Túra

Raková – Megoňky – Svrčinovec – Čierne

10.08.15
Po čase sa mi podarilo uchmatnúť dva pracovné dni, a tak plánujem túru. Na taký krátky čas sa mi nechce cestovať príliš ďaleko. Veď mám aj za humnami - na Kysuciach - nejaké miesta, ktoré doteraz unikali mojej pozornosti. Navyše, ako tradične, plánujem trasu tak, aby som prešiel zvyšok značkovaných úsekov a spresnil ich priebeh na TuristickaMapa.sk.

Trasa

Raková – Prielač – Korcháňovci – Milošová, Megoňky – Milošová, U Kadlubca – Dejovka – Staré šance – Svrčinovec – Svrčinovec, U Liščáka – Polgrúň, rázc. – Svrčinovec – Za Črchľou – Čierne, stanica – Markov – Gírová, ch. – Komorovský Grúň – Na Dílku – Jaworzynka, Lupiene – Hrčava – Nad Čiernym – Trojmezí (SK-CZ-PL) – Nad Čiernym – Čierne pri Čadci, zastávka

1. deň

Z lokálky spájajúcej Čadcu s Makovom vystupujem v Rakovej a neďaleko pustnúcej železničnej stanice nachádzam začiatok červenej TZT. Kedysi začínala v Čadci, pred pár rokmi ju celú až po Korcháňovcov zrušili a nedávno obnovili pretrasovanú z Rakovej. Bočnou uličkou stúpam ponad posledné domy a cez pasienky sa dostávam do lesa. Hneď na okraji je pri zvážnici prameň, ako sa ukázalo, jediný, čo som popri celej trase našiel. Terén je pestrý, lesné úseky striedajú lúky s výhľadmi na lazy. Po vystúpaní na Kykuľu sa značka drží hrebeňových ciest a chodníkov vo výške okolo 600 m s neveľkými výškovými výkyvmi. Občas sa zastavím, zbieram lesné jahody a zajedám ich prvými čučoriedkami.

Krátko za osadou Bzdivonka ma šípka navádza odbočiť z dobrej cesty doľava. Nič okrem lúky zarastenej vysokou trávou však nevidím. Idem ešte kúsok rovno a opäť sa vraciam. Až potom zaregistrujem srnčí chodníček v tráve, poberám sa ním a na vzdialenejšom smreku zazriem "volavku". Aj o kúsok ďalej je zopár takýchto orientačne náročnejších miest - možno značka obchádza nejaké súkromné pozemky. Záver smrečinou do osady Korcháňovci je bezproblémový.

Neschádzam až k rázcestníku, ale po pripojení sa na miestnu asfaltku ňou pokračujem doprava, po krátkom stúpaní schádzam pomedzi lazy, opäť mierne stúpam a pripájam sa na žltú značku v osade Vyšné Megonky. Zachádzam k miestnej top atrakcii - prírodnej pamiatke Megonky (tiež Megoňky). Je to starý pieskovcový lom s ojedinelým výskytom guľovitej odlučnosti horniny (čosi podobné je na Kysuciach ešte v PR Klokočovské skálie). Zo všetkých tu ostala jediná "guľa" na ukážku. Schádzam po žltej vedúcej miestnou asfaltkou a najväčšiu horúčavu dňa trávim chladením vo vode Milošovského rybníka.

Na rázcestí Milošová, U Kadlubca sa žltá prudko stáča doľava a panelmi spevnenou cestou stúpa ku hranici, kde v osade Dejovka končí. Prechádzam na zelenú vedúcu sem z Mostov u Jablunkova. Necelý kilometer okrajom lesa po hranici, potom cez kosené lúky ponad osadu Pod Valmi. Už názov, ako aj rázcestník Staré šance (prístrešok) upozorňuje na zaniknutý systém obranných pevností a valov, ktoré sa v oblasti Jablunkovského priesmyku budovali od 16. storočia a boli udržiavané až do polovice 19. storočia, kedy boli vyradené z pevnostnej sústavy Habsburskej monarchie. Cesta sa opäť mení na panelovku a značenie vedie úplne inak, ako som mal na mape. Namiesto údolia schádza lúčnatým hrebeňom priamo do Svrčinovca.

V krčme pri stanici si dávam osvieženie a poberám sa okrajom cesty smerom na Jablunkov. Je pomerne rušná, premávku navyše komplikujú obmedzenia kvôli výstavbe estakád budúcej D3 (práve to zhatilo môj pôvodný plán pokračovať lesnou cestou ponad železnicu). Po niečo vyše kilometri som pri rázcestníku žltej Svrčinovec, U Liščáka a stúpam ku hranici, opäť po panelovke. Za poslednou osadou sa predieram vysokou trávou a na rázcestí Polgrúň dokumentujem prístrešok priamo na hranici. Slnko pomaly klesá k obzoru, tak si na okraji blízkeho lesa rozkladám spacák.

2. deň

Ráno pokračujem zelenou, ktorá sa na rázcestí pripojila z moravskej strany. Striedavo lesom, lúkami a pasienkami schádzam, konečne "čistým" terénom opäť do Svrčinovca. Z lúk vidím estakády nad údolím, popod ktoré som išiel včera a o chvíľu križujem rozrytý pás budúceho diaľničného telesa. Oproti kamennému kostolu naberám vodu a viac sa v obci nezastavujem. Rázcestník pri stanici momentálne nie je, ale nachádzam žltú, ktorá ma vedie cez most a o chvíľu vchádza štrbinou pomedzi domy do terénu.

Kúsok lesom, kúsok zarosenou lúkou, kúsok mladinou vystúpam na lúčnatý hrebienok. Na opačnej strane vykúkajú strechy osád a ďalej v údolí sa belejú čadčianske sídliská. Prechádzam popri niekoľkých netradične zhotovených, pekných, z dreva vyrezaných zastaveniach Krížovej cesty. Mňa čaká pokračovanie pasienkami tradičnou panelovkou. Prechádzam okolo prístreška podobného typu ako dva včerajšie. Na Črchli sa spájam so zelenou a zbieham ňou cez Doliny do centra obce Čierne. Strmšia časť je pre spestrenie vydláždená betónovými podvalmi.

V obchodíku dokupujem nejaké pamlsky, pri stanici zelená prechádza ponad trať a začína tiahle stúpanie na Holý vrch. Ešte v lúčnej časti znovu križujem D3 vo výstavbe. Potom príjemnou smrečinou prichádzam ďalší raz ku hranici. Pokračujem stále zelenou a najprv mierne okrajom osady Bařiny, neskôr prudšie lesom vychádzam na červenú magistrálu prichádzajúcu zľava od Mostov u Jablunkova. Robím pár desiatok metrov dlhú zachádzku k chate Gírová. Pôvodne som chcel liezť aj na rovnomenný vrchol nad ňou, ale v pekelnom teple od zámeru upúšťam.

Vraciam sa a pokračujem červenou pestrým lesno-lúčnym terénom s roztrúsenými samotami k osade Komorovský Grúň. Presedlávam na žltú, ktorá sa krátko za rázcestím primyká k česko-poľskej hranici. Opäť kráčam po asfaltke kopírujúcej hranicu a klesám do malebnej moravskej obce Hrčava. Okrem dreveného kostolíka tu majú bohatú ponuku krčmičiek. Značka robí esíčko cez celú dedinu a následne klesá k česko-slovenskej hranici. Na rázcestí Nad Čiernym zhadzujem batoh do húštiny a na ľahko stúpam žltou na jej koniec - Trojmezí, styk hraníc troch štátov. Areál je pekne upravený (s prispením fondov EÚ), každý štát má postavený svoj obelisk so znakom, sú tu prístrešky na oddych, informačné tabule... a v koryte vysychajúceho hraničného potôčika si pozorný návštevník možno všimne samotný stret hraníc, označený trojbokým kameňom.

Vraciam sa, nahadzujem batoh na plecia a lesom klesám na horný koniec Čierneho, Les netrvá dlho, o chvíľu nielen počujem, ale aj vidím stavebný ruch - ponad údolie povedie D3 na pylónoch. Už na pohľad sa mi zdajú dosť vysoké. Pýtam sa na ne chlapa odchádzajúceho od skupinky. "Devadesát tři metrů." odpovedá. Zvyšných 300 m je úplne zničených stavebnou technikou. Na stanicu ani nejdem priamo, ale čo najskôr podchádzam trať a pýtam sa miestnych na krčmu.

Záver

Kysucká krajina je svojím charakterom ako stvorená na ľahkú pešiu, cykloturistiku a v zime na bežky. Jediným nedostatkom pre pešiaka sú mnohé úseky medzi osadami spevnené asfaltom či panelmi. Terajší stav siete TZT bude musieť byť zanedlho zmenený, keď dokončia diaľničný úsek D3 Čadca - Skalité. Počas dvoch dní som nestretol žiadneho pešieho turistu, okrem pracovných dní k tomu možno prispeli aj extrémne teploty. Voda z prírodných zdrojov sa na trase prakticky nenachádza, treba si ju zabezpečiť priebežne v obciach a osadách.

Fórum 7 príspevkov
Raková – Megoňky – Svrčinovec – Čierne 18/08/15 11:01 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. 23/11/19 Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. dnes Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Raková – Megoňky – Svrčinovec – Čierne 18/08/15 11:01 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy: Turzovská vrchovina, a Jablunkovské medzihorie
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 780 m n. m.
    • min: 425 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1705 m
    • klesanie: 1650 m
  • Vzdialenosť
    • 47 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 06.07.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 49.4466 ° SŠ
      dĺžka: 18.736 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.5096 ° SŠ
      dĺžka: 18.8456 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.50635 ° SŠ
      dĺžka: 18.79039 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivak pri osade Polgruň
  • Voda
    • pod Tokárňou (nad Rakovou)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Čadca - Raková (vlak, bus), Čierne - Čadca (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.25)