Túra

Ladzany – Kramársky vrch – Bátovce

23.08.15
Vartovky a hlásky ako súčasť dômyselného systému protitureckej obrany dnes neplnia svoj pôvodný účel, no sú významným článkom v dejinách slovenského územia. S obľubou sa stávajú cieľom turistických výletov, hoci prístup a lokalizácia v teréne býva častokrát problematická. Nie každá vartovka či hláska sa dnes môže popýšiť vzhľadom ako napr. známa Krupinská vartovka. Naopak mnohé z nich sa nezachovali vôbec alebo ostali z nich len pozostatky ukryté v ťažko priechodnom teréne. Takým príkladom je bývalá hláska na Kramárskom vrchu v južnej časti Štiavnických vrchov, ktorá sa stala cieľom nášho januárového putovania.

Motivácia bola jasná a bolo potrebné nejako rozumne naplánovať túru tak, aby sa dala zrealizovať verejnou dopravou. S ostatnými členmi skupiny sme sa zhodli na východisku v Ladzanoch, keďže tam sa možno dostať ráno priamym autobusom zo Zvolena. Otázne bolo ukončenie túry – vrátiť sa späť do Ladzian sa nám nechcelo, z Baďana a Klastavy cez víkend nejazdia autobusy, takže rozhodnutie padlo pre Bátovce s možnosťou predĺženia po Žemberovce v prípade dostatku času (napokon sa nekonalo). Zostávalo iba vybrať vhodný termín bez súvislej snehovej pokrývky a môže sa vyraziť. Keďže zima bola v týchto končinách na sneh tradične chudobná, nebolo potrebné ani dlho čakať a v jednu januárovú sobotu vyrážame na túlačky po neznámej krajine bez značených turistických chodníkov v šírom okolí.

Trasa

Ladzany – Studenec – Kramársky vrch (554 m) – Borovica – Pečenice – vodná nádrž Bátovce (Lipovina) – Bátovce

Cez potok i oranisko

V chladné ráno vystupujeme z vykúreného autobusu v Ladzanoch, no počiatočnú únavu veľmi rýchlo vystrieda nadšenie zo spoznávania pre nás dosiaľ nepoznaného regiónu. V úvode začneme prehliadkou pekného evanjelického kostola zo začiatku 13. storočia so zachovanými gotickými detailmi v interiéri a drevenou zvoničkou v kostolnom areáli, ktorého opevnenie sa dodnes zachovalo. Z dediny vykračujeme západným smerom lúkou na miernu vyvýšeninu s výhľadom na okolie. Spoločnosť nám robia opustené a zarastené vinice, ktoré dávno nevideli starostlivú ruku vinohradníka. Nasleduje asi kilometrový úsek po štátnej ceste smerom na Levice. V lokalite Močiar opúšťame asfaltku (začína klesať do údolia, ktoré preklenieme na inom mieste) a snažíme sa v teréne nájsť najkratšiu cestu na Kramársky vrch. Píše sa to však ľahšie aké to v skutočnosti bolo.

Na nasledujúcej ceste musíme prekonať dve údolia v pomerne ťažko priechodnom teréne bez turistických chodníkov, cez polia, krížom cez les a v závere hustým krovinatým porastom. Našťastie sme si vybrali obdobie bez vegetačnej pokrývky. Keďže po januárovom kúpeli nikto z nás netúži, opatrne prekračujeme menší potok Veperec. Po zvládnutí sa musíme vysporiadať s ďalšou prekážkou - prejsť okrajom pooraného poľa tak, aby sme neuviazli v blate ani v hustom kroví naokolo. Nepríjemný úsek našťastie nebol dlhý a pokračujeme príjemnejším lesom. Už schodnejšia lesná cesta nás privedie k usadlosti Kňazov vrch, kde vyplašíme srny.

Klesáme do údolia a v ďalšej časti už peknou lesnou cestou prekročíme bočný hrebienok a dostávame sa do údolia Studenca. Sem sa dá dostať pohodlne po toku potoka od hlavnej cesty, no pre nás táto alternatíva neprichádzala do úvahy, nakoľko medzi Ladzanmi a Žemberovcami nie je žiadna autobusová zastávka a šliapať takmer 2 hodiny po asfaltke sa nám nechcelo (tento prístup je vhodný skôr pre motorizovaných turistov). Končí sa prvý orientačne ťažký úsek a pohodlnou lesnou cestou s miernym stúpaním prichádzame k chatke na rázcestí lesných ciest, kde si doprajeme občerstvenie horúcim čajom z termosky a zároveň dohodneme ďalší postup výstupu na Kramársky vrch.

Kramársky vrch

Rozhodneme sa vyjsť na Kramársky vrch z jeho východnej strany, spoliehame sa na náš orientačný zmysel a intuíciu v teréne. Ako stúpame, miestami si musíme kliesniť cestu v nepríjemnom mladom podraste. No výrazné skalné výbežky nás presvedčia, že sme blízko vrcholu a naozaj, po krátkom čase prichádzame k pozostatkom protitureckej hlásky na Kramárskom vrchu.

Z pôvodnej stavby sa zachovala štvorcová podstavná plocha so vstupnými schodíkmi. O vzhľade pôvodnej veže nemáme bližšie informácie. Dokonale ukrytý objekt si zatiaľ stráži svoju históriu a je otázne, či sa niekedy dozvieme viac zo „života“ objektu. Odborníci sa domnievajú, že podobné hlásky mali stálu službu a je teda pravdepodobné, že v okolitých skalných výbežkoch sa nachádzali príbytky pre stráž (vartáši). Samotný vrchol Kramárskeho vrchu je zarastený a bez výhľadov.

Zahalení rúškom tajomstva pokračujeme ďalej, zväčša západným smerom. Z rúbaniska pod vrcholom sa nám naskytne prvý lepší výhľad – vidíme nielen Sitno, ale aj juhovýchodný výbežok Štiavnických vrchov (od Priesilu po Veľký Veterník a Chlm) s panorámou obcí Pukanec, Bohunice a Jabloňovce. Viditeľnosť je však slabá. V ďalšej časti kráčame zväčša schodnejšími lesnými cestami, križujeme jednu za druhou, žiada sa tu skutočne dobrý orientačný čuch. Nasleduje prechod dvomi väčšími lúkami a prichádzame k výhľadovému miestu Borovica, kde končí turistický náučný chodník, len nedávno vyznačený z obce Bátovce. Od vínnych domčekov máme pekný výhľad na vodnú nádrž a obec Bohunice, v pozadí už známy pohľad na Štiavnické vrchy a výbežok Hronskej pahorkatiny.

Lúkami s nepretržitými výhľadmi zostupujeme do obce Pečenice, v ktorej nás zaujme miestna vinohradnícka architektúra, ale najmä exteriér goticko-renesančného kaštieľa, ktorý bol koncom 17. storočia prestavaný na kláštor v barokovom slohu. Objekt istý čas slúžil ako doškoľovacie stredisko pre potreby Atómovej elektrárne Mochovce. V tesnom susedstve kaštieľa sa nachádza rímsko-katolícky, pôvodne románsky kostol Narodenia Panny Márie z polovice 13. storočia.

Túru zakončíme po zelenej značke prechodom popri brehu vodnej nádrže Bátovce (Lipovina) vybudovanej v 60. rokoch 20. storočia, ktorej hladina je nižšie ako obvykle, a tak vidíme aj to, čo by sme nemali. Pri priehradnom múre máme možnosť občerstvenia v miestnom pohostinstve, ktoré je na naše prekvapenie otvorené aj v nie príliš letnom čase. Čaká nás ešte posledných 25 minút po asfaltke a sme v cieli – Bátovciach. V obci stojí za pozornosť barokový kamenný most z roku 1780 ponad riečku Sikenica a rímsko-katolícky i evanjelický kostol, ktorý je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavosťou je, že sa v obci v minulosti nachádzala mincovňa.

Záver

Naša túra je na konci. Posledný úsek do Žemberoviec absolvujeme autobusom, kde prestupujeme na diaľkový spoj z Bratislavy do Zvolena – aj keď niektorým účastníkom sa kvôli narýchlo zhltnutej polievke a pivu prestupuje o čosi ťažšie. Máme za sebou vydarený turistický deň strávený v málo známych končinách o čosi známejších Štiavnických vrchov. Hoci takéto trasy majú svoj genius loci, treba počítať s orientačne, ale miestami aj kondične náročným terénom. Na záver ostáva iba popremýšľať, ktorá vartovka či hláska sa stane cieľom nášho putovania nabudúce.

Fórum 1 príspevok
Ladzany – Kramársky vrch – Bátovce 23/08/15 02:50 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Ľutina – Minčol – Kyjov – Pusté Pole na jar Čergov som akosi dlho obchádzal na svojich turistických cestách. Iste, celkom nespravodlivo. Rozhodnutie napraviť tento stav prišlo na jar 2018. Voľba padla na záver apríla s očakávaním pekného počasia, nastupujúcich dlhých a príjemne teplých, nie však horúcich dní. Napokon sme tu strávili štyri dni a v článku ponúkam opis túry najvyššie položenými partiami Čergova, hneď v druhý deň po príchode do regiónu. 16/09/18 Vladimír Kobza Čergov
Túra Polonina Dovžina nad Rachovom Počas týždňového pobytu vo východnej časti Zakarpatskej Ukrajiny v závere mája 2018 sme mali naplánovaných viacero výletov do okolia, a to nielen pešiu turistiku, ale aj poznávanie okolitých sídel. V posledný deň pobytu v mestečku Rachov sme si zvolili výstup na poloninu Dovžina. Kombinácia vhodne zvolenej trasy a priaznivého počasia sa nám postarali o krásne zážitky. Nebudem preháňať, ak poviem, že už dávno ma krajina neočarila tak, ako tomu bolo práve na tomto výlete. 28/08/18 Vladimír Kobza Svet
Správa Letný minibus v Slovenskom raji Letná sezóna 2018 v Slovenskom raji priniesla jednu novinku – pravidelné autobusové spojenie stredísk v severnej a južnej časti NP Slovenský raj, ktoré vedie po nedávno zrekonštruovanej horskej ceste cez Sedlo Kopanec (987 m). Na projekte sa spolupodieľa Oblastná organizácia cestovného ruchu Slovenský raj & Spiš, krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus, Banskobystrický samosprávny kraj a dopravca eurobus Košice, závod Spišská Nová Ves, ktorý dopravu na novej linke zabezpečuje. 10/07/18 Vladimír Kobza Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ladzany – Kramársky vrch – Bátovce 23/08/15 02:50 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy) a Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina (Ipeľská pahorkatina)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 554 m n. m.
    • min: 209 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 533 m
    • klesanie: 507 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 17.01.2015
  • Štart trasy
    • šírka: 48.266 ° SŠ
      dĺžka: 18.9042 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.29112 ° SŠ
      dĺžka: 18.74423 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Ladzany (bus), Bátovce (bus) - Žemberovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.1)