Isteným chodníkom na kopec

Jeden deň som bol v Soľnokomorských horách (Salzkammergut Berge), ďalší som sa rozhodol pre Mŕtve hory (Totes Gebirge). Túru cez Hoher Sarstein som mal naplánovanú už dlhšie, odrádzala ma však jej dĺžka. Dnes by to časovo mohlo vyjsť. V kempe som sa zobudil o 5.15 h. Mokrý stan som rozložil na zadné sedadlá auta a presunul som sa do sedla Pötschen Höhe (992 m). O 6.30 h som začal šliapať.

Sprvu sa ide takmer po rovinke a vedľa chodníka je pekný močiar. Stúpanie začína až za rázcestím značených chodníkov. Vo výške 1200 m človek vyjde nad les a pred ním sa objaví sedlo. Nie je ďaleko, je však poriadne vysoko. Stúpa sa serpentínami. Na skalách je istenie náročnosti A/B, na ktoré feratový set nepotrebujete. Väčší problém mi robili strmé snehové polia. Išiel som cez ne veľmi pomaly. Sekal som si do snehu stupy a cepín som rúčkou vrážal do svahu čo najhlbšie. Bolo dosť nad nulou a na mačky to nebolo. V žľabe som vyplašil kamzíka.

V sedle (1711 m) som sa naraňajkoval. Obehla ma slečna, ktorá stúpala naľahko. Po oddychu som zamieril na juh. Medzi skalami sa mihla tučná myš a vyššie som videl behavé vtáky. Kohút bol biely s tmavými bodkami. Červený hrebeň mal posadený voľajako čudne. Samička bola hnedosivá. Avšak obrázky mi nevyšli a vtáky po chvíli odleteli.

Výhľady z Hoher Sarsteinu

Vyšiel som na vrchol Hoher Sarstein (1975 m). Z kopca sú nádherné výhľady. Dobre vidno Mŕtve hory (Totes Gebirge) na východe a Soľnokomorské hory (Salzkammergut Berge) na severozápade, ale dajú sa zočiť aj Tenngebirge na juhozápade a Traunstein na severe. Samozrejme, najkrajší výhľad je na Hoher Dachstein. Keďže som z kopca pokračoval hrebeňom na juh, mohol som sa pohľadom na Dachstein kochať do sýtosti. V strede vápencovej plošiny som rozoznával homoľu Schöberlu, pod ktorou som vlani nocoval v Simonyhütte. Za ňou je Hoher Dachstein. Napravo od neho vidno hrebeň Hohes Kreuzu a naľavo Hoher Gjaidstein. Trochu viac naľavo je Hoher Krippenstein, na ktorý vedie z Obertraunu lanovka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najkrajší pohľad na Dachstein je od chaty Sarsteinhütte (1638 m), ktorou hrebeň Hoher Sarsteinu končí. Chata je samoobslužná, takže na nej okrem mňa nebolo ani nohy. Na lavičkách som si oddýchol a začal som zostupovať. Klesá sa lesom nekonečnými serpentínami. Sú tu vyhliadky na Bad Goisern a Hallstatt, ale aj na Krippenstein nad Obertraunom. Je tu dokonca drevený prístrešok s názvom Franz Kysely Rast.

Pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See)

Zbehol som do Obertraunu. V dedine pomenili značenie, tak som ho ignoroval. Držal som sa mapy a kráčal som po cyklotrasách. Išiel som po brehu Halštatského jazera (Hallstatter See) a obdivoval som stenu, ktorou vedie Seewand Klettersteig. Svojho času to bola jedna z najťažších zaistených ciest v Alpách. Na to som prešiel cez pahorok a v besiedke s výhľadom na Hallstatt (508 m) som zjedol obed. Ako som tam sedel, cez jazero plávala loď. Bola to kompa, ktorá premáva z jedného brehu jazera na druhý. Vozí ľudí z Hallstattu na stanicu, pretože mestečko leží na západnom brehu jazera a stanica je na východnom okraji. Po obede som minul vlakovú stanicu a kráčal som po umelom chodníku pozdĺž železničnej trate. V podstate som išiel po akýchsi mostíkoch. Chodník sa mi páčil, bol z neho parádny výhľad na Halštatské jazero (Hallstatter See) a kopce, ktoré ho lemujú.

Umelý chodník nebol dlhý, po pár sto metroch som mal pod nohami opäť pevnú zem. Je jar a kvitne množstvo kvetín. Je tu hotová botanická záhrada. Najviac sa mi páčili miestne tmavofialové orlíčky, ale pri chatách a domčekoch boli aj záhradné hybridy. Fascinovali ma lúky. Jedna bola plná sileniek, druhá čermeľov, na nasledujúcej prevládali žlté astrovité kvetiny. Na jednej chalupe mal majiteľ na stene výstavu maľovaných tanierov. Keby som sa z chodníka načiahol, mohol by som sa ich dotknúť.

Návrat do sedla

Pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See) som kráčal dlho. V podstate som ho po východnom brehu celé obišiel. V dedine Untersee som podľa turistickej mapy triafal cestičky, lebo značiek tu veľmi nevidno. Nakoniec som sa ocitol na starej ceste, ktorou som stúpal do sedla. Medzi domami bola cesta asfaltová, od osady Pötschen štrková. Pomaly som mal dosť. Stúpal som po odpornej štrkovej ceste a pieklo na mňa slnko. Posledné dva kilometre výletu sa mi nepáčili, hoci zvyšok bol nádherný. O 18.15 h som sa vrátil do sedla Pötschen Höhe (992 m) a zamieril som domov.

Záver

Túra sa dá skrátiť, keď človek vyrazí z Untersee cez Simonyaussicht priamo do sedla. V takom prípade vynechá iba ľahký zaistený chodník vedúci do sedla z východnej strany. Ďalšie skrátenie sa dá dosiahnuť, keď sa z Obertraunu do Untersee vráti vlakom. Ak človek nechce vynechať prechádzku pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See), tak je možné absolvovať túru opačným smerom počas dvoch dní s prespaním na Sarsteinhütte. Avšak v takom prípade bude mať človek Dachstein za chrbtom. Keď to zhrniem, tak jedinou zmenou, ktorú by som naozaj odporúčal, je návrat z Untersee do sedla autobusom, prípadne stopom, pretože štrková cesta pod sedlom je na záver výletu skutočne odporná.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek