som bol dvakrát, aj som o nej uvažoval dať ju ako možnosť prespania, ale hoci je to pár desiatok metrov od žltej, radšej nie. Veď kto chce, nájde si ju. Celý svah nad chatou je samá preliačina, dokonca som našiel dieru a sú to vraj závaly štôlne. Podľa mapky tu má byť sedem banských diel. Hneď za chatou je vchod do štôlne Pavol. Keby sa tu chcel niekto vyspať, tak 10 ľudí tu určite má miesto. Vnútro je vystlaté popadaným lístím, štôlňa nie je dlhá, lebo obe chodby sú asi po 5 metroch zavalené. Pršať dnu určite neprší a skalnatý strop asi nepadne.

Pred chatou je ohnisko, stôl a lavice. Odložil som si ruksak a zbehol k štôlni Ján. Je veľmi dlhá a bez čelovky nemá zmysel do nej ísť. Ja som ju nemal, a tak som zašiel len kúsok dovnútra. Uvedomil som si, že tam, kde bola naposledy voda, je sucho. Začalo ma zaujímať, ako je to po asi 25 m, pretože všetci opisujú, že bez gumákov sa ďalej nedá ísť. No mohol som si tak akurát nadávať, že som čelovku nechal doma. To aby som sa nepozabudol v niektorej štôlni, keďže som bol sám a navyše som chcel byť do 14-tej h pri Veterán clube pod Pezinskou Babou. Je zaujímavé, že popod štôlňu tečie potok, ale na mape nie je zakreslený. Zato tam nejakí dobráci vyložili bojler, piecku a sud s hadicami. Ak je to od majiteľov chaty a to by mali byť trampi, tak ma veľmi sklamali. A ak to nie je od nich, aj tak ma sklamali, že to tam nechali ležať, veď sem chodievajú na tereňáku. V batohu to sem určite nikto nedoniesol a ani to neodnesie.

Vrátil som sa pozrieť si ešte štôlňu Stará Barbora. Je to kolmá diera do zeme, prekrytá len pletivom. Vraj je 20 m dlhá a má to byť vetracia šachta. V okolí je pár háld, vôbec nezarastených. Za potokom sa dá vybehnúť na žltú značku a po prúde potoka dôjsť k jeho sútoku s hrdzavou vodou vytekajúcou z podzemia, klesnúť popri veľkej halde k ďalšiemu výtoku z podzemia. Vybral som sa naopak popri potoku smerom hore. Aj tu je vidno veľkú haldu, pár preliačin. Drevorubači tu chystali drevo a čudovali sa, čo tu robím mimo značky.

Vyšiel som na žltú pod Prostredným vrchom a po nej došiel do sedla Javorina. Na vidličke prítoku Blatiny sú na mapke zakreslené tri banské diela, ďalšie sú pod Čmelkom či popri Sedláčkovom jarku, pod Skalnatou, alebo pri Vidlárovej. Mal som v pláne zájsť k pramenišťu Blatiny a popri nej dôjsť až k jej sútoku s Viničianskym potokom, kde začína Šúrsky kanál.

Blatina

Po červenej som došiel na úroveň Javoriny a pri drevenom stĺpe bývalého elektrického vedenia, ktorý stojí len na jednej nohe, začal klesať doprava. Zem bola pokrytá neuveriteľnou zmesou popadaných konárov a stromov, po minuloročnej novembrovej kalamite. Pri prameništi Blatiny som raz bol, a tak som vedel, kde ju hľadať. Teraz tu bolo skoro sucho, ale popri riečišti som mohol postupovať dolu. Prešiel som zvážnicu, čo vedie popod Štefánikovu magistrálu a dosť strmým svahom, usilujúc sa nepadnúť do zmesi na zemi, som došiel k prítoku Blatiny zľava. Zaujímavé je, že ten, ani zopár ďalších nie sú opäť zakreslené na mape. Popadaných stromov bolo už toľko, že som musel prekročiť Blatinu a vyjsť trochu nad ňu, kde sa po ľavom svahu dalo ako tak ísť. Došiel som k lesnej ceste a po nej na Lesnícky náučný chodník, ktorý začína pod sedlom Javorina. Tu je studnička, stôl, lavičky, ohnisko a dokonca hojdačka. Hoci začalo popŕchať, vytiahol som poživeň z ruksaku a dal sa obedovať. Keď bol ruksak prázdny a brucho ako tak plné, vykročil som smerom k horárni Rybníček. Na ľavej strane cesty, za sútokom Blatiny s Vidlárovou, je v lese pekný senník. Tu by sa dalo zavŕtaný v sene a pekne prespať. Horáreň je nejakú dobu pekne zrekonštruovaná a kedykoľvek idem okolo, parkujú tu autá. Čo ma zarazilo, bola ohromná kopa dreva naukladaného popri ceste a za nim ešte ďalšia dokonca s listami.

Tešil som sa, že dorazím na flek pezinských trampov, oproti Veterán clubu a nejakú dobu si popočúvam peknú slovenskú trampskú muzičku. Kúsok pred mostom ponad Blatinu, ktorým sa prechádza na ich flek, som našiel rozostavaný prístrešok nad výdatným prameňom. Neviem kto ho buduje, no vďaka mu.

Sklamaný som zostal, keď som vyšiel na lúku s prístreškom, kde by sa pohodlne vyspalo šesť ľudí a nikde nikto. Počul som nejaké zvuky cez cestu, a tak som si povedal, že to poňali veľkolepejšie a asi to bude vo Veterán clube za cestou na Pezinskú Babu. Zátarasy, sekuriťáci, obrovské pódium a rev skúšaného ozvučenia, ale žiadni trampi. Až doma som zistil, že tam večer mali dávať muzikál Dracula. S dovolením sekuriťákov som prešiel cez zátarasy, zabočil doľava a po pár metroch si narazil nos na plot. Nuž som ho lesom obišiel po pravej strane a pri veľkej bráne s obrysmi dvoch cválajúcich koni, zišiel na asfaltku, idúcu poza chatovú oblasť Stupy. To čo som obchádzal, je na mape označené ako chata Magnólia. Neviem či to ešte platí, evidentne sa tu vo veľkom venujú koňom.

Zastavil sa pri mne tereňák s maskáčovou posádkou a silou-mocou chceli pokračovať na country festival. Napokon si dali povedať, že sa musia vrátiť späť. Kde festival napokon bol, neviem. Na konci cesty, či začiatku, som našiel šípku parkovisko Blatina 2015, ale už som sa nevracal späť pátrať po skrytej akcii. Podľa mňa nemali šancu pri reproduktoroch Draculu, lebo revali celou dolinou.

Pezinský BNCh

Nechcelo sa mi ísť popri hlavnej ceste na Babu a tak som zabočil doprava k budovám bývalého riaditeľstva Pezinských baní. Hoci je tam tabuľa – súkromný pozemok, brána bola otvorená a tak som si povedal, že si to aspoň obzriem. Nikto tam nebol, a tak ma nikto nevyhadzoval. Budovy sú veľmi zdevastované, ale zrazu som tam naďabil na informačné tabule Banského náučného chodníka Pezinok. A tak som sa po ňom vydal. Má 11 zastavení a bol som pri paneli č. 10 – Ťažobný závod Rudné bane Pezinok. Pokračoval som popri č. 9 – Úpravňa, č. 11 – štôlňa Budúcnosť, č. 2 – Pezinské železito sírne kúpele. Veľmi ma prekvapila štôlňa Budúcnosť, lebo vyzerá na normálnu baňu, ako som bol napríklad v Banskej Štiavnici. Zastavil som sa pri kovovej, asi odkalovacej, nádrži, do ktorej vteká hrdzavý potôčik, vytekajúci spod betónovej steny v lese za lúčkou. Napokon som zbehol svahom do areálu Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinnela, kde boli na začiatku 20. storočia vraj jedny z najobľúbenejších kúpeľov horného Uhorska. Chodník končí pri obratisku autobusov, kde postavil Malokarpatský banícky spolok v Pezinku v roku 2010 Božie muky sv. Klementa – patróna baníkov.

Odtiaľ som po žltej pokračoval do Zumbergu a potom po červenej k Blatine. Tečie v betónovom koryte poza ploty nových rodinných domčekov. Musel som ju opustiť, keď mi cestu prehradil novopostavený most ponad ňu, ale hlavne zákaz vojsť naň. Tak som sa vrátil na červenú a po nej na námestie v Pezinku. Veď Blatina je pri pezinskom hypermarkete prehradená plotom a aj tak by som sa tadiaľ k sútoku s Viničiarskym potokom nedostal. To som ešte nevedel, že sa v Bratislave nebudem môcť pomaly dostať cez Most SNP do Petržalky, lebo tu čierny mor v rámci demokracie prekazil bicrossový zjazd z hradu k Bibiáne. Ale to s túlaním sa po prírode nemá nič spoločné. Len som to musel spomenúť, aby nám za pár rokov nebránili vôbec slobodne dýchať.

Užitočné odkazy

Pezinský banský náučný chodník
Pezinské bane
História perneckého baníctva
Pernek - Javorina - Pezinok
Staré banské diela - mapový portál

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek