Túra

Latinský a Raslav kameň

26.07.15
Môj veľmi dobrý priateľ sa rozhodol pre menej tradičnú turistiku - či už pešo, alebo bicyklom prejsť celé podhorie Slanských vrchov. Navštíviť podhorské dediny, ich kultúrne miesta alebo zaujímavosti v ich blízkosti v horách. Vždy ma to lákalo, keď som sledoval jeho predošle časti. Občas ma nahováral na výlet, ale cez víkend sa pre cestovanie spojmi praktizovať veľmi nedá a cez týždeň som nemohol ísť.

Každá akcia bola plánovaná tak, aby sa po skončení mohol vždy dostať v pohode domov. Vždy sa nová akcia začína tam, kde sa predchádzajúca skončila. Možno to bude inšpirácia pre niekoho iného, kto by chcel prejsť takýmto spôsobom nejaké menšie či väčšie pohorie. Aj naša, v poradí šiesta, etapa ma tak zaujala, že som sa rozhodol o tom napísať pár riadkov. Priblížiť podhorské dedinky a osady v Slanskom pohorí.

Trasa

Zlata Baňa – rekreačné zariadenia Sigord (Latinský kameň) – Kokošovce – Abranovce – Raslav kameň – Lesíček – Tuhrina – Lučina

Predchádzajúca časť putovania podhorím končila v Dulovej Vsi. Tóno navrhol trasu tak, aby sa nezačínalo v Dulovej Vsi, ale v Zlatej Bani. Podľa scenára sme mali končiť v dedinke Červenica. To sa nám nepodarilo pre dopravné spojenie. Veď aj domov sa treba dostať. Práve spojenia autobusovou alebo železničnou dopravou sú najväčším zádrheľom celého plánovania. Ráno sme sa pred šiestou stretli v Sečovciach a ďalej sme pokračovali cez Košice a Prešov do Zlatej Bane. Niečo okolo 8.30 h vystupujeme na poslednej autobusovej zastávke nazývanej Temný les. Teplota je veľmi vysoká a vyzerá to, že si užijeme horúci letný deň.

Zlatá Baňa

Dedina, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 557 m, s niečo viac ako 400 obyvateľmi, rozprestierajúca sa v doline potoka Deľna, leží medzi Čiernou horou zo severu, Šimonkou z východu a Bodoňom z juhu. Dolina je popretkávaná turistickými trasami na všetky svetové strany. Smerom na východ by sme sa dostali na najvyššiu horu Slanských vrchov - Šimonku (1092 m). Severovýchodným smerom je druhý najvyšší vrch, a to Čierna hora, a na sever tretí vrch - Tri chotáre. Na južnej strane sa nachádza na žltej značke hrad Bodoň (825 m). Je to skutočný raj pre pešiu turistiku či cyklotúry v nádherných horách, ukrývajúcich množstvo prekrásnych zákutí.

Samotná dedina vznikla v 2. polovici 18. storočia. Boli tu pokusy o ťažbu zlata. Známa bola tiež v celom Rakúsko–Uhorsku výrobou kachieľ. Ťažil sa tu antimón, opál a hlavne drevo. Počas 2. svetovej vojny bola dedina vypálená. Cestou po náučnom chodníku objavujeme technickú pamiatku, časť priehradného múru, ktorý slúžil na zachytávanie vôd a potom pri splavovaní dreva až do Solivaru potokom Deľna. Tento bol postavený v rokoch 1819 – 1821. V strede dediny sa nachádza pamätník s názvom „Útek z horiacej obce“. Hneď na druhej strane je gréckokatolícky chrám, ktorý bol postavený v roku 1968. Oboznamujeme sa s náučným chodníkom aspoň na jeho začiatku. Chceme nájsť kameň, na ktorom je latinský nápis. Nevieme, kde sa presne nachádza, a tak sa aj občas spytujeme chatárov, či o ňom nevedia. No nevedeli nám poradiť, a tak sa Tóno obracia na priateľa na telefóne, ktorý nám poradil, ako ho nájsť. Vedeli sme, že je ukrytý na cestičke pri chatkách, hneď vedľa hlavnej cesty smerom k Sigordu.

Od smerovníka Sigord – Rácová, pokračujeme lesnou cestou popri chatách až k spomínanému kameňu. Konečne je pred nami a tak si ho obzeráme. Nie všetky písmena je dobre vidieť, ale letopočet je 1822. Text bol vraj napísaný počas stavby plavebného kanála potokom Delňa.
Približný prepis textu v latinčine: PALLAS OPERE HOCCE OPPRESSIT HUG..ONUM RIVUM PUBLICUM VIM POSEIDONIS. 1822. Prvou osobou, ktorá sa pokúsila preložiť latinský nápis, bola PhDr. Elena Urbancová, latinčinárka z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Aj keď mala k dispozícii iba neúplný prepis textu bez bližších informácií, správne určila, že text znamená: Pallas týmto dielom spútala..., verejný potok – silu Poseidona. 1822.

V tomto období sa staval plavebný kanál na potoku Delňa. Od Latinského kameňa nepokračujeme popri chatách, ale ideme po značke štátnou cestou, až k rekreačnému stredisku na Sigorde, kde sa nachádza vodná nádrž Kokošovce, ktorá je opäť napustená vodou. Hneď nad cestou sú rekreačne zariadenia. Pri jednom z nich je nádherná farebná drevená pirátska loď. Nachádza sa tu tiež letné prírodné kúpalisko. Je to hneď nad dedinou.

Kokošovce

Obec na okraji Slanských vrchov ležiaca juhovýchodne len 10 km od mesta Prešov v doline spomínaného potoka Delňa. V jej katastri sa nachádza rekreačná oblasť Sigord, minerálny prameň Šťavica a 20 ha NPR Kokošovská dubina. Prvá zmienka je z roku 1272 za panovania kráľa Štefana V. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol, fara, základná škola, materská škôlka a v bývalom družstve areál bojiska Airsoftforce. Štátnou cestou pokračujeme miernym stúpaním do ďalšieho sídla, ktorého kostol bolo vidieť od dediny.

Abranovce a Raslav kameň

Dostávame sa k obci Abranovce, nachádzajúcej sa na miernom kopci nad Kokošovcami v severozápadnej časti Slanských vrchov s výškou 446 m. Smerom na sever a západ sa nám otvára panoráma Prešova, "šarišských sopiek" (Stráže) so Šarišským hradným vrchom, v pozadí Čergov a viac na západ sú Volovské vrchy. Vznik Abranoviec sa datuje do obdobia roku 1320. Prechádzame dedinou k obecnému úradu, kde je smerovník žltej značky, ktorá ide po hrebeni na skalnatý kopec, kde bol v minulosti postavený hrádok Bodoň, prezývaný tiež Makovica. Po nej by sme sa dostali k smerovníku Temný les nad Zlatou Baňou. Dnes tam nejdeme. V pláne je návšteva Raslav kameňa. Stúpame hore dedinou po žltej smerom k zvonici a potom ku gréckokatolíckemu chrámu, kde prebiehajú nejaké úpravy. V blízkosti svätostánku nás ešte zaujme budova s nápisom: "Hare krišna".

Aj keď brána je pootvorená, tak dnu nevchádzame. Fotíme si to len z vonka. Hnutie Hare krišna je staroindické. V Abranovciach ide o projekt Nová Ekačakra, jednoduchý farmársky spôsob života, pestovanie zeleniny, chov kráv, duchovné cvičenia a vzdelávanie sa. Od modlitební smerujeme do lesa až sa dostávame k miestu, kde odbočíme k Raslav kameňu - kultovému miestu. Je to trocha zo smeru našej cesty asi 300 m lesnou cestou, ktorá je vyznačená.

Raslav kameň

Ide o kultový kameň v tvare bochníka chleba v zaoblenej časti so štyrmi otvormi, ktoré pripomínajú oči, nosa a úst. V minulosti bol známy len pre niekoľkých zasvätencov a miestnych z okolia. Dnes sa okruh znalcov rozširuje. Jeho rozmery sú 70 x 100 x 200 cm. Miestni pripisujú liečivé účinky vode z jamiek v kameni. Na vetvách stromu sú rozvešané rôzne stužky, šnúrky, časti odevov alebo ozdôb. V jamkách sú hliníkové lyžice, mince a iné veci. V tieni stromov sa dá posedieť, oddýchnuť si a čerpať pozitívnu energiu. Rozprávajú sa o ňom i rôzne legendy. Od Raslav kameňa sa lesom vraciame na lesnú cestu, ktorou budeme pokračovať k ďalšej zástavke - dedinka Lesíček.

Lesíček

Necelých 20 km juhovýchodne od Prešova sa nachádza malá dedinka Lesíček (523 m), v ktorej dnes žije okolo 340 obyvateľov. Vznikla v roku 1402 v panstve Lipovec pod názvom Erdewské. Od roku 1808 s terajším názvom. Obyvatelia sa živili chovom dobytka a prácou v lesoch. JRD vzniklo v roku 1959, dnes len prázdne budovy pod lesom, z ktorého sme vyšli. V dedine sú dva svätostánky a to evanjelický z roku 1802 a spoločný grécko- a rímsko-katolícky z roku 1990. V oblasti prameni riečka Oľšava. V intraviláne je železitouhličitý minerálny prameň. Cestou objavujeme starú drevenú zvonicu a pri základnej škole multifunkčné ihrisko. Prechádzame dedinou a cez lúku sa dostávame späť do lesa. Prekračujeme v tejto časti potok Oľšava a smerujeme po miestami rozbahnenej ceste k ďalšej podhorskej dedinke Tuhrina. Ideme časťou Dubová a vrchom Hrb. V časti Dubová je vidieť, že sa tu vo veľkom ťaží drevo. Konečne sme vonku z lesa. Po ľavej strane máme Tuhrinský potok, čo znamená, že sa blížime k dedine.

Tuhrina

Dedinka so 475 obyvateľmi ležiaca medzi Olšavským predhorím a Slanskými vrchmi vo výške 460 m. Prvá zmienka o obci je z roku 1397 s pomenovaním Thwrhyna. Dnešný názov sa užíva od roku 1927. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a pracou v lesoch. Počas II. svetovej vojny tu pôsobilo partizánske hnutie, o čom svedčí pamätník pri materskej škole. Základná škola a požiarna zbrojnica sú taktiež súčasťou dediny. Nachádzajú sa tu dva kostoly a to evanjelický a rímskokatolícky. V obci si trocha oddýchneme a začíname uvažovať, či sa nám podarí naplniť plán. Už teraz vieme, že do Červenice sa dnes nedostaneme, a tak poslednou zastávkou bude obec Lučina. Začíname stúpať po hlavnej ceste smerom na Červenicu, nad dedinou sa nám otvára panoráma Tuhriny. Na vrchole kopca sa stáčame na poľnú cestu a potom smerom k lesu, kde schádzame do doliny, ktorou preteká potok Oľšavka. Prvou lesnou cestou sa dostaneme opäť na štátnu cestu a ňou pokračujeme do Lučiny. Cestou sa nám otvára výhľad smerom k vrchu Makovica s dominantnými vysielačmi a vežou. Konečne posledné stúpanie a sme v dedine.

Lučina

Leží na západných svahoch Slanských vrchov v nadmorskej výške 505 m. V rokoch 1787 až 1828 bola osadou Červenice a v roku 1867 sa odčlenila. Dnes má okolo 160 obyvateľov. V rokoch 1990 až 1994 bol postavený rímskokatolícky kostol. Je zaujímavé, že v malej dedinke nie sú žiadni Rómovia, čo v predchádzajúcich obciach bolo práve naopak. Na autobusovej zastávke zisťujeme, kedy nám ide spoj do Prešova. Máme ešte chvíľku času, a tak si odskočíme do miestnych potravín na osvieženie, ktoré nám padne v horúčave veľmi vhod. Opäť sedíme na zastávke, prichádza autobus a poďme smer domov.

Záver

Sám som bol prekvapený, čo všetko zaujímavé môže spoznávanie sídiel priniesť. Každá obec má svoju históriu, žijú tu ľudia, ktorí sa boria s každodenným tvrdým životom. Aj v blízkom okolí sú miesta, ktoré nás obohatili svojou jedinečnosťou. Latinský kameň na Sigorde, Raslav kameň nad Abranovcami, kostoly a kostolíky v dedinách, pamätníky padlým, ale aj podhorská krajina. Sediac v autobuse spriadame s priateľom ďalšie smerovanie podhorím s číslom 7. Bude to šťastné číslo? Určite áno, veď nás čaká jedna z najkrajších časti Slanských vrchov, a to Dubník a opálové bane. Už sa teším a ktohovie, možno to bude opäť na článok.

Fórum 7 príspevkov
Latinský a Raslav kameň 08/04/17 18:48 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tomášovský výhľad - okruh z Čingova Leto a letné mesiace sú vraj ako stvorené pre realizovanie oddychu a času dovoleniek, preto tiež relaxujem v prírode na okraji Národného parku Slovenský raj. Ubytovaný som v zariadení, ktoré je len na skok od veľmi pekného a turistami navštevovaného miesta - Tomášovského výhľadu, jedného z najkrajších slovenských výhľadov. 19/04/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. 21/03/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Čingov Ubehlo niečo cez mesiac od prvej mojej tohtoročnej návštevy v Slovenskom raji, keď som absolvoval roklinu Piecky. Už vtedy po skončení jej prechodu som si vopred dával do plánu turistických podujatí, že sa sem počas letnej dovolenky určite vrátim a prejdem ďalšiu roklinu z desiatky, ktoré nádherný prírodný a čarovný Slovenský raj môže turistovi poskytnúť. Zvažoval som rôzne možnosti turistického vyžitia a prechody po roklinách, ale rozhodnutie aj tak padlo až počas samotných dni dovolenky pod Slovenským rajom v časti Čingov v hoteli, kde sme sa s rodinou ubytovali. Bude to roklina Suchá Belá. 07/01/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. dnes sponzorovaný článok
Túra Rozhľadňa Žalostiná s deťmi Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme. dnes Daniela Mäkká Biele Karpaty
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Latinský a Raslav kameň 08/04/17 18:48 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 617 m n. m.
    • min: 374 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 726 m
    • klesanie: 835 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 08.07.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9442 ° SŠ
      dĺžka: 21.429 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.89249 ° SŠ
      dĺžka: 21.43082 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa, Temný les (bus), Lúčina (bus) - Prešov (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.37)