Túra

Dachstein ako na dlani

14.07.15
Keď je niekde atraktívne pohorie, najkrajšie pohľady naň bývajú z nižších okolitých kopčekov. Ale že bude z hrebeňa Hoher Sarsteinu až tak nádherný pohľad na Dachstein, to som netušil. Dôvodom je to, že sa Dachstein zvažuje smerom na sever a Hoher Sarstein leží severne od neho. Po prechode hrebeňa od severu na juh som sa späť vrátil po brehu Hallstatter See (Halštatské jazero), čo je samo o sebe veľmi pekná prechádzka.

Isteným chodníkom na kopec

Jeden deň som bol v Soľnokomorských horách (Salzkammergut Berge), ďalší som sa rozhodol pre Mŕtve hory (Totes Gebirge). Túru cez Hoher Sarstein som mal naplánovanú už dlhšie, odrádzala ma však jej dĺžka. Dnes by to časovo mohlo vyjsť. V kempe som sa zobudil o 5.15 h. Mokrý stan som rozložil na zadné sedadlá auta a presunul som sa do sedla Pötschen Höhe (992 m). O 6.30 h som začal šliapať.

Sprvu sa ide takmer po rovinke a vedľa chodníka je pekný močiar. Stúpanie začína až za rázcestím značených chodníkov. Vo výške 1200 m človek vyjde nad les a pred ním sa objaví sedlo. Nie je ďaleko, je však poriadne vysoko. Stúpa sa serpentínami. Na skalách je istenie náročnosti A/B, na ktoré feratový set nepotrebujete. Väčší problém mi robili strmé snehové polia. Išiel som cez ne veľmi pomaly. Sekal som si do snehu stupy a cepín som rúčkou vrážal do svahu čo najhlbšie. Bolo dosť nad nulou a na mačky to nebolo. V žľabe som vyplašil kamzíka.

V sedle (1711 m) som sa naraňajkoval. Obehla ma slečna, ktorá stúpala naľahko. Po oddychu som zamieril na juh. Medzi skalami sa mihla tučná myš a vyššie som videl behavé vtáky. Kohút bol biely s tmavými bodkami. Červený hrebeň mal posadený voľajako čudne. Samička bola hnedosivá. Avšak obrázky mi nevyšli a vtáky po chvíli odleteli.

Výhľady z Hoher Sarsteinu

Vyšiel som na vrchol Hoher Sarstein (1975 m). Z kopca sú nádherné výhľady. Dobre vidno Mŕtve hory (Totes Gebirge) na východe a Soľnokomorské hory (Salzkammergut Berge) na severozápade, ale dajú sa zočiť aj Tenngebirge na juhozápade a Traunstein na severe. Samozrejme, najkrajší výhľad je na Hoher Dachstein. Keďže som z kopca pokračoval hrebeňom na juh, mohol som sa pohľadom na Dachstein kochať do sýtosti. V strede vápencovej plošiny som rozoznával homoľu Schöberlu, pod ktorou som vlani nocoval v Simonyhütte. Za ňou je Hoher Dachstein. Napravo od neho vidno hrebeň Hohes Kreuzu a naľavo Hoher Gjaidstein. Trochu viac naľavo je Hoher Krippenstein, na ktorý vedie z Obertraunu lanovka.

Najkrajší pohľad na Dachstein je od chaty Sarsteinhütte (1638 m), ktorou hrebeň Hoher Sarsteinu končí. Chata je samoobslužná, takže na nej okrem mňa nebolo ani nohy. Na lavičkách som si oddýchol a začal som zostupovať. Klesá sa lesom nekonečnými serpentínami. Sú tu vyhliadky na Bad Goisern a Hallstatt, ale aj na Krippenstein nad Obertraunom. Je tu dokonca drevený prístrešok s názvom Franz Kysely Rast.

Pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See)

Zbehol som do Obertraunu. V dedine pomenili značenie, tak som ho ignoroval. Držal som sa mapy a kráčal som po cyklotrasách. Išiel som po brehu Halštatského jazera (Hallstatter See) a obdivoval som stenu, ktorou vedie Seewand Klettersteig. Svojho času to bola jedna z najťažších zaistených ciest v Alpách. Na to som prešiel cez pahorok a v besiedke s výhľadom na Hallstatt (508 m) som zjedol obed. Ako som tam sedel, cez jazero plávala loď. Bola to kompa, ktorá premáva z jedného brehu jazera na druhý. Vozí ľudí z Hallstattu na stanicu, pretože mestečko leží na západnom brehu jazera a stanica je na východnom okraji. Po obede som minul vlakovú stanicu a kráčal som po umelom chodníku pozdĺž železničnej trate. V podstate som išiel po akýchsi mostíkoch. Chodník sa mi páčil, bol z neho parádny výhľad na Halštatské jazero (Hallstatter See) a kopce, ktoré ho lemujú.

Umelý chodník nebol dlhý, po pár sto metroch som mal pod nohami opäť pevnú zem. Je jar a kvitne množstvo kvetín. Je tu hotová botanická záhrada. Najviac sa mi páčili miestne tmavofialové orlíčky, ale pri chatách a domčekoch boli aj záhradné hybridy. Fascinovali ma lúky. Jedna bola plná sileniek, druhá čermeľov, na nasledujúcej prevládali žlté astrovité kvetiny. Na jednej chalupe mal majiteľ na stene výstavu maľovaných tanierov. Keby som sa z chodníka načiahol, mohol by som sa ich dotknúť.

Návrat do sedla

Pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See) som kráčal dlho. V podstate som ho po východnom brehu celé obišiel. V dedine Untersee som podľa turistickej mapy triafal cestičky, lebo značiek tu veľmi nevidno. Nakoniec som sa ocitol na starej ceste, ktorou som stúpal do sedla. Medzi domami bola cesta asfaltová, od osady Pötschen štrková. Pomaly som mal dosť. Stúpal som po odpornej štrkovej ceste a pieklo na mňa slnko. Posledné dva kilometre výletu sa mi nepáčili, hoci zvyšok bol nádherný. O 18.15 h som sa vrátil do sedla Pötschen Höhe (992 m) a zamieril som domov.

Záver

Túra sa dá skrátiť, keď človek vyrazí z Untersee cez Simonyaussicht priamo do sedla. V takom prípade vynechá iba ľahký zaistený chodník vedúci do sedla z východnej strany. Ďalšie skrátenie sa dá dosiahnuť, keď sa z Obertraunu do Untersee vráti vlakom. Ak človek nechce vynechať prechádzku pozdĺž Halštatského jazera (Hallstatter See), tak je možné absolvovať túru opačným smerom počas dvoch dní s prespaním na Sarsteinhütte. Avšak v takom prípade bude mať človek Dachstein za chrbtom. Keď to zhrniem, tak jedinou zmenou, ktorú by som naozaj odporúčal, je návrat z Untersee do sedla autobusom, prípadne stopom, pretože štrková cesta pod sedlom je na záver výletu skutočne odporná.

Fórum 3 príspevky
Dachstein ako na dlani 19/07/15 07:50 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rokoš trochu ináč z Uhrovského Podhradia Strážovské vrchy som si obľúbil kvôli ich členitosti a rozmanitosti. V južnej časti, v Nitrických vrchoch, patrí k najkrajším kopcom Rokoš. Začiatkom roka som sa naň vybral z Uhrovského Podhradia. Pre výstup som si zvolil hrebeň Malých Zrubísk, pre zostup Žernovskú dolinu. 07/02/20 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zimné krásy pohoria Vtáčnik Pohorie Vtáčnik možno na prvý pohľad na mape veľmi nevyniká medzi ostatnými pohoriami a ten, kto ho nepozná, možno vybehne na najvyšší vrch, ale ďalej už pohorie neskúma. Najlepšie to vidieť v zime, keď sú cestičky na najvyšší bod vychodené, ale v iných častiach pohoria sa sotva dá nájsť nejaká ľudská stopa. Pritom je od vrcholu Vtáčnik len asi 15 minúť chôdze vzdialený vrch Kláštorská skala, ktorej vrchol tvorí zaujímavé skalné mesto. A toto je jedna veľká jedinečnosť pohoria. dnes Pavel Forgáč Vtáčnik
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Útulňa Gálová na Smrečinke Kedysi tu boli krásne smrečiny a chodníčky porastené machom, na zamokrených miestach drevené lávky, aby sa dalo bezpečne ísť lesom. Dnes je tu les vyrúbaný a Prednú Gálovú pretínajú zvážnice, ktoré tu vyrástli ako huby po daždi, keď sa začala likvidovať kalamita. Čo ostalo, sú krásne výhľady na Kráľovu hoľu, hrebeň Vysokých Tatier a údolie Slanej. Tiež veľa čučoriedok, brusníc a výborná voda v studničke pod Prednou Gálovou. Tak sa v mapách nazýva lokalita a pretína ju Cesta hrdinov SNP. 22/02/20 Anna Lenkeyová Volovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dachstein ako na dlani 19/07/15 07:50 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Mŕtve hory/Mŕtve vrchy (Totes Gebirge)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1975 m n. m.
    • min: 508 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1600 m
    • klesanie: 1600 m
  • Vzdialenosť
    • 28 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 31.05.2015
  • Doprava
    • Pötschen Höhe
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.56 (0.22)