Extra

Turistické značenie – Slovensko

02.09.15
Turistické značkované trasy (TZT) sú významným prvkom turistickej infraštruktúry. V teréne sa s nimi stretol isto každý turista. V územiach s vyšším stupňom ochrany TZT vymedzujú presný rámec pohybu v horách, v ostatných lokalitách ostáva primárnym cieľom sprístupnenie zaujímavých miest a uľahčenie orientácie v teréne. Každý z nás má so sieťou TZT vlastné skúsenosti, o ktorých by mohol písať. Našim cieľom bude podať niekoľko zaujímavých informácií o sieti TZT na Slovensku, ktoré si bežný turista ani nepovšimne.

Metodicky prepracovaný systém

Na úvod uvedieme niekoľko všeobecných poznámok, ktoré považujeme za dôležité pripomenúť. Na území Slovenskej republiky sa v súčasnosti nachádza viac ako 15 000 km turistických značkovaných trás. Úroveň súčasnej siete značkovaných trás je výsledkom viac ako 140 rokov dlhej značkárskej tradície, ktorá v priebehu 20. storočia prešla viacerými dôležitými kvalitatívnymi zmenami. Značenie TZT je plánovanou, systematickou a metodicky upravenou činnosťou, ktorá sa realizuje v zmysle Slovenskej technickej normy - STN 01 8025 Turistické značenie. Vzhľadom na spoločný vývoj metodiky značenia v spoločnom československom štáte, možno systém značenia TZT na Slovensku a v Českej republike považovať za najdokonalejší v rámci celosvetového meradla z hľadiska jeho komplexnosti.

Ktorá bola prvá?

Nechceme robiť podrobný vývoj siete TZT na Slovensku. Úlohy sa veľmi úspešne zhostil doc. Arnošt Guldan vo svojej publikácii Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska, ktorá vyšla v roku 2013. Autor v nej veľmi podrobne opisuje systém značenia, metodiku a turistické organizácie realizujúce značkársku činnosť v časovom slede od polovice 19. stor. až do súčasnosti. Nechýba ani charakterizácia najvýznamnejších značkárskych osobností, niekoľko osobných spomienok zo značkárskej praxe a samozrejmosťou je množstvo cenných fotografií či príloh značkárskej dokumentácie. Nechceme a ani nebudeme opakovať prezentované informácie, no považujeme za potrebné pripomenúť aspoň niekoľko dôležitých faktov.

Prvé značkované chodníky sa objavili v Štiavnických vrchoch. Nebolo to náhodou, práve v okolí Banskej Štiavnice už od roku 1860 aktívne propagoval turistiku Sitniansky klub, neskôr štiavnická odbočka Karpathenvereinu. Významnou osobnosťou bol Rudolf Tirts, ktorý sa zaslúžil o postavenie turistickej útulne v blízkosti štôlne bane Gedeon na západnom svahu vrchu Tanád nad obcou Hodruša, neskôr aj o obnovu filagórie na Sitne. A práve k bani Gedeon bol v roku 1874 vyznačkovaný prvý turistický chodník z Banskej Štiavnice. Chodník označený bielymi značkami viedol po trase Banská Štiavnica, Starý zámok – Červená studňa – Sedlo Cukmantel – Tirtsov prameň – štôlňa Gedeon. Neskôr pribudli aj ďalšie značkované chodníky z Banskej Štiavnice – do Sklených Teplíc (biele značky), na Sitno cez Štefultov, Krížnu, Almášsku a Tatársku lúku (bielo-červené značky) a na Sitno cez Iliju a Vlčiu jamu (bielo-čierne značky). V roku 1896 ich doplnila nová trasa Sedlo Červená studňa – Horná Roveň, Ružová vila – Sedlo Pleso – Sitno, pričom od Ružovej vily bola vyznačkovaná ďalšia trasa popri štôlni Gedeon k Hodrušskému jazeru. K úplne prvému značkovanému chodníku uvádzame, že úsek z Červenej studne cez Tirtsov prameň k štôlni Gedeon bol až do roku 2002 značkovaný zelenou TZT, v súčasnosti historicky prvá trasa nie je značkovaná.

Značkované chodníky sa koncom 19. storočia začali objavovať aj v ostatných regiónoch, aj keď značkovanie v jednotlivých oblastiach sa dosť odlišovalo. Ich hustota vždy závisela od aktivity miestneho turistického spolku. Možno však povedať, že práve v Tatrách bolo spočiatku len málo značkovaných trás, nakoľko neboli v záujme horských vodcov a podrobné opisy trás ponúkali sprievodcovské publikácie. Počas nasledujúceho vývoja možno spomenúť dva medzníky – v roku 1921 bolo dohodnuté používanie pásovej značky (neskôr sa ustálilo používanie štyroch farieb) a v roku 1956 vstúpila do platnosti nová metodika značenia TZT, ktorá zjednotila doterajší systém TZT, do značenia vniesla nové pravidlá, čím došlo k výraznému pozdvihnutiu úrovne TZT.

Najnovšia trasa

Sieť TZT sa neustále vyvíja, dochádza k úprave trasovania niektorých úsekov, vznikajú nové TZT a niektoré staršie značkované chodníky zanikajú. Preto nie je možné s presnosťou povedať, ktorá trasa je najnovšia, lebo v krátkej dobe by informácia neplatila. V roku 2015 bola napr. v Nízkych Tatrách vyznačkovaná nová žltá TZT K jaskyni mŕtvych netopierov – Kološňa, ktorá prepája Trangošskú dolinu s tzv. modrým traverzom smerujúcim cez Kosodrevinu.

Kde žiadnu TZT nenájdete

So značkovanými chodníkmi sa na Slovensku stretávame v každom pohorí, značky v posledných rokoch pribudli aj na nížinných oblastiach na Podunajskej či vo Východoslovenskej nížine. Sieť TZT má za cieľ komplexné sprístupňovanie zaujímavých lokalít na celom Slovensku, aj mimo turisticky najatraktívnejších oblastí. No aj napriek tomu nájdete na Slovensku okresy bez jediného kilometra TZT. Ide o:
• okres Galanta,
• okres Šaľa.

Niekoľko extrémov

V celej sieti TZT na Slovensku stoja za pozornosť miesta, ktoré sú extrémne z pohľadu nadmorskej výšky, resp. geografickej polohy. Ide o:
• miesto s najnižšou nadmorskou výškou: Slovenské Nové Mesto, št. hr. (104 m n. m.) – na červenej TZT Slovenské Nové Mesto – Michaľany;
• miesto s najvyššou nadmorskou výškou: Rysy (2499 m n. m.) – na červenej TZT Nad Žabím potokom – Rysy – Czarny Staw – Morskie Oko;
• najzápadnejšie položené miesto – Cyklomost slobody (N48.2111° E16.96435°) – na modrej TZT Devínska Nová Ves – Schlosshof;
• najvýchodnejšie položené miesto – Kremenec (N49.08791° E22.56554°) – na červenej TZT Ubľa, št. hr. – Nová Sedlica – Kremenec – Dukliansky priesmyk;
• najsevernejšie položené miesto – Modralová (N49.61373° E19.46727°) – na modrej TZT Babia hora – Sedlo Hliny – Pilsko, št. hr.;
• najjužnejšie položené miesto – Číčovské mŕtve rameno (N47.76358° E17.73199°) – na modrej TZT Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno a zelenej TZT Gabčíkovo – Číčovské mŕtve rameno.

Používanie farieb na označenie TZT

Už v medzivojnovom období sa zaužívalo používanie štyroch vodiacich farieb – červenej, modrej, zelenej a žltej na označenie trasy. Pásová značka pozostáva z vodiacej farby a bielych postranných pásov tak, aby celá značka mala štvorcový tvar s rozmerom 10 x 10 cm.

Používanie farieb nebolo náhodné. Červenou farbou sa označovali trasy diaľkového charakteru, modrou farbou trasy významné na úrovni kraja, zelenou farbou trasy významné na úrovni okresu a žltou farbou trasy na regionálnej úrovni (zväčša spojky medzi ostatnými trasami).

Ako príklad môžeme uviesť trasu, ktorá bola v roku 1936 značkovaná modrou farbou: Liptovská Osada – Liptovská Lúžna – Prievalec – Železnô – Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča) – Liptovská Teplá (vlak). Trasa prešla neskôr zmenami, jej prvý úsek bol zrušený a nahradený novou trasou cez Magurku do Sedla Latiborskej hole a napokon sa zrušil úsek vedúci Ľupčianskou dolinou. Najmä v 60. rokoch došlo k hromadnému rušeniu TZT vedených po cestách, keďže značenie nebolo potrebné (zhruba od polovice dostala každá významnejšia obec autobusové spojenie ČSAD) ani žiaduce (rastúca premávka obmedzovala pohyb peších turistov po cestných komunikáciách).

Inou veľmi dlhou trasou, tiež vyznačenou modrými značkami, bola súvislá trasa: Korytnica – Hiadeľské sedlo – Hiadeľ – Ľubietová – Sedlo pod Hrbom – Predajná – Jasenie – Jasenianska Kyslá – Chata pod Ďurkovou – Kotliská – južný traverz Chabenca – Kosodrevina – Chata M. R. Štefánika – Liptovský Ján – Podtureň – Jamník – Jamnícka dolina – Volovec – Končistá (dnes Lúčna) – Oravice – Vitanová – št. hr. s Poľskom. Modrou značkou bola v roku 1938 značená aj trasa z Podbrezovej cez Bystrú, Mýto pod Ďumbierom a Jarabú na Čertovicu. Naopak, trasa spájajúca Brezno a Liptovský Svätý Mikuláš (dnes Liptovský Mikuláš) cez Bystrú, Tále-Stupku, Trangošku, Chatu M. R. Štefánika a Demänovskú dolinu bola označená zelenou značkou (jej celistvý charakter zotrval až takmer do roku 2010, kedy došlo k zrušeniu cestného úseku Bystrá – Tále, Stupka, záverečný úsek do Liptovského Mikuláša zanikol skôr). Trasa bola súčasťou tzv. Jánošíkovej cesty z Detvy do Liptovského Svätého Mikuláša, ktorá sa pripravovala v medzivojnovom období.

Netvrdíme, že zásada používania nadradeného systému farieb dnes už neplatí. Pri súbehu viacerých TZT rôznych farieb značkári uplatňujú zásadu, kde sa jednotlivé vodiace farby maľujú odhora nadol podľa významu – najvyššie je červená značka, nasleduje modrá, potom zelená a najnižšie sa umiestni žltá značka. V konkrétnej situácii v teréne však dostáva prednosť celkom iná zásada – aby sa v jednom turistickom informačnom mieste (TIM) nekrižovali dve trasy rovnakej farby (to znamená, aby trasy označené rovnakou farbou neviedli na 3 a viac rôznych smerov). Aj napriek striktnému dodržiavaniu zásady v teréne také situácie existujú. Uvedieme aspoň tri príklady:
• v TIM Krížna (1574 m n. m.) sa stretáva Cesta hrdinov SNP s Veľkofatranskou magistrálou, červenými značkami sú označené trasy smerujúce do Rybovského sedla, na Ostredok a na Kráľovu studňu.
• v TIM Sedlo Tunel (1150 m n. m.) sa stretáva Cesta hrdinov SNP s červenou TZT do Kováčovej, červenými značkami sú označené trasy smerujúce do Bystrického sedla, na Skalku a na Vyhnátovú. Tunel je navyše zaujímavý ojedinelým mimoúrovňovým križovaním TZT.
• v TIM Dukliansky priesmyk (503 m n. m.) končí Cesta hrdinov SNP, ktorá je súčasťou európskej diaľkovej trasy E8 pokračujúcej ďalej do Poľska. Navyše tadiaľto prechádza Východokarpatská magistrála vedená po slovensko-poľskej štátnej hranici. Z Duklianskeho priesmyku teda vedú turistické trasy označené červenou farbou na štyri rôzne smery.

Diaľkové trasy

S plánovaním a čiastočne aj realizovaním diaľkových trás sa začalo už v 20. rokoch minulého storočia. V príprave ich bolo viacero, no spomenieme aspoň tri trasy:
• Štefánikova cesta z Bratislavy do Košíc. Realizovala sa iba čiastočne, nakoľko značkovanie hrebeňa Nízkych Tatier bolo kvôli t. č. chýbajúcim chatám či útulniam odložené (situácia sa zlepšila až v rokoch 1928 - 1938),
• Jánošíkova cesta z Detvy do Liptovského Svätého Mikuláša (bola realizovaná po etapách, avšak nie pod uvedeným pomenovaním),
• Cesta Andreja Kmeťa z Levíc na Sitno (bola realizovaná),
• Tatranská magistrála bola vyznačkovaná v roku 1933, v jej dôsledku sa upravila vtedajšia sieť TZT v Tatrách.

Je dobré poznamenať, že najdlhšou magistrálou, ktorú sa v medzivojnovom období podarilo vyznačkovať, bola Jubilejná karpatská cesta na Podkarpatskej Rusi, vyznačkovaná v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. Trasa dlhá 343 km spájala Užhorod a Trebušany (dnes Dilovo).

Až v roku 1956 sa rozhodlo o vybudovaní Slovenskej magistrály z Devína na Duklu. Trasa bola v nasledujúcich rokoch vyznačkovaná červenou farbou a dostala pomenovanie Cesta hrdinov SNP. Je doposiaľ najdlhšou TZT na Slovensku, jej celková dĺžka je 765 km a na jej prejdenie priemernou chôdzou by turista potreboval 221 hodín čistého času.

Cesta hrdinov SNP prešla v minulosti niekoľkými úpravami trasovania. Spomenieme aspoň dve najdôležitejšie zmeny:
• v Turci - pôvodná trasa na veľkom úseku v rámci Turčianskej kotliny viedla po asfaltových cestách, rozhodlo sa o jej presmerovaní cez pohoria Žiar a Kremnické vrchy. K zmene v teréne došlo niekedy v 70. rokoch 20. stor. Pre lepšiu názornosť uvádzame porovnanie pôvodného a nového priebehu dotknutého úseku.
a) pôvodný priebeh: Čičmany - Fačkovské rázcestie – Kľak – Vrícko – Kláštor pod Znievom – Socovce – Laskár – Blatnica – Gaderská dolina – Dedošová dolina – Kráľova studňa;
b) nový priebeh: Čičmany - Sedlo Javorinka - Fačkovské sedlo – Vrícke sedlo – Vyšehrad – Bralová skala – Sedlo pod Vysokou – Kunešov – Kremnické Bane – Krahule – Skalka – Sedlo Tunel – Kordícke sedlo – Flochová – Sedlo Malý Šturec – Kráľova studňa (čiastočne využíval už predošlé TZT červenej farby);
• v Strážovských vrchoch - dôvodom zmeny boli dlhodobé problémy so súkromným majiteľom lesov pod Vápčom nad obcou Kopec. K zmene došlo v roku 2012. Opäť uvádzame porovnanie starého a nového priebehu
a) pôvodný priebeh: Sedlo Palúch (pod Vápčom) – Kopec – Dolná Stredná – Košecké Rovné - Zliechov;
b) nový priebeh: Sedlo Palúch (pod Vápčom) – Srvátkova lúka – Nad Ďurčekovcami – Lapšovci – Zliechov.

Cesta hrdinov SNP je súčasťou európskej diaľkovej trasy E8. Zaujímavosťou je, že trasa E8 po opustení územia SR v Duklianskom priesmyku sa v rámci jej poľského úseku ešte raz dotýka štátnej slovensko-poľskej hranice, a to na Kruhliaku (medzi Ruským sedlom a Kremencom).

Prvý úsek Cesty hrdinov SNP, vedúci z Devína k Mohyle M. R. Štefánika na Bradle, bol spoločný so Štefánikovou magistrálou. Zmena prišla v roku 2013 po vyznačení novej zelenej TZT Ivanka pri Dunaji, Mohyla M. R. Štefánika – Vajnory – Šúrsky kanál – Sakrakopec – Biely kríž, trasa sa stala súčasťou Štefánikovej magistrály, ktorá v súčasnosti spája mohyly gen. Milana Rastislava Štefánika pri Ivanke pri Dunaji a na Bradle.

Spomienky na zrušené TZT

V tejto časti sa zmienime o zaniknutých značkovaných trasách. Sú medzi nimi trasy, ktoré stratili opodstatnenie, boli nevyužívané, príp. sa stali nepriechodnými alebo jednoducho neobstáli pri reorganizácii siete TZT a uvoľnili priestor novým trasám. Dôvodov však býva väčšie množstvo. Napr. pri výstavbe vodných nádrží došlo k úplnej likvidácii pôvodnej krajiny, úpravy TZT boli v takých prípadoch nevyhnutné.

Bolo by nad rámec článku a asi aj zbytočné, zmieňovať sa o každej zaniknutej trase. Je ich obrovské množstvo, nájdeme také azda v každej časti Slovenska. Môžeme však spomenúť rozsiahle plošné redukcie siete TZT v roku 1990 v Slovenskom raji a v roku 2002 v Štiavnických vrchoch. V oboch prípadoch došlo k zníženiu celkovej dĺžky TZT na danom území približne o 30 %.

Kuriozitou je napr. trasa Banská Štiavnica – Štefultov – Sedlo Krížna, ktorá bola pôvodne značená zelenou značkou, neskôr v 80. rokoch sa stala súčasťou Rudnej magistrály a bola zmenená na červenú. V rámci optimalizácie siete TZT v roku 2002 táto trasa prestala byť značkovaná (Rudná magistrála bola presmerovaná severnejšie – cez Evičkino jazero). Zmena prišla v roku 2008, keď vyznačili novú zelenú TZT cez Štefultov s približným, aj keď nie úplne presným, priebehom starej trasy. V Slovenskom raji bolo zrušené značkovanie Malého Sokola (zelená TZT), Vrábľovej (modrá TZT), hrebeňa Dubnice smerom do Spišskej Novej vsi (červená TZT), Srnčích skál (žltá TZT), Zelenej doliny (žltá TZT) a mnohých ďalších trás.

Nebudeme ďalej pokračovať v rozsiahlom výpočte zrušených chodníkov. No predsa aspoň spomenieme prehľad zrušených chodníkov v tatranskej oblasti, nakoľko sa domnievame, že táto téma dokáže byť v centre pozornosti a záujmu aj v súčasnosti:
• červená TZT: Umrlá – Bobrovecké sedlo,
• zelená TZT: Umrlá – Bobrovec – Bobrovecké sedlo,
• modrá TZT: Bobrovecké sedlo – Lúčna (po št. hr.),
• žltá TZT: Sedlo pod Osobitou – Osobitá – Bobrovecká dolina (Vanička),
• modrá TZT: Roháčske plesá – Tri kopy,
• zelená TZT: Liptovský Mikuláš – Trstené – Jalovec – Bobrovecká vápenica,
• modrá TZT: Liptovský Mikuláš – Smrečany – Žiar – Žiarska dolina, ústie,
• modrá TZT: Podtureň – Jamník – Račkova dolina, ATC,
• zelená TZT: Liptovský Hrádok – Liptovský Svätý Peter – Vavrišovo – Pribylina,
• žltá TZT: Liptovský Hrádok – Dovalovo – Liptovská Kokava – Podbanské,
• modrá TZT: Východná – Podbanské,
• modrá TZT: Važec – Tri Studničky,
• žltá TZT: Bystrá - Blyšť,
• červená TZT: Pyšné sedlo – Veľká Kamenistá – Tomanové sedlo – Temniak,
• červená TZT: Pod Tomanovou – Tomanové sedlo,
• zelená TZT: Sedlo Závory – Ľaliové sedlo,
• červená TZT: Nižné Temnosmrečinské pleso – Chalubinského vráta,
• zelená TZT: ústie Kôprovej doliny – Pod Krížnou – Pod Veľkou kopou – Kôprová dolina,
• žltá TZT: Kôprová dolina – Grúnik,
• žltá TZT: od modrej TZT ku Krivánskemu Zelenému plesu,
• zelená TZT: Hincovo pleso – Mengusovské sedlo,
• modrá TZT: Vyšné Hágy – Ostrva,
• zelená TZT: od Velického plesa cez Kvetnicu na Gerlachovský štít,
• zelená TZT: Štôla – odbočka na Popradské pleso,
• modrá TZT: Gerlachov – Starý Smokovec,
• zelená TZT: Veľká Studená dolina – pod Streleckou vežou,
• červená TZT: od Lomnického sedla na Lomnický štít,
• zelená TZT: Skalnaté pleso – Lomnické sedlo,
• červená TZT (pôvodný priebeh Tatranskej magistrály) od Obrovského vodopádu cez Lomnický hrebeň a ponad Skalnaté pleso na súčasnú červenú smerom na Veľkú Svišťovku,
• modrá TZT: z Doliny Kežmarskej Bielej Vody do Kopského sedla cez Predné Meďodoly,
• červená TZT: Sedlo pod Hlúpym vrchom – Zadné Jatky – Predné Jatky – Bujačí vrch – Skalné vráta – Faixova poľana – Tatranská kotlina,
• modrá TZT: Chata Plesnivec – Skalné vráta,
• žltá TZT: Široké sedlo – Ždiarska vidla,
• žltá TZT: Kopské sedlo – Jahňací štít.

Ďalšie zaujímavosti v sieti TZT

Špecifickou situáciou je zmena farby TZT. Hoci nejde o častý úkaz, takých príkladov by sme vo vývoji siete TZT našli mnoho. Za všetky uvedieme aspoň jeden z nich. V roku 2009 došlo k zmene smerovania Rudnej magistrály cez vrch Siroň v okrese Detva s cieľom eliminovať súbeh s asfaltovými cestami. V tejto súvislosti bol úsek Sliačska Podpoľana – Pľutov vrch – Packov vrch preznačený z červenej na modrú farbu.

Spomenieme ešte príklad jedného značkárskeho pokusu, ktorý sa akosi nevydaril. V roku 1950 bola vyznačkovaná žltá TZT z Kopského sedla na Jahňací štít. Toto vyvolalo veľkú vlnu kritiky, ktorá znela približne takto: „toto je lezecký terén, nie chodecký terén, a preto pre voľný pohyb turistov nebezpečné. Žiadame okamžité zrušenie trasy...“ Aj sa tak stalo.

Zaujímavý je príklad izolovanej značkovanej trasy. Máme na mysli zelenú TZT Lomnické sedlo – Lomnická veža, ktorá je izolovaná od ostatnej siete TZT a naviac za bežných okolností je dostupná iba v kombinácii s využitím sedačkovej lanovky. V minulosti bol značkovaný aj úsek od Skalnatého plesa do Lomnického sedla (existovala súvislá zelená TZT Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso).

Existujú aj prípady takých značkovaných chodníkov, ktoré boli zrušené a neskôr opätovne obnovené. Príkladom takejto trasy je modrá TZT Sučany – Veľká Kráľová – Malý Kriváň. Trasa sa naposledy spomína v turistických mapách z konca 60. rokov 20. stor. Trasa bola neskôr zrušená. Až v roku 2013 došlo k jej obnoveniu, na viacerých miestach vidieť ešte pôvodné značky.

Veľmi často sa na TZT stretávame s rozdielnymi časmi na súbežných trasách. Napr. podľa TIM-u na Hrade Pajštún trvá peší presun k rázcestiu Pod Kozliskom po červenej značke 0:25 h a po žltej značke 0:30 h, hoci idú súbežne. Podobných prípadov existuje veľké množstvo, čo by sa ale pri jednotnej metodike výpočtu časov používanej KST nemalo stávať.

Turistické informačné miesta (TIM-y)

Osobitnú pozornosť si zasluhujú TIM-y a spôsoby ich umiestnenia v teréne. Niektoré sú umiestnené na kovovej žltej tyči s červenou strieškou, príp. na vhodných samorastoch, alebo na stĺpoch či lampách. Možno nájsť aj veľmi originálne spôsoby umiestnenia smerovníkov.

Na každej smerovke je uvedený rok výroby. Skúšali ste sa zamyslieť, s akým najstarším letopočtom ste sa v teréne dosiaľ stretli? V Štiavnických vrchoch sa ešte stále nachádza množstvo smeroviek zo série z roku 1967, kedy došlo k plošnej (a žiaľ na dlhú dobu poslednej) obnove TZT a smerovníkov. Zaujímavé sú najmä smerovky na miestach, kadiaľ TZT nevedie. Takým príkladom je napr. kóta Lipa (866 m n. m.) nad Sedlom Volárska, kadiaľ kedysi viedla modrá TZT smerom na Tri kamene. Je až na neuverenie, že niektoré dnes už takmer 50-ročné tabuľky sú stále pekne čitateľné.

Ak chcete vidieť doposiaľ najstaršiu známu smerovku umiestnenú v teréne, netreba chodiť ani ďaleko do hôr. Doposiaľ najstaršia smerovka z roku 1957 sa nachádza priamo v centre Prešova na mieste (N48.99078° E21.24578°), kadiaľ TZT dnes už nevedie. Smerovka je dodnes čitateľná, patrí žltej TZT smerom na Borkút, Kvašnú vodu a Cemjatu (v súčasnosti trasa začína pri železničnej stanici Prešov).

Záver

Ostáva len dúfať, že turistické značkované trasy budú naďalej plniť svoj primárny účel. To však bude možné len v nepretržitom vývoji siete TZT a jej reflexii na meniace sa podmienky. K tomu sú potrebné nielen financie, ale aj ochotní ľudia. A práve vysoký podiel seniorov v rodine značkárov môže spôsobiť do budúcnosti nemalé problémy. Už teraz sú regióny, kde značkári chýbajú. Bude dôležité, aby sa o dôležitosti TZT viac hovorilo a podarilo sa získať do radov značkárov mladších kolegov. Každému turistovi prajem, aby ho značkovaná trasa vždy spoľahlivo doviedla do cieľa trasy.

Autori fotografií: Vladimír Kobza a Tomáš Trstenský

Diskusia
Turistické značenie – Slovensko 26/11/17 21:43 52 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Stredoeurópska mariánska cesta Šahy – Počúvadlo Aktívny pobyt v prírode prispieva nielen k poznaniu prírodného či kultúrno-historického bohatstva regiónov a je devízou zdravého životného štýlu. Človeku poskytuje aj dostatočný priestor na duševnú očistu od každodenných starostí, môže byť cestou za duchovným poznaním a k sebareflexii. Práve tento aspekt je významnou súčasťou pútnických trás vo svete. Nehovoriac o tom, že spoločne organizované púte vytvárajú nové priateľstvá a budujú spoločenstvá ľudí idúcich za spoločným cieľom. 28/08/17 Vladimír Kobza Krupinská planina, Štiavnické vrchy, +
Túra Veľký Meder – Číčovské mŕtve rameno – Číčov Niekoľko dní strávených vo Veľkom Mederi som využil na turistiku Podunajskou rovinou. Už dlhšiu dobu ma sem ťahala túžba za poznaním čara dunajských lužných lesov a krajiny popretkávanej dômyselnou sieťou vodných kanálov. Čaká ma túra, ktorá nielen začína a končí na rovnakej nadmorskej výške (112 m), no po celý čas sa od nej nevychýlim viac ako 2 výškové metre. O monotónnosti však nemôže byť ani reč. 19/06/17 Vladimír Kobza Podunajsko
Túra Látky – Táňovo – Katarínska Huta Pozerám v mape nejaké zaujímavé miesta, v ktorých som už dávnejšie nebol. Po krátkom čase padne voľba na pomedzie Veporských a Stolických vrchov. Ostávalo len naplánovať trasu, ktorú som ešte nešiel, resp. kde som už dávnejšie nebol a chcelo by to oživiť spomienky. Napokon vhodný čas na prejdenie naplánovanej trasy nastal počas niekoľkých pekných dní v závere októbra, ktoré priam predurčovali krásne scenérie zahalené do farebného jesenného šatu. Aj sa tak stalo... 22/05/17 Vladimír Kobza Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Szpiglasowy Wierch (Hrubý štít) na jar Na dolniakoch má jar už prvú tretinu za sebou. Každým týždňom sa objavujú ďalšie a ďalšie kvietky, lesy sa začínajú zelenieť. Tatry sa v tomto čase na slovenskej strane dočasne zatvárajú už aj pre skialpinistov. Nuž prichádza otázka, čo tak vzkriesiť myšlienku VhT túry v poľskej časti pohoria? Padá odpoveď: skúsim reparát nepodareného decembrového výstupu na Szpiglasowy Wierch, 2172 m (slov. Hrubý štít). dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Túra Okruh cez Ondrašovské skaly, Chlieviská a Zniev Maličké pohorie Žiar nepatrí medzi oblasti, ktoré sú hojne navštevované turistami. Avšak aj v ňom sa dajú nájsť miesta, ktoré sú atraktívne. Začiatkom mája som tu počas krátkej 5-hodinovej prechádzky videl päť skalných okien a okienok, prešiel som cez najvyšší kopec pohoria, pozrel som si ruinu hradu Zniev a fotil som lane. včera Martin Knor Žiar
Chata Domček Horskej služby na Čertovici Pôvodná záchranná stanica Horskej služby na Čertovici dostáva nový šat a s ním aj nový účel, hoci význam ostáva podobný – pomáhať ľuďom na horách, teraz však ako útočisko pre turistov. Objekt sa nachádza priamo v horskom sedle Čertovica, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier, na liptovskej strane pod Penziónom STIV a motorestom. 26/05/18 Marek Šurina Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Turistické značenie – Slovensko 26/11/17 21:43 52 príspevkov
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.59 (0.15)